selah

A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech zavládol nad smrťou, aj milosť panovala nad spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista. Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie. Ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom?

Pod slovom zjavenie rozumiem odhalenie pravdy, na ktorú človek hľadí možno roky, okolo ktorej chodí, a pritom ju nevidí. Je to ako keď sa vám odrazu rozsvieti a vaše vnútro naplní úžas nad tým, aký je Boh a vy viete, že ste objavili niečo neskutočne hlboké.

Po niekoľkých mesiacoch mám na srdci napísať článok o téme, ktorej som sa v sérii Život v slobode venoval pozvoľna hneď v niekoľkých článkoch, ale nikdy som jej nevenoval samostatné miesto. A verím, že to potrebujem urobiť.

Pôvodne som chcel túto poslednú časť nazvať Sloboda od samého seba, ale názov, ktorý som tejto časti dal, sa mi zdá výstižnejší. Pochopíte prečo...

Rozumiem tvojmu trápeniu. Hanba ťa zviera, obkľučuje a nedovolí zdvihnúť hlavu.

Za tie roky, čo patrím Pánovi, ma učil rôznymi spôsobmi spoliehať sa na Neho a nie na seba, ani na okolnosti vôkol mňa. Väčšinu času som ale neposlušným a nepozorným žiakom a mám sklony rýchlo zabúdať. Preto som dostal jeden predmet navyše - pripomínanie si.

Myslím, že po nasledujúcich dvoch článkoch stratím sympatie mnohých, ale rozhodol som sa byť k vám úprimný. A hoci vám nepoviem všetko, pretože sú veci, ktoré nedokážem vypovedať, budem sa snažiť.

Tento článok je určený tým, ktorí sú povolaní viesť iných v Kristu.

Poznáte ten vtip, ako sa v nedeľu ráno zobudí jeden kresťan a hneď ako rozškľabí oči, začne vzdychať, ze sa mu dnes nechce na nedeľné stretnutie zboru? Manželka mu na to: Ale ty tam musíš ísť. A on na to: a prečo? Mne sa jednoducho nechce. A manželka mu na to: Ale ty si pastor toho zboru!

Musím sa usmievať a zároveň mám v srdci smútok, keď si uvedomím, aké je to vážne.

Autority. Slovo, ktoré budí bázeň.

Bytostne cítim, že jednou z vecí, ktorá cirkvi chýba je práve sloboda.

Očakávanie je to, keď vás niekto vyzýva alebo nabáda aby ste ‘skočili latku‘, ktorú vám kladie človek a nie Boh. Častokrát to ale prezentujú ako Božiu požiadavku či očakávanie, neraz s dodatkom, že ak skočíte, Boh vás požehná. A vo vzduchu ostáva vysieť nevyslovená časť rovnice, že ak neskočíte, Boh vás nepožehná...

Jedného času som bol na psychologickom vyšetrení pre potreby môjho zamestnávateľa a ako sme sa tak s psychologičkou rozprávali, došlo aj na slovo súd. Okamžite z nej vyšlo "nesúďte, aby ste neboli súdení"... otrepaná pesnička sebaobhajoby. Povedal som jej, že aj ona súdi. Veď čo iné robí tým, keď vydáva psychologický poSUDok? Opäť mala po ruke odpoveď: "Nó, to sa už dnes tak nevolá, hovoríme tomu vyšetrenie."

Strach. Kto by ho nepoznal. Zväzuje, škrtí a kradne život.

Málo poznáme Ježišovu lásku, málo nás Božia láska zlomila. Ešte stále sme príliš hrdí na to, čo máme, čo vieme a čo robíme. Ešte stále sme málo hrdí na to, co dáva Ježiš, čo nás učí Ježiš a čo robí Ježiš. Ešte stále je cirkev príliš o ľuďoch a málo o Kristovi.

Pan Jezis nas uci nastavit aj prave lice, ked nas niekto udrie po lavom. Mnohi to robia. Ale nie preto, ze by sa tak slobodne rozhodli, ale preto, ze su zbabeli vratit uder. Preto, lebo sa boja konflitku.

Prijal som nadherne vysvetlenie toho, co predstavuju peniaze: zosobnuju ludsku namahu za pracu, za ktoru boli vyplatene. Zhmotnuju kus ludskeho zivota, ktory clovek musel venovat ich zarobeniu.

Gal 5.1 Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva!