selah

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

16. Milosť - a niekoľko napomenutí (J.F.Strombeck)

1. ) Apoštolské listy oplývajú napomenutiami k zbožnému životu, ktoré sú založené na diele Božej milosti. Dve z nich rozoberieme v samostatných kapitolách. Pre ilustráciu vyberieme na tomto mieste iba niektoré z nich: 1.) ,,Či neviete, že vaše telá sú údami Kristovými? Či tedy mám vziať údy Kristove a urobiť ich údami smilnice? Na nijaký spôsob!" (I. Kor. 6 : 15). V tejto výzve — utekať pred smilstvom — sa veriacim pripomína, že každý z nich je údom tela Kristovho. Nespomína sa, aká veľká potupa je to osobne pre každého, kto sa dopúšťa tohto hriechu; skôr ten strašný rozpor, že ten, kto je údom tela Kristovho, mal by sa spojiť so smilnicom. Pokiaľ nie sú veriaci učení, čo to znamená byť údom tela Kristovho, apel tohto textu stráca na účinností.

2.) „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Lebo ste kúpení za veľkú cenu. Nože teda oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie" (I. Kor. 6 : 19-20). Toto je výzva k životu na oslavu Božiu a zakladá sa výlučne na dvoch skutočnostiach, že Duch Svätý prebýva vo veriacom a že Kristus zaplatil veľkú cenu výkupného. Veriaci preto nie je sám svoj, ale patrí Kristu. Môže byť ešte pádnejšieho argumentu pre oslavu Boha v tele? Ako zriedka sa tieto kardinálne pravdy podávajú v súvise s obcovaním veriaceho! 3.) „... ak jeden zomrel za všetkých, tak teda všetci zomreli a za všetkých zomrel preto, aby tí, ktorí žijú, nežili viacej sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel i vstal z mŕtvych" (II. Kor. 5 : 15). Kristus zomrel za všetkých. Strpel najbolestnejšiu smrť akú ľudia poznajú, smrť kríža; ba ešte viac: trpel neopísateľnou agóniou oddelenia od Boha. ,,Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?" (Mark. 15 : 34). Jeho smrť za všetkých je oddelená od akejkoľvek zásluhy človeka;

„keď sme my ešte boli hriešnici, Kristus zomrel za nás" (Rim. 5.8). Je Božím úmyslom, aby všetci, ktorí žijú (to sú tí, ktorí dosiahli života v Kristu) nežili viacej sebe, ale Tomu, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Aby žili žijúcej Osobe, nie nejakému prorokovi, ktorého telo hnije v dákom orientálnom hrobe. Tu nie je dôvodom morálny kódex alebo vysoké ideály. Žiť sebe, znamená žiť pre vlastný prospech. Žiť Jemu, znamená žiť pre Jeho prospech. To je oveľa viac než zdržiavať sa od zlých návykov a hriechov. Znamená to postaviť Jeho záujmy pred záujmy vlastné. Znamená to konať veci, ktoré sa Jemu ľúbia a nie ktoré sa ľúbia nám.

Milosť pri vyučovaní zdôrazňuje veľký význam smrti a vzkriesenia Kristovho, a potom apeluje na tých, ktorí skrze ne získali večný život, aby žili aj pozemský život pre Neho. Z toho vyplýva, že čím viac veriaci hľadí na smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, tým viac by mal žiť pre Neho. Život pre seba samého, aj keby bol vysoko morálny a kultivovaný, je v rozpore so skutočnosťou, že Kristus zomrel a vstal z mŕtvych. Uvedomenie si tohto veľkého princípu zvedie storaké otázky v chovaní veriaceho do jedinej otázky: Je toto život pre Toho, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, alebo je to žitie samému sebe ? Vyzývať pre život žitý Kristu oddelene od tohto princípu, znamená pokúšať sa vyvolať účinok bez dostatočnej príčiny.

4.) ,,Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravodlivosť s neprávosťou? Alebo aké je obecenstvo svetla s temnosťou? A aký súhlas Krista s Beliálom? Alebo aký má podiel verný s neverným? A aká je zhoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď  vy ste chrámom živého Boha, ako povedal Boh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem" (II. Kor. 6 : 14-17). Výzva k veriacim, aby neťahali „cudzieho jarma" s neveriacimi, je tu založená na skutočnosti, že to, čím veriaci je v Kristu, je nezlučiteľné s tým, čím je neveriaci, pretože tento je v Beliálovi. Pretože jestvuje jasná deliaca čiara medzi vecami Božími a vecami tohto sveta, má veriaci vyjsť a oddeliť sa a nemať účasť na nečistých veciach. Toto neznamená asketizmus, preto že Pavol na inom mieste hovorí: Písal som vám v liste, aby ste sa nemiešali so smilníkmi, ale nie vôbec so smilníkmi tohto sveta alebo s lakomci a s dráči alebo s modlármi, pretože by ste museli vyjsť zo sveta" (I. Kor. 5 :9-10).

5.) Keď Pavol apeloval na svätých v Korinte, aby prispeli na chudobných v Jeruzaleme, použil slov: „Lebo znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že súc bohatý pre vás bol schudobnel, aby ste vy zbohatli jeho chudobou" (II. Kor. 8 :9). Ako sa to líši od mnohých ľudských argumentov pre prinášanie obetí a darov, v ktorých chybuje zmienka o tom, ako Kristus zmaril samého seba, opustiac bohatstvo slávy nebeskej, aby úbohí hriešnici mohli byť skrze Neho obohatení!

6.) „Ak je teda nejaké potešenie v Kristovi, ak nejaké povzbudenie lásky, ak nejaké účastenstvo Ducha, ak nejaká srdečná sústrasť a zľutovanie, to robte a tak naplňte moju radosť, aby ste jedno a to isté mysleli, jednu a tú istú lásku mali a boli sťa jedna duša, aby ste jedno mysleli, nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba, nehľadiac každý len na svoje, ale každý na to, čo je iných" (Fil. 2 : 1-4). Výzva k jednomyseľnosti, láske, k oceňovaniu iných nad seba samého atd'., je tu založená na skutočnosti, že v Kristu je potešenie, povzbudenie lásky, účastenstvo Ducha, sústrasť a zľutovanie. 7.) ,,A tak jestli ste vstali z mŕtvych s Kristom, hľadajte veci, ktoré sú hore, kde sedí Kristus po pravici Boha; na to myslite, čo je hore, nie na (o, čo je na zemi. Lebo ste zomreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu, a keď sa zjaví Kristus, náš život, vtedy sa aj vy s ním zjavíte v sláve" (Kol. 3 : 1-4). Každý veriaci vstal s Kristom skrze vieru (Kol. 2 :12), a je s ním v ponebeských oblastiach (Ef. 2 : 6). Toto je najvyššie miesto, ktoré Boh pripravil veriacemu. Mal by človek, ktorý je v takom slávnom postavení, nachádzať potešenie niekde inde? Výzva znie: „Majte záľubu vo vedách, ktoré sú hore, ktoré majú vzťah k tomu slávnemu postaveniu a nie v tých, ktoré patria k tomuto zlému svetu, z ktorého ste boli vytrhnutí!" Táto výzva sa netýka skutkov, ale života, naplneného myšlienkami o nebeskom postavení;

týka sa mysle, ktorá by mala byť zamestnaná Kristom v Jeho sláve, a nie pominuteľnými vecami tohto sveta. Vyvýšenosť tohto postavenia je zdôraznená vyhlásením, že život je skrytý s Kristom v Bohu, a keď sa zjaví Kristus, vtedy sa aj všetci veriaci s Ním zjavia v sláve. Treba veľmi málo ľudskej slávy, aby si získala človeka. Prečo to slávne postavenie, ktoré veriaci majú zdieľať spoločne s Kristom nevedie k tomu, aby ním boli viac uchvátení a viac hľadali veci, ktoré sú hore? Či je to preto, lebo sa im o tom zriedkakedy, ak vôbec, hovorí? Alebo či preto, že v tejto dobe chvatu a horúčkovitej činnosti si málokto z nich nájde čas na premýšľanie o nich? Je isté, že metóda Božej milosti vyučujúcej nie je nesprávna. Či ju cirkev dnes stratila z dohľadu?

8.) Tieto dve veľké skutočnosti — vzkriesenie spolu s Kristom a budúca sláva pretože život je skrytý s Kristom v Bohu, sú v Písme dôvodom k ďalším výzvam: „A tak mŕtvite svoje údy, ktoré sú na zemi, smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modlárstvom" (Kol. 3 :5). „Ale teraz zložte aj vy to všetko: hnev, prchkosť, zlosť, rúhanie, mrzkomluvu zo svojich úst" (verš 8). ,,A tak si oblečte ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, srdečnú sústrasť milosrdnú, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, zhovievavosť znášajúc jeden druhého a odpúšťajúc si, keby mal niekto na niekoho žalobu, ako aj Kristus odpustil vám, tak aj vy. Ale nadto nadovšetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti. A pokoj Boží nech víťazí vo vašich srdciach..." (verše 12-15). „A všetko, čokoľvek činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho" (verš 17). Toto všetko má byť v živote veriaceho dôsledkom skutočnosti, že ,,vstal s Kristom z mŕtvych" k novote života.

9.) „A že sme, ako viete, jedného každého z vás ako otec svoje vlastné deti napomínali a povzbudzovali a osvedčovali, aby ste chodili hodne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a do svojej slávy" (I. Tes. 2 : 11-12). Na inom mieste sa o tomto povolaní hovorí, že sa ním má nadobudnúť sláva nášho Pána Ježiša Krista (II. Tes. 2 : 14). Žiadne iné stvorenstvo Božie nebolo povolané do tohto vysokého a slávneho postavenia, iba veriaci v tomto veku milosti. Toto robí milosť nekonečnou. Môže byť takej obeti, takého zrieknutia pôžitkov sveta, vydania seba samého, ktoré by mohlo byť dosť veľké vo svetle tohto povolania? Pamätajme pritom, že „neželie Boh darov svojej milosti a svojho povolania" (Rim. 11 : 29) !

10.) „Znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky" (I. Petr. 1 : 23); toto je dôvod k tomu, aby sme zložili každú zlosť a každú lesť, pokrytstvá, závisti a všetky pomluvy a aby sme boli žiadostiví mlieka bezo lsti, Božieho slova (I. Petr. 2 :1-2).

11.) „Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je" (I. Ján. 3 :2). Toto je výrok jasný a ničím nepodmienený; všetci veriaci sú teraz deťmi Božími, a keď sa zjaví Kristus, všetci budú premenení, aby Mu boli podobní. Očakávanie tejto veľkej premeny do podobnosti Kristu vyzýva k životu na Zemi, ktorý sa vyznačuje účasťou na Jeho čistote. ,,A každý, kto má túto nádej na neho, očisťuje sa, tak ako je aj on čistý" (verš 3). Veci, ktoré slúžia ako základ vo vyššie uvedených výzvach, sú predložené v Písme ako plne dokonané. Nič k nim nemožno pridať. Nieto o nich žiadnej neistoty. Sú to nezmeniteľné skutočnosti; všetky patria k dielu Božej milosti a boli uskutočnené Ním. Nie sú podmienené žiadnou ľudskou zásluhou alebo skutkom. Sú to Božie hodnoty. Áno, ani jedna z nich nie je na čiste ľudskej alebo morálnej rovine. Aké sú presvedčivé, rozhodujúce, a ako veľmi sa líšia od bezmocných ľudských argumentov pri povzbudzovaní ku kresťanskému chodeniu! Zanedbávanie a nevedomosť o diele Božej milosti a Jeho výzve založenej na Ňom sú v dnešnej dobe hrozné. Jednou z najväčších potrieb dneška je jasné a verné predkladanie diela Božej milosti v prospech veriaceho a potom výzva k chodeniu, ktoré by bolo s Ním v súlade na vysokej duchovnej úrovni.


...od inych | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014