selah

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

17. Vydajte svoje telá (J.F.Strombeck)

,,Prosím vás teda, bratia, skrze milosrdenstvá Božie, že by ste vydali svoje telá, aby boli vždy hotové v živú obeť svätú, príjemnú Bohu, rozumnú to vašu svätoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysli, aby ste boli schopní skúšať, čo je vôľa Božia, dobrá, ľúba a dokonalá!'1 (Rím. 12 : 1-2). Táto časť Písma obsahuje pravdepodobne najvážnejšiu výzvu úplne sa podriadiť, oddať Bohu. Týka sa tak mysli ako i tela, ktoré má byť živou obeťou. Slovo obeť značí zmenu vlastníctva na úžitok novému majiteľovi. Obeť je niečo, čo človek predkladá Bohu a čo pre obetujúceho má skutočnú hodnotu. V Starom Zákone obetované Bohu malo byť dokonalé. Ak by obeť mala vadu alebo nedostatok, nebola pre Boha prijateľná. Obeť, o ktorej je reč na tomto mieste, má byť živou obeťou; to môže znamenať iba jedno — že obeť tela veriaceho má byť trvalá a má prinášať výsledky. Pavol hovorí, že je denne obetovaný. Znamená to kiež byť svätým a Boha príjemným. Toto je možné iba vtedy, keď je telo čisté a nepoškvrnené hriechom. Táto obeť je nazvaná „rozumnou to vašou bohoslužbou". Vydať svoje telo úplne Bohu, aby zhorelo v službe pre Neho; zaprieť samého seba, odoprieť si všetko, čo je príjemné, kvôli Bohu — to sa zdá človeku nanajvýš nerozumné. Prečo by sa človek mal vzdať všetkého, čo je príjemné na tomto svete, ak si to Boh praje, a žiť iba preto, aby sa Mu ľúbil?

Okrem toho aj celá bytosť má byť premenená obnovením mysli, aby sa nepripodobňovala tomuto svetu, ale prispôsobila vôli Božej, dobrej, ľúbej a dokonalej. Obnovenie mysli súvisí s intelektom. Tu sa nehovorí o pocitoch. Intelekt je stabilnejší než city alebo pocity. Hoci sa v živote kresťana neupiera miesto ani citom, vystupuje potreba skutočnej premeny intelektu. Na city sa príliš často apeluje, ale výsledok má sotva trvalejšiu hodnotu.

To, čo Pavol na tomto mieste s takou naliehavosťou zdôrazňuje, je viac, oveľa viac, než život na vysokej morálnej úrovni a sebaobetovanie, o ktorom je reč, sa nikdy nebude zdať rozumné na báze ľudských argumentov. A predsa toto je nazvané rozumnou službou. Čo ju robí rozumnou? Všetko spočíva na úvodných slovách: „Prosím vás teda, bratia, skrze milosrdenstvá Božie". Iba milosrdenstvá Božie sú dôvodom, prečo je rozumné, aby tí, ktorí sú nazvaní bratmi, konali v súlade s týmto napomenutím. Je preto nevyhnutné, aby ten, kto má priniesť takú obeť, rozumel týmto milosrdenstvám Božím. Slovo „teda" ukazuje, že základom argumentu je Pavlovi to, čo o týchto milosrdenstvách učil v predchádzajúcich kapitolách.

Je zrejmé, že pokým človek nepozná a neprijme tieto „milosrdenstvá Božie", je táto výzva bez účinku. Čím viac im porozumieme, tým väčšia sila argumentu. Na druhej strane, ak sa poznávanie týchto milosrdenstiev zanedbáva, stratí sa aj sila výzvy. Je preto jasné, že zanedbávanie učenia o milosti Božej vedie nutne k zlyhaniu v kresťanovom chodení. Vynechať predkladanie milosrdenstiev Božích ako bázu výzvy k zbožnému životu, znamená úplne ju pripraviť  o moc. Avšak práve toto sa nezriedka stáva pri čítaní tohto odseku Písma ako výzvy k sebaobetovaniu. Milosť teda — ako vždy — najprv kladie základ pre svoju výzvu, ukazujúc, čo Boh vykonal pre veriaceho, a potom na tomto základe vyzýva k obcovaniu, ktoré je rozumné iba so zreteľom na to, čo Boh vykonal. Uvedieme iba stručný prehľad milosrdenstiev Božích, ktoré tvoria základ pre túto výzvu:

Prvá časť Epištoly Rimanom (1 : 18 - 3 : 20) pojednáva o hriešnosti človeka a uzatvára, že ,,nieto spravodlivého ani jedného... nieto, kto by vážne hľadal Boha... kto by činil dobro, nieto ani jedného" (3 : 10-12). Človek je neschopný robiť niečo, čo by bolo Bohu príjemné. Súc vinný pred Ním, podlieha večnému zatrateniu. Ale zjavila sa spravodlivosť Božia skrze Ježiša Krista, ktorí sa ponúka všetkým ľuďom, práve tým, ktorí nie sú spravodliví, všetkým ktorí veria v Ježiša Krista. Kto prijme Krista, stáva sa v očiach Božích tak spravodlivý ako je Kristus. Inými slovami — je ospravedlnený. Toto všetko sa stalo možným skrze vykúpenie, ktoré je v Kristu Ježišovi, pretože On na kríži uspokojil požiadavky Božej spravodlivosti. Boh preto môže slobodne prehlásiť za spravodlivého každého, kto verí v Ježiša Krista. Toto všetko vykonal Boh pre človeka bez akýchkoľvek jeho zásluh (3 : 21-27). Zvláštny dôraz sa kladie na skutočnosť, že človek nemôže vykonať nič pre svoje ospravedlnenie. Kto verí v Krista, je počítaný za spravodlivého a to iba pre jeho vieru (kap. 4). Kto je ospravedlnený, má pokoj s Bohom a prístup skrze vieru do tej milosti, v ktorej stojí (5 : 2). Inými slovami: Boh na jeho vieru odpovie ďalšími prejavmi Svojej milosti.

Boh nielen že ospravedlňuje veriaceho, ale aj urobil opatrenia, ako zachrániť od budúceho hnevu každého, kto je ospravedlnený. „Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnici, Kristus zomrel za nás. A tak tedy je omnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu" (5:8-9). Keby nie Božej milosti, myseľ i telo veriaceho by bolo navždy vydané prívalu hnevu Božieho. To telo, ktoré je zachránené od budúceho hnevu, mi, byť vydané v živú obeť svätú, tá istá myseľ, ktorá by si bez Božej milostí bola po celú večnosť vedomá svojho strateného stavu, má byť obnovená tak, aby počas tohto krátkeho pozemského života bola v súlade s Božou vôľou. Či to nie je nanajvýš rozumné? „Lebo ak vtedy, keď sme boli nepriateľmi, boli sme zmierení s Bohom skrze smrť Jeho Syna, tak je omnoho istejšie, že súc zmierení budeme spasení jeho životom" (5 : 10). Kedysi sme bolí nepriateľmi, rebelmi proti Bohu. Trest za túto vzburu bola smrť, ale Jeho Syn v ľudskom tele zomrel a zaplatil pokutu za túto vzburu. Tým sme boli zmierení s Bohom. Pán Ježiš Kristus žije teraz preto, aby sme boli spasení. Tu je opäť milosť, na základe ktorej Boh žiada život Jemu odovzdaný. A prečo by sme nemali poslúchnuť? Ježiš Kristus vydal Svoje telo v utrpení a smrti, aby nás priviedol k Bohu. Vo Svojom oslávenom tele teraz žije v nebi za nás. Je preto naozaj rozumnou službou vydať ako živú obeť telo, ktoré bolo tak zmierené a je tak Ním udržiavané; i myseľ, ktorí bola zmierená za tak veľkú cenu zaiste by sa mala obnoviť, aby mohla poznať a prispôsobiť sa vôli Božej, dobrej, ľúbej a dokonalej.

„Ale jestli Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva vo vás, tak tedy ten, ktorý vzkriesil Krista Ježiša. z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás" (8 : 11). ;,Lebo mám za to, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boli porovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás" (8 : 18). „Lebo ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho Syna" (8 : 29). 0 tejto veci hovorí Pavol aj na inom mieste: „očakávame Pána Ježiša Krista, ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobné telu jeho slávy" (Fií. 3 . 20-21). V týchto veršoch vidíme milosť Božiu tak veľkú, že si o nej ľudská myseľ nemôže urobiť ani predstavu. Tieto ľudské telá veriacich, podrobené smrti a porušeniu, budú vzkriesené zo smrti a usúpodobnené telu Syna Božieho v sláve. Toto je zaiste sláva, ku ktorej nehodno prirovnať utrpenia tohto času. Vzhľadom na túto milosť Božiu je rozumné vydať Jemu svoje telo, aby ho On použil, aj keby to malo na čas znamenať utrpenie. „Lebo som presvedčený, ži ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani ktorékoľvek stvorenie nebude môcť nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi" (Rím. 8 : 38-39). Táto milosť je kulminačným bodom všetkého, a všetko v sebe zahrňuje, pretože milosť je láska Božia v akcii, a keď nič nemôže veriaceho oddeliť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, potom je veriaci uistený, že Božia milosť bude pre časnosť i večnosť pôsobiť v jeho zaujme. Je to tá dokonalá láska, nekonečná a nikdy nezlyhajúca, na ktorú Boh poukazuje, keď vyzýva k tomu, aby sa myseľ variaceho prispôsobila Jeho vôli.

Sú niektoré milosrdenstvá, veľké milosrdenstvá Božie, na ktoré Pavol myslel, keď povedal: „Prosím vás teda, bratia, skrze milosrdenstvá Božie". Tieto milosrdenstvá sú naprosto dostatočným dôvodom, aby veriaci vydal svoje telo Bohu. ako živú obeť a aby svoju vôľu prispôsobil vôli Božej. Žiadna ľudská výzva, žiadna obeť, prinesená inými kresťanmi, ani otázka vlastnej dôstojnosti, ani morálne hľadiská, ani pôsobenie na city nebudú mať takú váhu, ako tieto milosrdenstvá Božie.


...od inych | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014