O pojme milosť sa vyskytuje veľa nejasností a zdá sa, že je iba málo tých, ktorí pochopili jeho pravý význam. Milosť v žiadnom prípade neznamená slobodu hrešiť, ako by si to snáď niektorí vysvetľovali. Je to práve milosť, ktorá veriaceho chráni pred hriechom. Nedostatočné pochopenie milosti si vynucuje, aby sme sa hlbšie zaoberali jej pravým významom.
Milosť, podobne ako pravda, život a svetlo, je tak veľkým pojmom, že je ťažké formulovať definíciu, ktorá by ho bez zbytku vystihla. Snáď by sa dala definovať takto: Milosť je nezaslúžené, hojné, ničím neobmedzené pôsobenie nekonečnej Božej lásky k človeku najmä tomu, ktorý spolieha na Boha skrze Ježiša Krista.
Vo svojej prozreteľnosti Boh opatruje a zachováva celé stvorenstvo. Dážď, slnko a chemické prvky v prírode sú časťou Jeho starostlivosti o rastlinný svet. Aj potrava pre zvieratá a ostatné podmienky sú výsledkom jeho starostlivosti, ako aj potrava, odev, príbytok a všetko ostatné, čo je potrebné k životu človeka. Toto všetko je prejav starostlivosti a opatery Stvoriteľa o Jeho stvorenstvo. Boh v tejto starostlivosti nikdy nesklamal, hoci je táto čiastočne zdržiavaná a obmedzovaná hriechom.
Milosť je, podobne, prehojnou opaterou a starostlivosťou Boha, ale namiesto fyzickej a prírodnej sféry jej poslanie je v oblasti duchovnej. Je to spôsob, akým Boh kriesi, obnovuje všetko to, čo sa v duchovnej oblasti porušilo hriechom človeka a umožňuje existenciu a udržiavanie nového stvorenia na ďaleko vyššej rovine, než ktoréhokoľvek iného tvorstva. Je milosť skutočne veľkým Božím opatrením! Môže sa zhrnúť slovami: “Ktorý neušetril ani svojho vlastného Syna, ale ho ta dal za nás, za všetkých, ako by nám s ním potom všetkého nedaroval?" (Rim. 8 : 32).
Milosť je pôsobenie lásky Božej. “Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna" (Ján 3 : 16). Je napísané, že toto vydanie Syna v smrť za každého človeka sa stalo “milosťou Božou" (Žid:2:9). Tých, ktorí vzali milosť za milosť z jeho plnosti (Ján 1 :16), miloval Ježíš až do konca (Ján 13 : 1). Tým, ktorí sú vyvolení, aby boli pred Ním v láske (Ef:1:4), chce Boh v nasledujúcich vekoch ukázať prenesmierne bohatstvo Svojej milosti (EL 2 : 7). V každom z týchto výrokov je Božia láska vyjadrená Jeho milosťou. Milosť je láska Božia v akcii.
Božia láska je nekonečna. “Boh je láska" (I. Ján. 4 : 16). Tak ako je Boh nekonečný, sú nekonečné aj Jeho vlastnosti. Preto aj láska, ktorou On je, musí byť nekonečná. Alebo ináč vyjadrené: Božia láska je nekonečná, pretože aj jej miera — Jeho jednorodený Syn — je nekonečný. Preto milosť Božia, prýštiaca z nekonečnej lásky, je nevyčerpateľná. Nikdy nemôže zlyhať.
Milosť je bez zásluh. Človek ničím nemôže prispieť k tomu, čo Boh koná v milosti, ani vykonať nič, čím by si milosť zaslúžil. “A ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože by milosť nebola milosťou" (Rim. 11 : 6). “Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa pláca podľa milostí, ale podľa podlžnosti" (Rim:4:4). Skutky ako prostriedok na dosiahnutie Božej priazne a milosti sú preto úplne vylúčené. Je to tedy milosť Božia, ktorá pôsobí pri človeku prvotne, skôr než môže človek urobiť niečo pre Boha.
Ale milosť je viac, než nezaslúžená priazeň. Je to priazeň preukázaná tým, ktorí si zaslúžili práve opak. “Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my boli ešte hriešni, Kristus zomrel za nás" (Rim. 5 :8). “...keď sme boli nepriateľmi, boli sme zmierení s Bohom skrze smrť Jeho Syna" (Rim. 5 : 10). Z milostí Bože; zomrel Ježiš za hriešnikov, svojich nepriateľov. Preto hriech neobmedzil, a v skutočnosti nemôže obmedziť milosť Božiu. “...kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť " (Rim. 5 : 20). V skutočností hriech umožnil zjavenie milosti.
Milosť je neobmedzené pôsobenie lásky. Hoci je pravda, že hriech nemôže obmedziť nekonečnú lásku Božiu, Je čosi, -čo je tak isto nekonečné a čo úplne zadržiavalo milosť. Touto obmedzujúcou silou bola nekonečná spravodlivosť Božia, ktorá vyžaduje potrestanie hriecha podľa Jeho svätého zákona. V dôsledku toho Boh nemohol pre hriešnika urobiť všetko, čo jeho láska požadovala. Aby láska mohla pôsobiť voľne a bez obmedzenia, bolo potrebné vykonať niečo, čo by uspokojilo všetky nároky Božej spravodlivosti.
Keby mal hriešnik uspokojiť Božiu spravodlivosť, musel by stratiť svoj život, pretože podľa Zákona hriešnik musí zomrieť. “Odplata za hriech je smrť " (Rim. 6 : 23). Avšak ak by mal hriešnik zomrieť, nezostávalo by príležitosti pre lásku, pôsobiacu v jeho záujme. Je jasné, že ak mala byť Božia spravodlivosť uspokojená a láska mohla slobodne pôsobiť, musel Boh sám vykonať to, čo bolo potrebné. To je presne to, čo sa udialo na kríži. Božia láska našla cestu, ako uspokojiť Jeho spravodlivosť a uviesť lásku do slobodnej činnosti, ničím nezadržateľnej. ,,V tom je láska, nie že by sme my boli milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmierenie za naše hriechy" (I. Ján. 4 : 10). “A On je zmierením za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta" (I. Ján:2:2).
Oddelene od smrti Kristovej nemôže Boh pristupovať k padlému človeku na inom základe, než na báze Zákona a spravodlivosti. Ale keď Kristus zomrel, to čo zdržiavalo lásku Božiu, bolo odstránené, a láska môže teraz pôsobiť úplne slobodne. Toto odstránenie obmedzenia lásky má pre milosť základný význam. Hľa, akú veľkú cenu zaplatil Syn Boží v pohane a utrpení, aby mohla Božia láska pôsobiť voľne v milosti.
Je to láska pôsobiaca spravodlivo, vzhľadom k skutočnosti, že pokuta za hriech Bola zaplatená. Na kríži vykonal Boh to, čo Mu umožnilo slobodne prejaviť svoju lásku bez kompromisu s jeho spravodlivosťou.
Milosť nie je iba púhe vyjadrenie ľútosti a milosrdenstva zo strany Božej. Nie je to odsunutie spravodlivosti stranou a prehliadanie hriechov, ktoré mali byť potrestané. Nie je to zhovievavosť k hriechu. Je to, opakujeme, odpustenie hriechu, pretože celý dlh bol zaplatený niekým Iným. Toto je fundamentálna skutočnosť a základ, na ktorom milosť v každom svojom aspekte spočíva. Oddelene od zmierčej smrtí Kristovej nieto milostí Božej pre ľudí. Láska tedy neprehliada Zákon. Uspokojila každú jeho požiadavku, naplnila a ustavila ho, umožnila, že Boh mohol novým spôsobom jednať s tými, ktorí skrze vieru v Jeho dielo ustavili Zákon. Touto novou cestou je neobmedzená láska. Je to milosť. Veriaci nie sú pod Zákonom, pretože pokuta, ktorá je podstatou zákona, bola zaplatená. Sú pod milosťou, ktorá je pre nich novou a úplne odlišnou metódou Božieho prístupu k človeku.
Po tom, čo bola spravodlivosť Božia raz a navždy uspokojená, milosť sa stáva suverénnou a vládne do večného života. Milosť sa vzťahuje na človeka, obzvlášť na každého veriaceho. V Písme niet náznaku, že by milosť Božia pôsobila aj v záujme anjelov, či už padlých alebo tých čo nepadli. Zdá sa, že milosť je určená iba pre človeka. Sú dva aspekty, z ktorých sa milosť javí ako priazeň pre všetkých ľudí. Bolo to milosťou Božou, že Ježiš okúsil smrť za každého, aby mohla byť spravodlivosť Božia uspokojená. A tiež: “Zjavila sa milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom" (Tit. 2 :11). Na druhej strane však, ak odhliadneme od týchto skutočností ako aj od toho, že v prítomnej dobe milostí Boh zhovieva so súdom nad nevykúpenými, je Jeho milosť iba pre veriacich v Ježiša Krista. Jedným zo základných poslaní Božej milosti je ospravedlniť hriešnika. Keďže toto je podmienené vierou v Ježiša Krista (Rim. 3 : 26), je zrejmé, že Božia milosť je účinná — s vyššie uvedenými výnimkami — iba pri tých, ktorí veria.
Aj iný výrok potvrdzuje, že podmienkou pre pôsobenie milosti je viera: “Z viery, aby bolo podľa milosti" (Rim. 4 :16). Je to tedy viera v Ježiša Krista, ktorá je podmienkou pre pôsobenie Božej milosti pri človeku.
Milosť je skrze Ježiša Krista. Prichádza iba skrze Ježiša Krista. Bez Neho nieto milosti. “A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša, milosť a pravda sa stala skrze Ježiša Krista" (Ján. 1 : 16-17). Všetko, čo je vyjadrené ako výsledok milosti, je tiež späté s Ním, dané Ním, v Ňom a skrze Neho. V Kristu sú všetky požehnania v ponebeských oblastiach (Ef:1:3). V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milostí (Ef:1:7). Kto verí, je ospravedlnený z Jeho milosti skrze vykúpenie, ktoré je v Kristu Ježišovi (Rim. 3 :24). V tomto súvise uvedieme opäť — kvôli jeho súhrnnému významu — text Rim. 8 : 32: "Ktorý neušetril ani len svojho vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval?" Kto vierou prijíma Syna, prijíma s Ním aj dary milosti.
Milosť je tedy Božím prostriedkom, ktorý pôsobí vznik, udržiavanie a zdokonalenie nového stvorenia v Kristu Ježišovi. Je to pôsobenie Jeho nekonečnej lásky k tým, ktorí si zasluhovali večný trest. Boh mohol svoju nekonečnú lásku prejaviť takýmto spôsobom iba preto, lebo Pán Ježiš svojou smrťou plne uspokojil všetky nároky Božej spravodlivosti. Keďže milosť prišla skrze Ježiša Krista, iba tí, ktorí Ho prijali, sú pod milosťou.
Komentáre