selah

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

6. Chlieb a víno (J.F.Strombeck)

Nádhernou ilustráciou pravdy, že milosť Božia vyučuje veriaceho odriekať sa bezbožnosti a svetských žiadostí, je skúsenosť zo života Abrahámovho, popísaná v I. Mojž. 14 : 17-24. Stojí za pozornosť, že to bola práve skúsenosť Abrahámova, ktorý je nazvaný “otcom všetkých veriacich" a o ktorom je napísané: “A uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť" (I. Mojž. 15 : 6). Bola to tedy skúsenosť veriaceho, a to, čo zobrazuje, malo by byť skúsenosťou všetkých veriacich.

Čitatelia Biblie dobre poznajú príbeh Abraháma a jeho synovca Lota. Pre nezhody medzi ich pastiermi ponúkol Abrahám Lotovi voľbu; aby si vybral tú zem, ktorú chce. Lot si zvolil úrodnú rovinu pred Sodomou. Neskôr nachádzame Lota v Sodome už ako jej obyvateľa a dokonca, sedáva aj v bráne mesta. Potom vyšli do boja proti Sodome štyria králi, dobyli ju a vzali majetok mesta, i Lota vzali s jeho majetkom. Keď sa to dozvedel Abrahám, začal prenasledovať kráľov a porazil ich; potom vyslobodil Lota a všetok ľud a majetok Sodomy. Svojím víťazstvom sa Abrahám stal neúmyselne dobrodincom kráľa bezbožnej Sodomy. Keď sa vracal od porážky kráľov, vyšiel mu kráľ Sodomy v ústrety, aby sa mu odmenil. A toto bola chvíľa, keď mal Abrahám podstúpiť skúšku. Tu sa na scéne objavila tretia osoba, úplne neohlásená, Melchisedech, kráľ Sálema. Prišiel s chlebom a vínom, aby občerstvil a posilnil Abraháma po ťažkom boji. Dôležité je, že Melchisedech nebol iba kráľ Sálema, ale aj kňazom Najvyššieho Boha.

V okamihu, keď mal byť Abrahám postavený pred skúšku, poslal k nemu Boh kňaza. Poslal kňaza, a nie zákonodarcu ani proroka, ktorý by ho napomenul a upozornil na súd, ktorý by mohol prísť, keby sa uchýlil od cesty spravodlivosti. A prečo kňaza? Kňaz je prostredník, ktorý sa Blíži Bohu na základe obeti prinesenej na zhladenie hriechu a ktorý sa prihovára u Boha za človeka. Vďaka obetí, požiadavky svätosti a spravodlivosti Božej boli uspokojené a preto Boh môže slobodne udeliť milosť v odpoved' na prímluvu kňaza. Obete levítskeho kňazstva spolu so Zákonom boli, ako už bolo spomenuté, opatrením Boha, aby mohol preukázať milosť' tým, ktorí porušili Zákon. Bola to teda milosť Božia, ktorá prišla k Abrahámovi v osobe Melchisedecha. Celá udalosť sa odohrala na báze milosti — čistej milostí. Bola to milosť, vyučujúca Abraháma.

Ale je tu ešte čosi viac, čo hovorí o milosti; Melchisedech priniesol chlieb a víno. Toto boli predobrazy, poukazujúce na smrť Kristovu, tak isto ako sú dnes chlieb a víno symbolmi, ktoré pripomínajú veriacim smrť Kristovu. Keďže smrť Kristova uspokojila spravodlivosť Božiu a uviedla milosť do akcie, celý tento príbeh jasne hovorí o milosti.

S prinesením chleba a vína Melchisedech zároveň požehnal Abraháma v mene Najvyššieho Boha, majiteľa nebies a Zeme. Požehnania “majiteľa nebies a Zeme" boli pridané k požehnaniu z účastenstva na chlebe a víne. Keďže chlieb a víno poukazujú na Syna, ktorého Boh neušetril, ale ho vydal za nás za všetkých, požehnania majiteľa nebies a Zeme poukazujú na “všetko", čo je pridané spolu so Synom (Rim. 8 : 32). Tu je ,,milosť za milosť". Bola to milosť Božia, prinášajúca spasenie, ktorá vyučovala Abraháma že Boh, pretože je majiteľ nebies i Zeme, má všetku moc, aby mu mohol dať všetko čo potrebuje. Bolo to pripomenutie, že bohatstvá, ktoré Boh dáva, sú omnoho väčšie, než akákoľvek priazeň bezbožného kráľa. Božie dary, ako duchovné tak aj dočasné, uspokojujú potreby ducha i tela.

Že Abrahám odpovedal kladným spôsobom na toto vyučovanie milosťou vidíme podľa toho, že dal desiatok zo všetkého čo mal. Dal desiatok, lebo jeho srdce prekypovalo oddanosťou k Najvyššiemu Bohu. Niet najmenšieho náznaku, že by to bol urobil z prinútenia. Dary chleba, vína a požehnanie mu boli udelené nepodmienečne. Abrahám dobrovoľne odovzdal desiatok a tým súčasne vyjadril svoju plnú závislosť na Bohu vo všetkom čo vlastnil. Toto je pravý stav v milosti.

Avšak Abrahám bol vyučovaný nielen závislosti na Bohu, ale aj odriekaniu bezbožnosti a svetských žiadosti. Ako veľmi to bolo potrebné! Hneď' po tom, čo ho Melchisedech požehnal, priblížil sa k nemu kráľ Sodomy, ktorý povedal:

“Daj mi ľud, a majetok vezmi sebe". Tento majetok bol bohatstvom bezbožného mesta — Sodomy. Bolo to to isté bohatstvo, ktoré sa stalo pokušením pre Lota. A toto bolo teraz samotným kráľom ponúkané Abrahámovi. Bol to pre Abrahárna kritický okamih. Či by sa mal stať priateľom bezbožného kráľa? Mohol by prijať bezbožné bohatstvo z jeho rúk? Alebo či radšej zrieknuť sa bezbožnosti a svetských žiadostí zavrhnutím priateľstva a bohatstva kráľovho?! Z jeho rozhodnej odpovede vidno ako bol dobre vyučovaný a upevnený proti tomuto pokušeniu v obecenstve s Melchisedechom. “Pozdvihol som svoju ruku k Hospodinovi, silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme, že ani len niti ani remenca z obuvi, že nevezmem ničoho zo všetkého toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abraháma".

Abrahámovi nebolo povedané ani slova napomenutia alebo výstrahy. Obecenstvo s veľkňazom Božím zjavilo Abrahámovi bohatstvá milosti, a to prehojnej milostí Božej. Táto mu ukázala naprostú bezcennosť bohatstva bezbožného kráľa v porovnaní s požehnaním Najvyššieho Boha. Toto nám ukazuje, že už púhe pripomenutie toho, čo Kristus vydobyl svojou smrťou a čo Boh koná vo svojej láske pre Krista, je ohromnou silou pre oddelenie sa od svetských žiadostí. Nebolo to bohatstvo samo osebe, ktoré Abrahám  zavrhol. Aj on sám bol už bohatým človekom. Avšak on by ho neprijal z rúk bezbožného kráľa. Hľadel na Boha v očakávaní, že On uspokojí každú jeho potrebu.

Všimnime si ale, akými slovami odmietol Abrahám ponúkané bohatstvo! “Nevezmem. ani len niti, ani remenca z obuvi". Prečo niť a remenec? Niť Je najmenšou časťou odevu. Odev v Biblii je symbolom spravodlivostí, v akej má veriaci pred Bohom svoje postavenie. Remenec zase upevňuje obuv a napomáha k chodeniu. Pozemský život veriaceho sa označuje za putovanie. Význam toho všetkého je taký, že svet ani v najmenšom nemôže prispieť jak k postaveniu veriaceho pred Bohom, tak i k jeho svätému obcovaniu.

Ako Melchisedech priniesol chlieb a víno Abrahámovi, tak raz Iný, “nazvaný súc od Boha veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho" (Žid. 5 : 10) tiež vzal chlieb a víno. Keď tak urobil, povedal: “Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme" (I. Kor. 11 : 24). “Toto je moja, tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov" (Mat. 26 : 28). Od tých čias po stáročia sú chlieb a víno pamiatkou všetkým veriacim — trvalou pripomienkou toho, čo Boh v milostí pre nich v Kristu vykonal.

Ako bol Abrahám posilnený chlebom a vínom a obecenstvom s Melchisedechom, podobne i veriaci je posilnený rozjímaním nad tým, čím je Kristus pre neho, ako je to symbolický vyjadrené v chlebe a víne. Tak je potom vstave zavrhnúť ponúkané bohatstvo a pôžitky tohto sveta. Pohľad na Krista, na Jeho telo, ktoré bolo lámané a preliatu krv, vedie veriaceho k tomu, aby neprijímal obohatenie zo strany bezbožného sveta. Poznanie, že Boh je majiteľom nebies a Zeme a že je mocný, aby naplnil každú potrebu podľa svojho bohatstva v sláve, v Kristu Ježišovi (Fil. 4 :19), umožňuje zavrhnúť priazeň sveta. Keď pravda z Rim. 8 : 32 (citovaná vyššie) uchváti život, význam bohatstva a všetkého čo svet môže ponúknuť, stráca svoju príťažlivosť. Syn “vydaný za nás za všetkých" je zárukou, že Ten, ktorý vydal Syna, ktorý je majiteľom nebies i Zeme, dá nám aj všetky veci, potrebné k nášmu pozemskému životu. Táto skúsenosť' zo života Abrahámovho je teda názorným príkladom vyučovania milosťou na vylúčenie všetkého, čo je vo vzťahu k Zákonu. Abrahám bol veriaci. Melchisedech, najvyšší kňaz je predobrazom Krista, skrze ktorého sa stala milosť a pravda. Chlieb a víno sú predobrazmi tela a krvi Pána Ježiša, v ktorom môže Boh v dokonalej' slobode udeliť milosť. Požehnanie v mene Najvyššieho Boha poukazuje na plné pôsobenie milosti pre každú potrebu veriaceho.

V odovzdaní desiatku vidíme uznanie plnej závislosti veriaceho na Bohu. Zavrhnutie bohatstva ponúkaného bezbožným kráľom je zriekanie sa svetských žiadosti, ako neschopných ani v najmenšom prispieť k postaveniu veriaceho pred Bohom, alebo k jeho zbožnému životu.


...od inych | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014