selah

Pravdou je, že v predchádzajúcich zamestnaniach som nemal na ružiach ustlané, ale to tajomstvo, ktoré sa v tom skrýva, nie je ani tak o tom, že by mi dal Pán teraz okolo mňa iných ľudí, lepších alebo čojaviemčo, ako boli tí predtým, to tajomstvo je, že počas takmer ročnej maródky zlomil moje srdce (píšem o tom v sérii Život v slobode). To nie ľudia okolo mňa sú iní, to moje srdce je iné ako bolo.

A za to patrí chvála a vďaka jedine Bohu!

Takže medzi tými nádhernými ľuďmi, s ktorými teraz trávim kopec času, sú obzvlášť dvaja, ktorí mi veľmi prirástli k srdcu. Jeden z nich je môj braček v Kristu, hoci toho času odídený od Pána. Ale napriek svojim chybám a pádom je to skvelý priateľ, a je úžasné vidieť, ako opäť rastie jeho túžba po Bohu. Je nádherné vidieť v tejto dobe mladého muža, ktorý sa teší zo zásnub a z nadchádzajúcej svadby a...

...ó, Pane! Akurát mi začali prichádzať na um ďalší a ďalší kolegovia... nie, prepáčte, nemôžem povedať, že len dvaja mi prirástli k srdcu. Teraz by som najradšej začal písať o každom z nich. O jednom, ktorý pred časom po dlhoročnom vzťahu osamel a citlivo to prežíva, o ďalšom, ktorý je tak pozraňovaný životom, že napriek svojmu veku je dosť ustráchaný, o ďalšom, s ktorým si úžasne rozumieme po stránke humoru a milujem ten jeho šibalský úsmev spod „bajúzov“, keď pri tom žmurká, o riaditeľovi, ktorý je tak úžasne bezprostredný, o... jednoducho, najradšej by som vám napísal o všetkých.
Ale nesadol som si sem kvôli tomu.

Vyštartoval som dnes v noci z postele kvôli prosbe jediného z nich. Nesilím sa do písania, ak nemám nič, čo ma páli v srdci, nepíšem. Tak som vzal aj jeho prosbu – zložil som ju k Pánovým nohám.

Tento kolega je hľadajúci. Mladý chlap, ktorému sa podobne ako inému kolegovi, pred pár dňami rozpadol vzťah. Veľmi bystrý, inteligentný a zamýšľajúci sa človek, ktorý napriek svojmu mladému veku už urobil celkom slušnú kariéru, ktorej sa ale vzdal kvôli priateľke, ktorá ho teraz opustila.
Veľa sa ma pýta na Božie veci a vždy si povieme, že si musíme na seba nájsť čas po práci, lebo je toho toľko čo o tom rozprávať. A jedno na ňom milujem - zvykne hovoriť: „Tak čo, kedy už príde Kráľ? Už by mohol, je to tu hrozný bordel.“
Srdce neveriaceho človeka zo sveta kričí: „Pane, príď!“ Úžasné!

Ale poďme k veci, nejak som ten úvod pretiahol. Takže tento kolega mal na mňa veľmi zvláštnu prosbu. Povedal mi: „mohol by si napísať niečo o tom, ako nájsť Boha.“ On totiž aj chce uveriť v Pána Ježiša, ale nevie ako. A dnes sa rozozvučalo moje srdce jeho túžbou.
Určite musí byť takých ľudí viac! Takže preto idem napísať tento článok...

Biblia hovorí, že Boh prebýva v neprípustnom svetle. Nikto Ho nikdy nemôže nájsť.

A tým by som mohol skončiť a uzavrieť článok. ;)

Lenže je tu jedno lenže.
Nikto z ľudí Boha nájsť nemôže, lenže Boh sa sám môže rozhodnúť, že sa človeku spoznať dá. Lopatisticky povedané – nikto nemá moc dostať sa k Bohu, nájsť Ho veľkým duchovným poznaním, pochopiť Ho ľudskou inteligenciou, či dostať sa k Nemu dobrotou svojho života.

Ale Boh sám z vlastnej vôle prichádza k človeku, aby Ho človek mohol spoznať.

Ale človek, ak o to stojí, potrebuje pre to niečo urobiť.

Nedokážem napísať návod o X krokoch ako nájsť Boha. Viem však povedať zopár vecí, ktoré vám môžu pomôcť v hľadaní. Zopár vecí, ktoré sú akoby pozvaním Boha, rozprestretím červeného koberca pre VIP osobu.
A viem povedať aj zopár vecí, ktoré môže človek robiť, aby sa snažil zabrániť stretnutiu sa s Bohom.

Môže napríklad k Bohu prechovávať postoj, že Boh je povinný robiť to a to, a keď to nerobí, nie je dobrý a asi ani Boh. Človek sa môže snažiť utekať od Boha tým, že bude v srdci živiť pýchu a sebeckosť.
Lenže Boh je Boh a rád sa dáva spoznať aký naozaj je. Aký je mocný, aký je dobrý, aký je verný. Istý Saul sa tiež snažil biť tvrdo Kristovo učenie a všetkých Jeho prívržencov, a Boh – akoby na just – ho zhodil na ceste do Damašku z koňa, oslepil a povedal mu: „vybral som si ťa, budeš patriť mne a odteraz mi budeš slúžiť. A keďže si chcel byť taký frajer a myslíš si, že bojuješ za pravdu, odteraz mnohí budú bojovať proti tebe. To len pre informáciu, môj zlatý.“
A Saul hneď vedel, kde je sever. S odstupom času o tom píše: „ani chvíľu som neváhal“ (Gal 1.16).

Nuž, drahý, ak si ťa Pán vyvolil, a ty o tom ešte dnes nevieš a utekáš opačným smerom, teš sa - stretneš Ho v plnej rýchlosti. Bude to približne ako zrážka s rýchlikom Hokkaido Express. Nič v tebe nezostane na mieste.

Tým ale nehovorím, že nemáš hľadať a že máš natruc viesť život plný zla. To len tak pripomínam, predsa len nevieš, kedy zomrieš, zapneš lampu, dostaneš šupu a hneď si pred Ním, ani uveriť nemusíš. Alebo vyjdeš z domu, zotne ťa auto...
...takže nešpekuluj, prosím. Lebo to by nebolo zrovna dobré stretnutie pre teba.

Radšej predsa len počúvaj ten tichý hlas toho srdca, ktorý ťa vedie k hľadaniu. Skúsim ti dať zopár dobrých rád, ako môžeš Bohu odpovedať na Jeho dvorenie. Áno, na Jeho dvorenie.

Boh ti dvorí.

Veď sa len dobre rozhliadni okolo seba, akú všakovakú nádheru stvoril, aby potešil tvoje oko aj srdce. Východ slnka, ktorý uvádza vtáctvo ešte predtým, ako sa rozbrieždi. Západ slnka, keď deň vyprevádza orchester cvrčkov. Dážď, ktorý padá ako Božie slzy za tvrdosť ľudských sŕdc, a ticho po ňom, ktoré symbolizuje pokoj v srdci zmierenom s Pánom, keď sa z neho vyleje všetka skrytá bolesť.
Búrka hrozivo bijúca bleskami zvestuje moc Boha, ktorý ju ovláda. Hromy, ktoré naznačujú velebu Jeho hlasu. Hukot mora v príboji na nočnej pláži srší neoblomnosťou Boha dobýjajúceho sa do tvojho srdca.
V spleti vôní lesa, kvetov a pokosenej trávy sa točí tvoja hlava za každou z nich snažiac sa jej nabažiť, rovnako ako sa smädné srdce vinie k Pánovi, ktorý prekypuje všetkými možnými balzamami na ľudské srdce.

Celé stvorenie rozpráva o Jeho nádhere.

Pes, ktorý ticho ležiac v kúte pri stene čaká na návrat svojho pána, to ako ty, keď skrúšené srdce ťa ťaží a v srdci znie otázka: „príde ku mne?“... a jeho nespútaná radosť, keď sa otvorí brána domu.
Mačka, ktorá sa obtiera o nohu túžiac zachytiť na seba tvoju vôňu, aby si zobrala kúsok z teba so sebou, či papagáj, ktorý odpíska tón mikrovlnky keď ťa počuje v kuchyni - akoby Boh hovoril: "viem, že si tu."
Aj strata milovanej osoby ti pripomína, ako ty chýbaš Bohu.

Boh skladá celé stvorenie k tvojim nohám, aby ti zjavil, ako sa ti dvorí.

Desivé tornádo upozorňuje na hrôzu Jeho spravodlivého súdu, akoby kričalo: „Daj sa zachrániť, inak sa budeš báť oveľa viac!“
Záplavy, ktoré pohlcujú ľudské bytie od členkov, na pohľad nevinne, vzápätí však dosahujú po prsia, človek sa musí brodiť zo všetkých síl, aby si zachránil holý život a bezmocne sa prizeral, ako mu podmývajú základy všetkých ľudských hodnôt, všetko, čo v živote budoval. Domy padajú, srdce sa prepadá do priepasti. Ale to Boh z lásky dáva spoznať štipku svojej hrôzy, ktorú vyleje na nespravodlivý svet. Z lásky, aby ťa prebral z letargie.
Z lásky, aby ťa zastavil na ceste zhŕňania toho, čo si aj tak so sebou nevezmeš.

Boh chce, aby si bol bohatý. Aby si mal dobrý vzťah „BOH-A-TY“.
Najbohatší človek na zemi nemal kde hlavu skloniť a mal len jeden odev. Boh s telom človeka.

V skutočnosti to Boh rozprestiera červený koberec tebe. To ty si pre Neho taký vzácny. A červený je z Jeho krvi, ktorú vylial za teba na kríži. Za tvoje hriechy.

Tak sa už stíš a vydaj sa Ho hľadať. Boh si ťa povedie k sebe, keď Mu to dovolíš. Len vykroč.

Zakotvenú loď nikto nemôže kormidlovať, potrebuješ sa vydať na more. Na cestu hľadania, ktorá sa ti možno bude zdať neznáma a široká ako morská hladina, bez vytýčených ciest a smerových tabúľ.
Ak naozaj chceš nájsť Boha, zober všetku odvahu, vzchop sa a vykroč. Buď si vedomý, že prídeš o všetko. Priprav sa na to, že tento svet pre teba skončil. Choď za tým, čo je za horizontom mora. Nevidíš to.
Ale v srdci vieš, že tam je nová zem.

Ponúkam ti mapu na tú cestu. Vezmi si ju. Volá sa Biblia. Ak sa jej budeš držať, nestratíš sa. Ak jej nebudeš rozumieť, zakrič do vysielačky značky Modlitba, na druhej strane linky ti odpovie navigátor Duch Svätý. V srdci ho započuješ. Aj teraz k tebe hovorí.

Hľadanie Boha je dobrodružstvo, nie víkendový piknik. Budeš strádať. Budeš hladný. Bude ti zima a budeš cestovať v tme. Ale vždy dostaneš všetko, aby si prežil. Priprav sa, že budeš trpieť.
Chceš si hovieť doma v kresle, alebo chceš mať zapísané meno medzi najslávnejšími objaviteľmi?
Keď sa vydáš na cestu, všetko sa zmení. To, čo si doteraz pokladal za jasné, bude len opar nad hladinou.

To je jediná rada, ktorú ti viem dať – odhodlanie.
Odhodlanie vydržať. Odhodlanie nevrátiť sa. Odhodlanie neprestať, nevzdať sa.

Ten, kto hľadá, nájde a tomu, kto klope, bude otvorené.
Násilníci sa zmocňujú Božieho kráľovstva, buď násilný k sebe. Prinúť sa.

ROZHODNI SA!

Rozhodni sa tak rozhodne, tak isto, tak brutálne, ako keď sa sebou zabuchneš pri odchode pancierové dvere a necháš vo vnútri kľúč. Nech tvoje srdce opustí starý život, vykroč do nového.

Prečítaj si, ako toto rozhodnutie urobila moja milovaná manželka – prečítaj si článok Rozhodnutie.

A prv, než si ho prečítaš, poviem ti ešte jeden príbeh:

Za jedným Božím mužom prišiel istý mladík s otázkou: - Čo mám robiť, aby som našiel Boha?
Boží muž ho zobral k jazeru a vošiel s ním do vody. Tak po prsia. Položil mladíkovi ruky na hlavu a povedal mu: - Ponor sa.
A ten sa ponoril. Chvíľu bol pod vodou, ale keď videl, že Boží muž nič nerobí, nazdal sa, že sa už má vynoriť, azda mu Boží muž teraz niečo vysvetlí. Ale ako sa chcel vynoriť, zacítil odpor jeho rúk. Boží muž ho držal pod hladinou.
- Tak mám asi ešte vydržať, pomyslel si mladík a ostal pod vodou trochu dlhšie. No ako mu dochádzal kyslík, opäť sa snažil vynoriť a opäť mu to Boží muž nechcel dovoliť. Dochádzal mu dych a začal si uvedomovať, že Boží muž ho chce utopiť.
- Do prčíč, ja som nechcel pred Boha predstúpiť tak, že umriem, čo to zvádza? – prelietlo mysľou mladíkovi, ale to už zo všetkých síl bojoval o život. Nakoniec sa mu podarilo zovretie uvoľniť, vynoriť sa a zhlboka sa nadýchnuť čerstvého vzduchu.
A vtedy mu Boží muž povedal: - Keď budeš po Bohu túžiť aspoň tak, ako si túžil po tomto jedinom nádychu, určite sa ti dá nájsť.