Lk 1.48 že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia,
Určite sa v tomto verši zaujímaš o slová „blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia“. Tak si to rozoberme.
Ak by aj slovo blahoslaviť znamenalo uctievať, neboli tieto Máriine slová prikázaním, ale proroctvom. Prorokovala o tom, čo sa bude diať. Tým ale nie je povedané, že je to správne. Jednoducho povedala, čo sa bude diať.
Slovo blahoslaviť však neznamená uctievať, to by sme potom podľa blahoslavenstiev, ktoré hovoril Pán Ježiš, mali uctievať každého, kto spĺňa Ním spomínané normy. Ale blahoslavený znamená oslávený blahom, blaženosťou, inak povedané – šťastný. Šťastný, radostný – a to darom od Boha.
Takže Mária vlastne povedala: Odteraz budú o mne hovoriť všetky pokolenia: šťastná, ktorej veľké veci urobil Pán.
A ver mi, že keby som bol ženou, cítil by som sa veľmi šťastný a poctený, keby si ma vyvolil na takú dôležitú úlohu, akej sa dostalo Márii. A vlastne sa mi dostalo obdobnej, v mojom srdci sa tiež narodil Kristus a ja Ho mám zjavovať svetu. A veruže som šťastný.
______________________________________________________________________
Lk 2.35 - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.
Opäť – Simeon prorokoval, no nikde netvrdí, že to zmýšľanie ľudských sŕdc bude správne alebo nie. Mária určite prežila hrozne bolestivé chvíle, keď Ježiša mučili a ukrižovali, ale bola obyčajný človek, nič viac, a jej bolesť sa nemôže rovnať s bolesťou nebeského Otca. Zmýšľanie mnohých ľudí sa však utieka k Márií, ako keby ona trpela prinajmenšom rovnako ako Boží Syn. To je ohavné!
To zmýšľanie ľudí o Márii ako o osobe, ktorá je hodna porodenia Božieho Syna a ako osoby, ktorá dokonale rozumie utrpeniu Boha, je zvrátené.
Ona nebola hodna, to bolo Božie zvrchované rozhodnutie.
S tým aj súvisia ďaľšie verše, na ktoré sa pýtaš:
Lk 8.21 On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho.
a
Lk 11.27-28 Keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blahoslavený život, čo Ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval! On však riekol: Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho.
Mária bola bezpochyby pokornou služobníčkou Božou a zasluhuje úctu ako každý verný a Bohu poslušný kresťan. Ježiš veľmi jasne hovorí o tom, že ani Márii sa nemá prejavovať úcta kvôli tomu, že bola Jeho telesnou matkou, ale kvôli jej viere a poslušnosti.
______________________________________________________________________
Lk 8.10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli.
K tomuto veršu by som rád doplnil ešte tento:
Lk 10.21 Vtedy rozveselil sa Ježiš v Duchu Svätom a riekol: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám. Áno, Otče, tak sa Ti ľúbilo.
Celá pointa týchto veršov hovorí o tom, že pravdu sám zo seba žiaden človek nemôže nájsť, je to Boh, ktorý ju môže človeku zjaviť. Vám je dané – darované – poznať.
A prečo Boh naschvál iným hovorí tak, aby neporozumeli? Pre to isté, o čom som písal tej hľadajúcej osobe v článku Polemika o pravde. Totiž:
Zj 22.11 Kto pácha neprávosť, nech ju pácha ďalej! Kto je špinavý, nech sa špiní ďalej! Ale kto koná spravodlivosť, nech ju koná ďalej! A kto je svätý, nech sa posväcuje ďalej!
- toho, kto sa chce zatvrdzovať, Boh v tom ešte podporí. On zatvrdzuje tých, ktorí sa zatvrdzujú, nie tých, ktorí sa chcú pokoriť. Pokorným dáva milosť. Niežeby bol milosti niekto hoden, ale Boh, ktorý skúma srdcia ľudí, vie, kto je ochotný sa pravde odovzdať a prijať ju NAD sebou.
______________________________________________________________________
Lk 11.2-4 Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče [náš, ktorý si v nebesiach], posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje [buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi!] Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, [ale zbav nás zlého]!
Asi dosť dobre nerozumiem, prečo sa pýtaš na „otčenáš“, ale asi z toho dôvodu, že ťa zaujíma, či sa ho nemáme modliť ako naučenú básničku stále dokola. Otčenáš je krásny, niekedy sa tak naozaj modlím, ale veľmi zriedka. Pán Ježiš v tých pár jednoduchých verách vystihol všetko podstatné. Chápem to ako návod, názorný príklad, nie zavedenie liturgie.
Prečo sa modlím k Otcovi hlavne a prevažne obyčajnými slovami? V prvom rade sa snažím počúvať, čo za slová mi kladie na srdce Duch Pánov, ktorého mi dal a verím, že je to tak správne, pretože v samotnej Biblii vidím Pána Ježiša, že sa modlil vlastnými slovami k Otcovi. Veľmi prosto, úprimne a bez zábran.
A keď sme pri otčenáši, mne sa veľmi páči ako je napísaný v Matúšovom evanjeliu, kde je totiž ešte jedna úžasná veta na jeho konci:
Mt 6.9-13 Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen.
Tak dúfam, že som Ti aspoň trochu pomohol a otvoril Ti nové obzory v chápaní. Som si istý, že náš Pán Ti to vysvetlí úplne.
Buď požehnaná.
Komentáre