selah

To bol prvý úder kladivom Božieho Ducha, ktorý som dostal, aby som dostal správne nasmerovanie. Tak sa poďme pozrieť do Písma, či o Ňom svedčí Písmo, že Ježiš Kristus je Boh.
Skôr než sa pozrieme do Starej zmluvy, ktorá o Ňom svedčí tiež na mnohých miestach, začnem veršom, ktorý milujem:

Jn 1.1-2 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha.

a vo verši Jn 1.14 A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy.

- Boh je Slovo, ktoré zostúpilo z neba a stalo sa telom, človekom. Boh sa stal človekom. Veľmi jednoznačné vyjadrenie. Tak jednoznačné!
Ale Ján konkretizuje viac:
Jn 1.3 Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo.
- Ježiš je Stvoriteľ! Ejha!
a ďalej:
Jn 1.4 V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
- V Ježišovi je všetok život.

Jn 1.9-10 Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal.
- opäť: Ježiš je Stvoriteľ. Svetlo života, ktoré je dávané každému človeku prichádzajúcemu na svet.
Ježiš je Boh, Stvoriteľ, život, svetlo života.

Už len tento začiatok Jánovho evanjelia hovorí jasnou rečou. No Písmo hovorí o Pánovi oveľa častejšie a na mnohých mnohých miestach...
Prvá kapitola listu Židom tiež jasne hovorí o Ježišovom Božstve ako aj o tom, že je Stvoriteľ:

Žid 1.1-14 Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky. Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov; o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil.
Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom.A keď zase uvedie Prvorodeného na svet, hovorí: Nech padnú pred Ním na kolená všetci anjeli Boží!
A k anjelom hovorí: On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom;
ale k Synovi: Tvoj trón, ó Bože, je naveky vekov a: žezlo spravodlivosti je žezlom Jeho kráľovstva;
miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto pomazal Ťa, ó Bože, Tvoj Boh olejom veselia nad Tvojich druhov.
A potom: Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk; ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho, zvinieš ich ako plášť, a aj sa zmenia ako rúcho; ale Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú. A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož? Či nie sú všetci služobnými duchmi, posielanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu?

- Ježišom je stvorený čas (v.2)!, nebesá sú dielom Ježišových rúk a On založil zem; Boh sám ho oslovuje: BOH!
Nie je žiaden najvyšší z anjelov, táto pasáž jasne hovorí, že je oveľ oveľa viac, On je Boh!

Jn 20.28 Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj!

- Ježiš prijal klaňanie. On vôbec vždy to klaňanie prijal. Ak by nebol Bohom, bolo by to neprípustné, nikto dokonca ani z anjelov niečo také prijať nesmie. Všetka sláva patrí Bohu.
Keď uzdravil 10tich malomocných a iba jeden sa vrátil pokloniť sa Mu, spýtal sa ho, či ostatní deviati neprišli vzdať Bohu slávu. A tú slávu prijal On, čím jednoznačne hovoril, že to nie je rúhanie ani modloslužba.

Fil 2.6 Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež,
- rovnosť s Bohom bral ako jasnú vec, pretože bol Bohom.

lebo: Jn 10.30 Ja a Otec sme jedno.

Jn 14.7-10 Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho. Povedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to. Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne?
- kto videl Ježiša, videl Boha. Azda to nie je brutálny argument?

1Tim 3.16 A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve. (Roh.)
- Boh sa zjavil v tele. Pavol potvrdil, čo napísal Ján – Ježiš Kristus je Boh.

Viete, ak sa zamyslíte nad Pavlovým obrátením na ceste do Damašku, tak každý logicky uvažujúci človek, ktorý čo i len trochu pozná židovské vierovyznanie, uzná, že Pavol tam uveril v Božstvo Ježiša Krista, ktorý má moc nad jeho životom. Nikto okrem Boha nemá moc nad životom ľudí.
Keď čítate Jánovo evanjelium, je tam viac ako patrné, aj keď aj v ostatných v evanjeliách je to zrejmé, Ján sa tým však totálne opája – Židia nenávideli Ježiša Krista práve preto, že o sebe dával najavo, že je Boh.
Považovali Ho za rúhača a nakoniec to bol aj dôvod, prečo Ho ukrižovali. Ich neiritovali Jeho skutky, ale to, čo nimi o sebe tvrdil.
Hovoril, že je Pánom soboty. Ale sobotu ustanovil Boh! Takže?
Odpúšťal hriechy!!! A toto je nesmierne vážna vec. Židia veľmi dobre vedeli, že odpúšťať hriechy môže iba Boh. Žiaľ, RKC toto sprznila učením o odpúšťaní a zadržaní hriechov klérom RKC, a tak mnohí veriaci nerozumejú vážnosti toho, čo sa odohralo v

Mk 2.1-12 Keď po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma, zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo. Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach: Čo tento hovorí? Rúha sa!Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach? Čo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy - a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov! A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné!
- Ježiš im dokázal, že On má moc a právo odpúšťať hriechy, keď zrušil aj dôsledok hriechu ochrnutého človeka!

Ján vo svojom evanjeliu úplne zamilovane píše ako často Ježiš o sebe hovoril JA SOM. Úplne ako keby sa predstavoval. Viete ako sa Ja Som povie po hebrejsky? Yahweh! To je meno, ktorým sa Boh predstavil Mojžišovi pri horiacom kry – Som! Večné som, žiadne „bol som“ alebo „budem“. Večná prítomnosť nad úrovňou času.
Dokonca vo chvíľach, keď Ježiš toto meno vzťahuje na seba, tieto udalosti ešte viac dávajú vyniknúť moci toho, čo hovorí:

J 8.24 Preto som vám povedal, že umriete v hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som, umriete v hriechoch.

J 8.28 Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že ja som, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil.

J 8.58 Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som.

J 18.5-6 Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem.
J 18.8 Povedal Ježiš: Povedal som vám, že ja som. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu.

Mt 14.27 Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!

Mk 6.50 lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa!

Koľká moc a autorita v tom mene! Židov privádzalo do zúrivosti a hmatali po kameňoch a rímskych vojakov prosté vyslovenie toho mena šiblo o zem! Ježiš Kristus je JA SOM, Yahweh!
Vôbec meno Ježiš, v hebrejčine Yeshuah, znamená Boh je Spasiteľ. V Izaiášovi hovorí:

Iz 43.11 Ja, ja som Hospodin, a okrem mňa nieto Spasiteľa.

Iz 45:21 Oznámte to a predložte! Nech sa spolu radia: Kto to oddávna zvestoval a predpovedal od vekov? Či nie ja, Hospodin? Veď nieto Boha okrem mňa. Boha spravodlivého a Spasiteľa nieto okrem mňa.

- Ježiš je Spasiteľ, ale nieto Spasiteľa mimo Boha. To nejde dokopy, ak Ježiš Kristus nie je Boh!
Stará zmluva a proroci mnohokrát hovoria o Ježišovom božstve.

Iz 9.5-6 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.

- aké to tituly! Ako to ide dokopy s Božím vyjadrením:

Iz 42:8 Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.

Iz 48:11 Kvôli sebe, kvôli sebe to robím, veď ako by mohlo byť znesvätené moje meno? Svoju slávu inému nedám.

...???
Jedine tak, že Syn, ktorý sa mal narodiť, bude skutočný Boh, nič menej! Boh XYkrát povedal, že iba Jeho meno je hodné cti a slávy a v Novej zmluve čo? Odrazu sa zbláznil, že káže oslavovať Ježiša Krista, ktorému dal meno nad všetky mená? V žiadnom prípade.

Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že JA SOM(Jn 8.28)!!!
Syna treba ctiť rovnako ako Otca – Jn 5.23 aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal.

ROVNAKO!

To je tajomstvo – kým človek nie je ochotný v srdci pripustiť a uveriť, že Ježiš Kristus je Boh, kým Ho nevyvýši vo svojom srdci na trón, ktorý Mu náleží, dovtedy nemôže spoznať pravdu. To je kladivo na ľudskú pýchu, ktorá sa nadúva mudrlantstvom.
Ľudia si myslia, že najskôr to všetko musia pochopiť, vtesnať do tej svojej malej sprostej hlavičky a potom tomu uveria. Nie, nie a ešte raz nie! Najskôr treba byť ochotný uznať, že to nedokážem pochopiť a uveriť Mu, On to človeku potom sám dosvedčí a vysvetlí.

Boh v starej zmluve a prorokoch však hovorí oveľa oveľa viac o tom, že Ježiš Kristus, ktorý príde na svet, bude On sám, napríklad aj o tom, čo Mu ľudia urobia:

Zach 11.13 Vtedy mi povedal Hospodin: Hoď ju do pokladnice! Znamenitá mzda, ktorou ma ocenili! Vzal som tridsať strieborných a hodil ich v dome Hospodinovom do pokladnice.
- za koho bolo vyplatených 30 strieborných? Za Hospodina!

Zach 12.10 Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a trpko nad ním žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným.
- koho prebodli a žialilo sa ako nad prvorodeným? Hospodina!

Mich 5.1 Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.
- Ten, kto príde, príde z večnosti. Kto je večný okrem Boha?!

Som presvedčený, že každý, kto úprimne číta Bibliu a prosí Boha, aby mu vysvetlil, čo číta, a je ochotný odstúpiť od výkladov, ktoré ho naučili ľudia, aby spoznal Božiu pravdu, tak spozná, že Ježiš Kristus je Boh, Stvoriteľ, ktorému v Zjavení Jána jasne Písmo dáva právo na Boží trón:

Zjav 22.1 Ukázal mi rieku vody života, čistú ako krištáľ, ktorá vyteká z trónu Božieho a Baránkovho.

Zjav 22.3 Nič zlorečené viac nebude. Trón Boží a Baránkov bude v ňom a Jeho služobníci Mu budú slúžiť

Ježišovi Kristovi prináležia všetky nádherné tituly a meno, pred ktorým sa skloní každé koleno. On je Spasiteľ, spasenie samo, On je pravda, život, cesta, pokoj, vzkriesenie, život, svetlo, spravodlivosť. Ježiš Kristus je Boh.

Toto je prvá otázka, ktorú si musí vyriešiť každý, kto túži spoznať Boha osobne, patriť Mu, spoznať Jeho lásku, milosť a nájsť odpustenie hriechov.

A kto verí, že Ježiš Kristus je Boh, príde nutne k otázke viacerých osôb Boha. A o tom už ďalšia časť...