V Starej zmluve, ktorú dal Boh Židom, v zákone, platilo:
keď sa budeš snažiť dodržiavať moje prikázania, vzhliadnem milostivo na tvoje obete, nebudem ti rátať previnenia (pretože aj tak sa ich dopúšťaš) a nepotrestám ťa, ale ti zachovám život a moju priazeň;
ale keď budeš ustavične moje prikázania porušovať, môžeš obetovať čo chceš a koľko chceš, vzplanie môj hnev proti tebe a vyhubím ťa.
Myslíte si, že sa mýlim? Že Boh mal záujem o obete, ktoré prinášali Židia s postojom srdca „očisti nás, aby sme mohli ďalej páchať naše neprávosti“? V žiadnom prípade.
Obete ako súčasť nariadení zákona boli prijímané od tých, ktorí sa zákon snažne usilovali plniť. Ale ten sa nikdy nikomu nemohlo podariť naplniť. Všetko, čo mali, a čo bolo prijaté, bola iba snaha.
Mnohokrát v knihách prorokov Boh jasne hovorí, že Mu bolo odporné, keď sa ľudia chceli pretvarovať, že prichádzajú v pokore obetovať zvieracie obete, aby im boli neprávosti odpustené.
Kto vás o to žiadal? Špinavými nohami šliapete po mojich nádvoriach. Čo si myslíte, že mi dáte vašimi obeťami? Či tie zvieratá nepatria mne? Či mi nepatrí celá zem a všetko, čo ju napĺňa?
A tak skrze zákon Boh umožňoval ľuďom prístup k milosti, aj to čiastočnej, lebo obete zvierat nemohli vytrhnúť hriech z ľudského srdca, zákon nemal moc človeka zmeniť.
No Boh jasne niekoľkokrát zasľúbil, že svoju milosť rozhojní a dá ľuďom novú zmluvu. Zmluvu, v ktorej sa zaviazal vytrhnúť z útrob človeka skazené srdcia a vložiť do neho srdce nové, čisté, mäkké a mäsité, plné lásky, súcitu, zhovievavosti a milosti. A povedal: A potom ma budete poslúchať, a bude ma poznať každý z vás (ktorí prijmete túto novú zmluvu).
Budú ma poslúchať! – povedal Hospodin. On sám to učiní, On sám to zabezpečí, On sám si to zobral na zodpovednosť, že Ho poslúchať budeme. Je to iba a iba Jeho horlivosť, Jeho moc a Jeho milosť, že Ho budeme poslúchať.
Nie naša snaha, nie úsilie nášho potu, nie ľudská sebadisciplína či askéza.
V Novej zmluve Boh urobil presne to, čo povedal. Transplatnoval jadro ľudskej bytosti, vyrval z nášho vnútra našu hriešnu prirodzenosť a vložil do nás kus seba samého – vložil do nás Krista.
Ospravedlnil nás, ale nie iba slovným vyjadrením, On nás spravodlivými učinil. Detailnejšie o týchto faktoch píšem v článkoch Ospravedlnenie a Svätý život.
Nová zmluva nie je o dodržiavaní prikázaní. V žiadnom prípade. Ani omylom.
Nová zmluva je o tom, že zákon dodržiavať nemusíme, ale Boh sám zabezpečil výmenou nášho srdca, že to vypôsobí v nás On sám Jeho mocou.
Práve táto sloboda, ktorá je pre väčšinu kresťanov v skutočnosti neprijateľná, aby sa jej poddali a aby uverili, že Boh od nás nežiada dodržiavanie prikázaní, ale lásku (a potom budeme konať oveľa viac ako len poslúchať zákon), práve táto sloboda, ktorá hovorí „môžem hrešiť“, je dodnes kameňom úrazu, o ktorí sa potkýňajú a zlyhávajú v chodení s Bohom.
Tou slobodou je Kristus sám.
Iba Ježiš Kristus sám naplnil zákon. On povedal: neprišiel som zrušiť zákon, ale ho naplniť. Naplniť v tom zmysle, ako sa naplní napríklad proroctvo. Od momentu, keď sa naplní, je to proroctvo už passé. Už sa splnilo, už je irelevantné očakávať, že sa ešte naplní v budúcnosti.
Presne takýmto spôsobom Ježiš naplnil zákon. Snaha dodržiavať zákon, ktorý už Kristus naplnil svojim životom, naplnil všetky jeho požiadavky a nariadenia, snaha dodržiavať prikázania sa od tohto slávneho momentu, stáva viac ako pošetilou, smiešnou a je urážkou Boha.
Je to akoby veriaci chcel povedať Pánovi: aj ja to dokážem, keď mi ty pomôžeš.
Nie, nedokážeš a Boh to od teba ani nechce. Boh od teba chce, aby si všetko svoje, celú svoju bytosť podriadil Ježišovi Kristovi, ktorý zákon naplnil, a On sám v tebe a skrze teba bude konať skutky Božie.
Boh nám nechce pomôcť žiť dobrý život. Boh nás chce vyprázdniť od samých seba, aby mohol skrze nás žiariť Kristus sám.
Naša snaha o dodržiavanie prikázaní zákona, naša snaha žiť spravodlivo oveľa viac poukazuje na to, ako sa snažíme žiť my sami a nechceme sa svojho života zrieknuť v prospech Pána Ježiša.
Už som o tom písal v článku Evanjelium smrti.
S týmto majú kresťania nesmierny problém. Ako by som mohol hrešiť? Ak by som takto zmýšľal, ako sa môžem nazývať tým, ktorý miluje Boha? V skutočnosti práve snaha žiť dobrý život je dôkazom, že milujeme viac svoj život ako svoju smrť v prospech život Kristov v nás.
Tajomstvo je v tomto bode ukryté vo vete, ktorú som nedávno čítal na facebooku –keď sa pustíš, Ja ťa chytím.
Keď sa pustíš seba, svojej snahy a márnych pokusov o svoju čistotu. Naša čistota a naša svätosť nevychádza z nás a z našej dobroty, ale z Božej milosti v Kristu Ježiši a Jeho nesmiernej moci, ktorej našou neverou nedávame v našom živote priestor aby sa zjavila. Neverou, že On nás zachytí a ochráni pred pádom, že On nás premení. Neverou v Jeho moc v nás.
My neveríme, že On v nás je dosť mocný. My neveríme, že On dokáže spôsobiť, že niekto by mohol v Jeho moci žiť úplne dokonale svätý život.
Ale je to tak a môžeme to vidieť práve na príklade života Pána Ježiša. On chodil vierou.
Ježiš Kristus, úplný človek, žil z viery. Nežil príkladný a čistý život preto, že by sa spoliehal na seba, v Jeho modlitbách a kázňach vidíme, ako často opakoval, že nekoná sám zo seba, ale z Otca. Človek Ježiš žil vo viere v Otcovu moc, ktorá Ho držala v Božej vôli.
Bol rovnako ako my odkázaný na zjavenie Otcovej vôle, bol rovnako ako my odkázaný na vieru.
Ak by vykročil sám vo svojej sile, vedel, že by to vôbec nemuselo byť v súlade s Otcovou vôľou. Ježiš vedel, že môže hrešiť. On nehrešil nie preto, že by nemohol, alebo že by bojoval s hriechom, Jeho boj nebol v tom, že by si vyberal hrešiť/nehrešiť, Jeho boj bol v tom, že sa zriekal svojej vlastnej vôle. Nie iba v Gestemane, tam len vyplávalo na povrch to, čo robil celý život. Dobrovoľne vyprázdnil sám seba, aby všetko v Ňom bolo Otcove, a aby Otec mohol žiariť skrze Neho. Sám sa cele oddal Otcovi tak, že o sebe hovoril ako o Otcovom otrokovi – bez Otca nemôžem robiť nič!
Nedostali sme nič menej ako mal počas pozemskej služby On. Narodili sme sa z Boha rovnako, ako sa narodil On. Dostali sme Ducha Svätého rovnako, ako Ho dostal On.
Naším problémom nie je to, že by sme nemali zdroj sily a moci žiť dokonalý život, naším problémom je, že tomu neveríme a hľadáme ten zdroj sami v sebe. Ústami síce vyznávame, že žijeme vierou, v srdci však neveríme, že Jeho moc v nás je tak veľká, a tak žijeme z vlastnej sily.
Viera v Boha obsahuje totiž aj toto – neveriť v seba.
Lenže mnohí kresťania veríme V SEBA V KRISTOVI namiesto toho, aby sme verili V KRISTA V NÁS.
A tak nás Boh musí vydať pádom, bolestivo nám dať okúsiť našu vlastnú "silu", aby sme mali možnosť uvidieť, že v našej viere niečo neladí.
Smutným faktom ale je, že mnohí kresťania opäť, keď v pokání vstanú vo viere v Božie odpustenie, zase vykročia v ešte väčšej snahe žiť lepšie ako doteraz. A opäť vo vlastnej sile.
A Boh to nenávidí rovnako ako to, čo som napísal hore: Myslíte si, že sa mýlim? Že Boh mal záujem o obete, ktoré prinášali Židia s postojom srdca „očisti nás, aby sme mohli ďalej páchať naše neprávosti“? V žiadnom prípade.
Myslíte, že Boh sa teší, keď k nemu prichádzajú kresťania s postojom „Očisti nás, aby sme Ti mohli dokázať, že dokážeme žiť super? Zabudnite!!!
Nedokážu a nechcú si priznať, že to nezvládnu. Veď oni to predsa musia zvládnuť, oni musia dodržať prikázania, oni musia žiť bezúhonne.
Nemusia, a Boh túži, aby sme si to už konečne priznali, aby sme rozlomili, roztrhli našu dušu ako rúcho a tam na dne našej biedy sa konečne pustili sami seba.
Boh od nás nechce, aby sme verili v kríž raz, ale aby postoj kríža bol našim každodenným dýchaním.
Neveríme, že sme mŕtvi. Preto sa snažíme napĺňať zákon. Ale my sme mŕtvi a nad mŕtvymi zákon nemá moc. Zákon nie je pre mŕtvych. Zákon nie je pre nás.
Pre nás je jediné – milosť Krista Ježiša, nášho Pána.
Je mi jasné, že tento článok pobúri mnohých, ktorí sa snažia žiť sväto a Bohu ľúbo. Je mi to úprimne ľúto.
Mnohí si možno pomyslia, že navádzam ľudí k tomu, aby slobodne hrešili. Ale nie je to tak. Nabádam vás k tomu, aby ste nehľadeli na zákon. Aby ste hľadeli iba a iba na Ježiša. Aby ste neprodukovali snahu o dodržiavanie prikázaní, ale aby ste sa kochali Ním samým, Jeho láskou, Jeho milosťou a Jeho moc vo vás vypôsobí, že budete žiť sväto bez toho, aby ste sa namáhali žiť tak, ako chce On.
Kým sa bojíte hriechu, ovládne vás, pretože ustavične pozeráte naň. Čohokoľvek sa bojíte, prehráte s tým, pretože ten strach predstavuje autoritu tej veci nad vami a s určitosťou príde chvíľa, keď vás to premôže.
Iba dokonalá láska vyháňa strach. Našou úlohou je jediné – milovať Pána Ježiša viac ako samých seba. A keď Jeho budeme milovať viac ako svoj život, keď Jeho láska sa nám stane všetkým, oporou aj náručím, motívom aj cieľom, dôvodom aj ovocím, zmyslom aj naplnením, bude nám jedno, či budeme hrešiť.
Ale práve vtedy nad nami hriech prestane mať moc a my hrešiť nebudeme. Naopak, Jeho moc v nás preberie opraty nášho bytia a On sa bude môcť skrze nás manifestovať.
Nech nám milosrdný Boh dá vieru, že my už sme mŕtvi, aby konečne On mohol skrze nás žiť naplno.
To je to, čo vám želám. Aj sebe.
Komentáre