Preto mnohí sejú financie. Pretože ich túžia žať.
A preto mnohí sejú slovo, pretože ho túžia žať. Ale ani štedré siatie slova nemusí byť znamením štedrého srdca. Aj to môže byť vypočítavosť.
Pochopte ma správne, nehovorím všetci a nehovorím vždy.
Aninka má po napísaní posledného článku celkom slušné duchovné útoky, ja sa teším, že ju Pán začal stavať do duchovneho boja v novom rozmere, a ona pochybnosti, či ho mala napísať. Tak som jej povedal, že čím viac bude dávať, tým jej viac bude Boh zjavovať. Boh nám totiž nezjavuje veci preto, aby sme nabobtnali poznaním a spyšneli, ale aby sme sa zdieľali.
A vtedy mi prišla na srdce tá myšlienka, ktorú spomínam na začiatku.
Hovoril som jej ďalej: predstav si, že si majiteľom reštaurácie a Boh je tvoj zásobovateľ, ktorý ťa zadarmo zásobuje všetkým, čo potrebuješ. Ak si vezmeš len toľko, aby si sa nasýtila ty, dá ti toľko, koľko pýtaš. Ak však budeš to, čo ti bude donášať, prestierať na stoly pre iných, bude ťa zásobovať všetkým aj pre tých, ktorí budú hľadať u teba nasýtenie.
A tu je bod, na ktorom sa to láme. V tomto bode môžeme zastať. Ostať len pri sýtení iných.
Boh nás totiž povolal nielen do toho, aby sme sa starali o iných, ale aby sme aj ich naučili starať sa o iných.
A tak mnohí kresťania ostavájú v pozícii majiteľov reštaurácii kam sa chodia ľudia nasýtiť, ale nevedú ich k tomu, aby aj oni zakladali bistrá, bagetérie a reštaurácie.
A viete čo? Boh im aj tak dáva dostatok stravy, aby boli nasýtení všetci, čo sa tam chodia najesť. Častokrát však majitelia reštaurácii začnú klamať na váhe jedla, začnú riediť víno, zmenšovať dávky jedla, mlieť mäso, aby doň mohli , a aby hladní nestrádali, začínajú im ponúkať umelé vitamíny. Inokedy zase vyťahujú z komory jedlo, ktoré je už ako stará manna, zosmradnuté a hnilé. Je horké a spôsobuje priotrávenie. Melú mäso a primiešavajú doň aj to skazené...
Iní zasa kŕmia hladných čerstvým jedlom (no neučia ich zakladať vývarovne), ale Zásobovateľ ich zásobuje kvôli HLADNÝM, ktorých chce zachrániť od smrti hladom, pretože títo nevedia, nikto im nepovedal, že Zásobovateľ môže zásobovať jedlom priamo ich. Sú závislí na reštauráciách a na ich majiteľoch. A štedrý Boh dáva a dáva svoje slovo, no nie kvôli majiteľom.
Mnohí totiž nie sú štedrí, sú len obťažení, cítia sa povinní kŕmiť iných. Preto sejú. Sejú z povinnosti. A predpokladajú, že aj Boh sa musí cítiť povinný dať im žatvu. No nevidia, že im dáva žatvu toho, čo sejú - sejú povinnosť, a čím viac jej sejú, tým viac povinnosti žnú.
A mnohí sa cítia byť majiteľmi tých reštaurácii, preto píšem 'majitelia', nie preto, že by nimi v skutočnosti boli.
Zastavte sa! Uvedomte si, čo som povedal - Boh často dáva slovo ľuďom, ktorí ho dávajú ďalej nie kvôli vydanosti života tých kazateľov, ale aby nasýtil svoj ľud, ktorý odmieta k Nemu príst priamo.
Ľudia si vždy hľadali prostredníkov. Je to pre nich ľahšie. Vodca nesie zodpovednosť za to, čomu nás učí, čomu veríme. A nemýľte sa, že iba v Novej zmluve chcel Boh hovoriť k ľudom priamo. Keď začal majestátnym hlasom z neba hovoriť k Izraelu, ľud prosil Mojžiša: nech k nám nehovorí priamo, lebo sa bojíme, ale cez teba, teba budeme poslúchať.
Neskôr si žiadali kráľa...
Nový Izrael je taký istý...
Vrátim sa ale k štedrým darcom. Prečo Pavol píše: či je takou veľkou vecou, že chceme žať telesné, keď sme siali duchovné (1Kor 9.11)? Ako je to možné, keď som v úvode napísal, ťe ČO kto seje, TO bude aj žať?
Pretože Pavol hovorí o duchovných koreňoch toho siatia a žatvy telesných veci (peňazí, praktickej pomoci a p.), hovorí o siatí lásky. Hovorí o dávani srdca. Všimli ste si, že Pavol hovorí v 2Kor 8.6 o zbierke financií ako o diele LÁSKY?
Nestačí nám siať slovo. Potrebujeme siať lásku. A kto miluje, ten dáva všetko, čo treba. Všetko, čo má. či peniaze, či slovo.
A taký čaká len jednu žatvu - žatvu lásky.
Komentáre