selah

kto som a kde mam stat

a ako stat nevladny v kolenach?

ako sa ja vlastne volam,

kamze to patrim,

koho pustit vpred, koho zarazit?

kam sa divat a kde mam ist,

co prekrocit, co rozbit na kusy?

ako vidiet slepy,

vpred ist bez viery?

odkial silu vziat, jak ju zas a znova nestratit,

ake tuzby snivat, pasce lstivych iluzii a lzi odhalit?

co je to za vojna, ktory boj je moj,

coho sa vzdat, co zknokautovat,

kedy nad cim zvitazim?

ake rany som uz rozdal,

ake utrzil,

co mam,

co som nezradil?

chcem viac, nez je mozne dosiahnut,

vsetko je tu len na chvilu,

ja chcem cosi viac!

nieco vzacne, co ma pretrva

lenze ja len tuzim chciet,

moje chcenie v slovach zije,

no v zivote sil zit nema

dokedy este bludit mam

na ceste tmavej v chlade sam?

dokedy zalubu v slize a smrade,

sluby prazdne a vykriky nikam?

len ticho a tma zastiera mysle priestor,

cely svet,

obklucuje kazdu snahu, kazdy sen

co ma byt, to nie je,

nic z toho, co dobre je,

v srdci nekvitne

len pad za padom

hladanie tych spravnych dvier

a vsade navokol

divoka zver

... a otvorov do prazdna

kiez aspon uder,

co napravi,

kiez radsej smrt,

nez dalsie rozklady

hnilobny tuch z ust,

prekryvam parfemom, maskou

kiez mal som okno

a pustil cisty vzduch

dokedy este

pozerat bez oka

a behat bez noh,

lietat strmhlav bez kridel

a kvitnut v plesnote?

ako ist vpred, ked neviem kam,

ako sa nadychnut, v okovach pluca...

ako sa najde strateny?

ako zradca si odpusti?

ako?