selah

Bol som vychovavany v materialistickom presvedceni v rodine stredoskolskeho profesora. mal som 14 a vazne zdravotne problemy. lezal som v nemocnici, sam v izbe. v jednu noc som prezil zazitok, ktory mnohi nazyvaju klinicka smrt, ale kedze pri mne nebol nikto a nikto nevie lekarsky potvrdit, ci som bol mrtvy alebo nie, tak si to len myslim... dolezite pre mna je to, co som zazil... zrazu som videl svoje telo zhora, ako lezim na posteli, a zacal som stupat hore... potom prestrih, a po ceste (mozno tunelom), na ktoru si dnes uz matne spominam, som nejak vnimal okolo seba prazdnotu a tmu a kdesi vpredu svetlo... z toho svetla prichadzalo cosi ako hmla, ktora ked rozpravala, krasne vibrovala. jej hlas bol uzasny a mocny, upokojoval. pocul som len niekolko slov, ktore mi ale pripadali plne porozumenia a lasky... pocul som: "tvoj cas este neprisiel, ty sa musis este vratit."... a razom som sa zobudil v tele v nemocnicnej izbe. v izbe bola so mnou jedna lekarka, ktora mi hovori: niekto ta hlada... a cez okno som zacul volanie mojej mamy a bratov, ktori ma prisli pozriet, ale kdeze bolo desat hodin vecer, prisli len pod okno.

netusim presne, co bol sen, co videnie a co realita z toho zazitku, ten mal vsak na moj nasledovny zivot radikalny vplyv. pochopil som totiz, ze zivot smrtou nekonci, ze existuje este iny svet. kratko na to som zacal s duchovnym svetom experimentovat. kedze som uz v tej dobe niekolko rokov cvicil judo a neskor aj ine bojove umenia (aikido, kobudo a wu-shu), zacal som hladat vo vychodnych nabozenstvach, ktore mi boli najblizsie. moja cesta nabrala smer hladania poznania, co je zname pod pojmom gnosticizmus. neskor, na vysokej skole som s priatelom travil dlhe hodiny, ba cele noci debatami o spiralach casopriestoru a inych filozofickymi disputami. medzicasom som 'v sebe' objavil schopnost, ze viem zhypnotizovat ludi a rukami viem odobrat ludom bolest.

tak moc ma to ohromilo, ze som spravil jeden pokus. uz som veril, ze duchovny svet existuje a sam neviem preco, veril som aj tomu, ze existuje Boh. to bolo ale vsetko, nehladal som ho a nepotreboval som ho. ved som vedel vsetko sam pochopit, najst, objavit. moje poznanie rastlo zavratnou rychlostou. v jednej meditacii na posteli sa mi stalo, ze som sa zacal vznasat... aha, takze levitacia funguje, povedal som si. inokedy som zasa v meditacii prezil prierez vsetkych mojich predoslych zivotov, v jednom som bol indiansky saman, v druhom stredoveky rytier a pod.
ale spat k tomu pokusu... ked som zisitl, ze mam moc nad zdravim a vedomim inych, vzal som do ruky zapalkovu skatulku s troma zapalkami vo vnutri a povedal som nahlas v pritomnosti jednej mojej kamaratky, ktora bola neskor z vysledku rovnako sokovana ako ja... povedal som: Boze, ak si, daj, nech su tieto zapalky ulozene nejak nepravdepodobne... a zatrepal som skatulkou... otvoriac ju, videli sme ich skrizene do hviezdy, pretinali sa v jednom bode. kratkym pohybom skatulkou sa obrazec rozpadol... potom som povedal: Boze, ak si ma chces pouzivat, daj mi este nejake znamenie cez tie zapalky... a po zatrepani a otvoreni skatulky sme ostali zhrozeni, ked sme videli zapalky znova skrizene...

lenze ja som sa domnieval, ze Boh si ma chce pouzivat v tom, v com som tak vasnivo napredoval. vdaka Bohu, ako sa neskor ukazalo, mylil som sa. no este dlho som uzdravoval priatelov, neskor som svojej priatelke (buducej manzelke) odoberal menstruacne bolesti, kedykolvek sa mi zachcelo. narodili si nam dvaja krasny synovia, kupil som si vlastny byt a zahranicne auto... bol som so svojim zivotom spokojny.
svoje poznatky o duchovnych veciach som rozdaval, kde som mohol, dokonca som si zacal kdesi v hlbke srdca mysliet, ze ja som znovavteleny Jezis. tak som nasiel stranku forum.sk, kde som sa zaregistroval ako inri a zacal som tam znovuzrodenych krestanov zavracat mojimi argumentami.

bolo tam viacej takych ako ja a lichotili sme si navzajom, ako tych dogmatikov bijeme... aby som bol silnejsi v argumentacii, zacal som citat Bibliu. volakedy davno, ked som este len chodil so  zenou, som sa krestanstvu okrajovo venoval, a to kvoli tomu, aby som ju presvedcil, ze aj ked nie som taky odusevnely katolik ako ona, moja viera v Boha je, ze Boh je laska, tak nam dal slobodu zit ako chceme. a navyse som pokrsteny a kvoli svadbe s nou som si vybavil aj prijimanie.

takze, ked som zacal Bibliu studovat vaznejsie, uplne pochopitelne som si zacal vsetko z nej vykladat tak, ako to malo zapadat do mojho ucenia. zaujimavostou je, ze kazdy takyto newage veriaci je presvedceny, ze Biblia bola prepisovana a ze originaly su schovane vo vatikane a pod... nikto mi to nikdy nepovedal a predsa som tomu veril a mnohi dalsi tiez... teda nikto z ludi. dnes uz viem, odkial vietro fuka...
raz som tak kracal po ulici do prace a videl na zastavke vylepeny plagatik s pozvankou na koncert, na ktorom stalo: spoznaj Jezisa, praveho Boha! tak sa vo mne vzburila zlc, ze az... aki mozu byt taki zabedneni, ved Jezis je Bozi Syn! (a konieckoncov, keby vedeli, ze som to ja!) postavili si na piedestal Jeho sameho, namiesto toho, aby  porozumeli tomu, ze On im ukazal cestu  ako zit... a nic viac. (ako som si vtedy myslel)

... ale tym vytrvalym citanim o Jezisovi som sa dostal aj k inym krestanskym materialom az napokon vo mne zaznela velmi mocne jedna vec: "Boh je Panom mojho zivota. moj zivot nepatri mne, bol mi len pozicany a ja ho raz budem musiet vratit. ved ked sa On rozhodne, ze to bude hned teraz a zoberie svojho Ducha, padnem na zem mrtvy v okamihu."
a toto mi zobralo vsetku silu bojovat... odrazu som sa Ho zacal pytat: "tak mi ukaz, ako vidis moj zivot" a On mi zacal ukazovat vyznam slova SAMOSPRAVODLIVY... slovu pycha by som totiz nerozumel. samospravodlivy je brutalne vystizne... ako som sa vzdy dokazoval, ze mam pravdu v kazdej debate, ako som musel mat navrch v kazdej polemike, ako som kvoli tomu menil nazor, ked som videl, ze moj povodny je nespravny a ved ja vlastne som od zaciatku hovoril ten druhy...atd.atd.... dva mesiace den za dnom ku mne vecer prisiel a premietol mi vsetky moje slova z toho dna... lenze ma postavil pred ne, ako by som ich hovoril sam sebe... a ja som kazdy vecer koncil v slzach... cele dva mesiace mi ukazoval moje srdce ako hlboku priepast, na ktorej dno nedovidiet, hlbociznu a tmavu, az na kraj tej jamy sa bal clovek co i len podist, aby tam nespadol... ale z tej tmy a hlbiny vychadzal neskutocny smrad... to bolo moje srdce.
zrazu som uz nemal problem s tym, ze Jezis je Boh a Pan. Uz som chcel len jedine... nasledovat Ho, TAK AKO ON CHCE, nech ma zmeni. to som ale este nevedel, ze On tuzi po tej ceste ist so mnou, ze tuzi, aby som Ho osobne spoznal. to ma ani len nenapadlo, ze je to mozne.

jeden den som cital manzelke z jednej knihy aky vyznam mala Jezisova obet na krizi, ako tam odzbrojil satana a polamal vsetko, cim nas diabol suzuje. Bol to dlhsi odsek a ja som to cital vo velkej zaplave slz... velmi sa ma to dotklo.

uz som cital Bibliu nie preto, aby som zavracal inych, ale aby som nasiel, co odo mna chce Boh. medzitym som sa nakontaktoval na jeden manzelsky par z mojej prace, o ktorych som vedel, ze o Jezisovi hovoria, kade chodia a povedal im, ze chcem byt pokrsteny. kdesi vo vnutri som vedel, ze krst je nejaka hranica. a uz aj to som vedel, ze to zafrkanie ma, ked som bol mimino, krst nebol.

bol som na jednom ich stretnuti ale nic moc som z toho nerozumel. ale vedel som, ze oni vedia ako Jezisa nasledovat. to jedine som vedel. bolo mi divne, ze ked sa modlili, nemali ani zopnute ruky, ani neklacali, naopak, ruky dvihali a spievali presne tak, ako som vzdy tuzil zazil, ked som to videl v americkych filmoch, ake stavnate a zive to bolo, ked spievali tie cernosske chvaly. tam som poziadal toho mojho znameho, ze sa chcem dat pokrstit. dost razantne ma odbil, ale prislubil mi, ze sa o tom este pobavime... a na konci zhromazdenia ma pozvali na jednu skupinku do jedneho bytu.

ako som tak bol na tom stretnuti, kde ma pozvali, u niekoho z nich doma, vypytovali sa ma na moju vieru... tak som im hovoril ako hladam, co odo mna chce Boh a ze chcem ist za Nim a zit tak, ako On chce a ze dnes som si otvoril Bibliu (mal som vtedy este len obrazkovu) a tam bol na celu dvojstranku obrazok ako Mojzis prevadza Zidov cez Cervene more (lebo velakrat mi Boh hovoril cez Pismo tak, ze kde som ho otvoril, tam mi dal nieco uvidiet), ale ze som tomu nerozumel (dnes viem, ze to je predobraz krstu vodou), tak som si otvoril Pismo druhykrat a cital o tom, ako zvedovia doniesli zo zaslubenej zeme ovocie nevidanych rozmerov a chuti (to som nevedel ako pravdivo sa to malo behom niekolkych minut naplnit). vsetci sa len zasmiali a spytali sa, ci sa mozu za mna pomodlit. ja reku, ze jasne!

postavili si ma do stredu, co som vobec nechapal a polozili na na ruky... zacali za mna prosit, vsetky popritom rozpravali aj tymi nezrozumitelnymi jazykmi, ktore som pocul uz predtym v ich zhromazdeni, ale povedal som si: ak mi to nepomoze, ublizit mi to nemoze, Jezis vie, ze chcem ist za Nim, ved nieco urobi... a urobil. odrazu som citil akoby ma niekto hladil po celom tele naraz, zacalo ma to prenikat ako ked prenika mraz do kosti, ale toto nemrazilo, bolo to prijemne, bolo to akoby som sa citil v plodovej vode svojej matky... velmi sa to dotykalo mojich citov (ako som si vtedy myslel). odrazu som sa zacal cely chviet a mykat, ale bolo to fajn, tak som sa nebranil. vedel som, ze akonahle by som povedal DOST, nechcem to, prestalo by to... nijak mi to nebralo slobodnu volu, nijak sa to nevnucovalo... tak som sa nebranil. spadol som az na zem, ale nijak som sa neudrel. a stale ma to naplnalo a naplnalo a naplnalo... az oni sa bez prestania modlili.. bolo mi tak uzasne, ze som zacal vrniet ako ked pradie macka... citil som ako som zvnutra cely horuci, akoby ma naplnil do poslednej bunky nejaky horuci olej... a citil som sa strasne cisty. vedel som, ze Boh mi odpustil a prijal ma. To nieco, ten olej, to bol Duch Svaty...

v tej chvili sa moje vrnenie zacalo menit na slova.. na zvlastne slova... presne na take nezrozumitelne jazyky, akymi rozpravali oni... a sposobovalo mi obrovsku radost to vypustat z ust... ano, ano! to bolo uzasne... a v tej chvili kdesi zvysoka nado mnou - a predsa tak blizko, akoby vo mne - zaznel majestatny hlas, ale na moje prekvapenie plny smiechu: "TU MAS! DVANAST ROKOV SI SI TO U MNA ODKLADAL!" a ja so vedel, ze to hovori Jezis a ze hovori o tej noci v nemocnici spred 12tich rokov.
Bol som nesmierne prekvapeny, ze Jezisa mozem pocut! a ze On sa rad smeje!

potom ktosi zacal hrat na gitare a spievat piesen s tak nadhernymi slovami "vyvysujem Teba Pane, nad svojim zivotom"... nikdy som nepocul tak krasnu piesen... potom sme sa modlili jeden za druheho a ja som - opat prekvapeny - skladajuc ruky na inych, vedel, co im hovorit.. a hovoril som o ich konkretnych veciach, co prezivaju v zivote... a vsetci zasli, ze som dostal aj dar znamosti... reku, co je to?

ked sme sa domodlili, priviedli ma do kupelne, kde uz cakala na mna plna vana... a pokrstili ma tak, ako sa krstit ma.... ponorenim.

Nuz a odvtedy patrim Panovi Jezisovi, mojmu majestatnemu Kralovi, ktory ma premaha svojou laskou, mojmu nadhernemu Spasitelovi, ktory ma zachranil.

snad by som este dodal, ze neskor mi ukazal, ake mocne posobenie demonov bolo v mojom zivote predtym a ze len Jeho milost ma drzala od toho, aby sa nejaky z nich do mna aj nastahoval.
uvidel som, ze to bolo lzive demonicke zjavenie o mojich "minulych" zivotoch, pretoze ziadne neexistovali, ako aj to, ze pri levitacii ma drzali demoni vo vzduchu.
dostalo sa mi milosti, ze som bol ucastny mocneho vyucovania o okultizme skrze jedneho pozehnaneho brata a ja som velmi dobre vedel, o com rozprava.

ked som prisiel vtedy z mojho krstu (a krstu Duchom Svatym) domov, manzelka ihned videla, ze som iny. Citila, ze sa so mnou nieco stalo a ze to nieco je velmi dobre. Cele tie dva mesiace mojho pokania ju dostali do hroznej depresie a hladala odpovede popri mne. 4 mesiace u nas vtedy byvala aj jej priatelka, ktora mala v nasom meste docasnu pracu. Dva dni po mojom obrateni prisiel u mna doma Duch Panov v takej moci, ze som len fukal na tie dve (manzelku a kamosku) a oni nevladali stat na nohach. Obe prijali Pana a pokrstil som ich, cim som vtedy spravil mierny rozruch v zhromazdeni (Simon horlivec :)

vsetci traja dodnes milujeme Pana, aj ked sa v nasom zivote objavuju aj prehry, On nas vzdy milostivo stavia na nohy a obnovuje. stalo sa to pred viac ako desat rokmi...

odvtedy sme zazili velmi vela, ale to myslim, ze kazdy z tych, co sme Panovi.

ale prichadzaju nove dni, kedy vsetci zazijeme ovela viac...


P.S. Biblia hovori:

Rim 3.23 Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, 24 ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi,
a:

Zj 3.20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.

tiez hovori, ze nie kazdy, kto hovori Pane! Pane! Jezisovi, Mu skutocne patri...

Statisice ludi hovoria, ze veria, ze Boh je alebo dokonca, ze Jezis zomrel za nas. Malokto vsak naozaj vie, ze Jezis zomrel za neho osobne.

Gal 2.19 Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný 20 a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. 21 Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel.