...smutné, čo poviete? Prečo smutné? Podľa vás je normálny zbor, ktorý nedokáže prežiť nedeľné stretnutie bez pastora? Podľa mňa je to choré.
Kresťania, ktorí si nemajú čo povedať bez pastora, ktorí nedokážu chváliť Boha bez chváliacej skupiny a podobne... kvôli čomu sa stretávajú?
Ja osobne chodím na stretnutia kresťanov, či už na skupinku alebo na nedeľné stretnutie kvôli Ježišovi. Nechodím tam len preto, aby som počul slovo kázne, moje chválenie nie je závislé na chváliacej skupine, chodím tam kvôli Ježišovi a ľuďom, ktorí Ho milujú. Je mi medzi nimi úžasne. Milujú toho istého Pána a je nádherné a osviežujúce počuť a vidieť, čo s Ním zažívajú. A tiež tam chodím aj preto, aby som ja mohol dať to, čoho sa dostalo mne. Či už svedectvo o tom, čo som s Pánom prežil, alebo povzbudenie, alebo proroctvo, ak mi Pán dá, alebo slovo známosti... proste chodím tam kvôli láske Božej, ktorá sa tam hojne vylieva skrze Ducha Svätého do ľudí a skrze ľudí.
Mám tú česť byť údom tohoto živého tela Kristovho. Som proste členom Pánovej cirkvi. Ale ak sa ma opýtate, členom ktorého zboru som, tak vám odpovedať neviem, pretože cez týždeň chodím na stretnutia jednej skupinky, ktorú zastrešuje jeden zbor a v nedeľu do blízkeho mesta do iného zboru. A som tomu nesmierne rád.
V oboch zboroch sú úžasní starší vo viere a nesmierne sa mi páči to, čo je hlavné v tých zboroch – kríž. Láska, milosť, pravda a spravodlivosť Božieho súdu zjavená v Pánovom kríži. A túžba po Bohu.
Jeden môj úžasný braček sa ma ohľadom tohoto pýtal: Dobre, ale kto ti môže hovoriť do života?
Ja mu na to: Každý.
On zase: Ale komu si vykazateľný?
Ja: Každému.
A on stále: Ale kto je tvojou autoritou?
Ja mu na to: Pozri, autoritou mi je každý a nikto... čo sa ľudí týka. Autoritou je pre mňa slovo, ktoré mi niekto hovorí. Nezáleží na tom, či je starší vo viere, alebo čerstvo znovuzrodený. Isteže starších vo viere, ktorí už s Pánom žijú dlhšie a vidieť na nich premenu charakteru, to proste vidíš Krista v nich, tých počúvam veľmi pozorne, ale uvedomujem si súčasne, že aj oni sú len ľudia, ktorí sa môžu mýliť a byť oklamaní, žiť v pýche, alebo veriť v istých veciach nepravde. Avšak už Xkrát v živote mi Boh poslal maličkého vo viere, ktorý síce nemal veľa poznania ani veľmi premenený charakter, napriek tomu slovo, ktoré hovoril, rezalo do živého, lebo jeho srdce bolo správne nasmerované k Pánovi. Čo na tom, že je na začiatku cesty, keď je na tej správnej.
A čo z toho, keď starý kresťan hovorí veci, keď sú mŕtve, pretože sedí na tom svojom duchovnom zadku niekde na bočnej uličke a zabudol sa?
Aj starších treba niekedy napomenúť... isteže v láske, ale treba.
Viete, ja som od svojich kresťanských začiatkov tak trochu rebel ;)
Pred chvíľou (poznámka: včera večer, nie pred chvíľou, bol som unavený, tak som včera článok nedopísal) odišla od nás návšteva, vedúci tej skupinky, kam chodíme cez týždeň, milovaný braček aj s manželkou. Poslednou témou, ktorú sme dnes preberali, bola akurát moja živelnosť. Rozoberali sme to, ako som na skupinke oslovil ľudí, že by som rád, ak niekto bude chcieť, oslovil som aj nejakých ľudí, začal nacvičovať nejaké chvály a uctievania, ako skupina. Tak sme rozoberali to, že asi niektorí ľudia dosť prekvapujúco nechápali wo co go, či sa akože chcem napasovať do chvál, alebo zabrať miesto niekomu, kto je za chvály zodpovedný alebo tak.
Musel som sa usmiať... reku: nič také som nepovedal. Keď som medzi vás prišiel, Xkrát som hovoril – a vedúcemu skupinky zvlášť – že ak budú cítiť, že ma majú zastaviť, nech ma kľudne zastavia. Ale že ak to nikto neurobí, budem hovoriť a robiť, čo cítim pred Pánom ako správnu vec. A keď sa ma niekto spýta prečo robím čo robím, rád vysvetlím.
(Tento môj zlatý braček presne vie, ako to myslím a úplne so mnou súhlasí... a tomu sa nesmierne teším, že v oboch mojich zboroch majú starší takýto postoj.)
Ide o to, že mnoho kresťanov miluje poriadok v cirkvi. Lenže v Biblii nie napísané, že Boh je Bohom poriadku. Znenie, ako to tam je napísané, je: Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja . Boh miluje pestrosť, zatiaľ čo ľudia podobnosť. Boh volá do slobody, zatiaľ čo ľudia vytvárajú systémy.
Skúste si so mnou predstaviť stretnutie kresťanov, v ktorom má každý niečo ...jeden žalm či pieseň, iný proroctvo, ďaľší načúva niekomu utrápenému, iný ma zjavenie, onen svedectvo, tamten slovo povzbudenia ...a nikoho nevidíte byť pasívnym. Niekto pripravuje občerstvenie na stôl, ďaľší ho roznáša ...niekto ma na srdci slovo pre všetkých, tak si ho vypočujú. A nikomu sa nechce odísť domov, pretože sa už cítia ako doma, ako jedna veľká rodina. Pozeráte sa na nich a rozmýšľate, ako všetci vedia, čo majú robiť. Ako to, že každý niekomu slúži...
Ale tu nejde iba o to, že v zboroch slúžia stále tí istí ľudia a iní nie. Tu ide o to, že mnohí ani nemôžu slúžiť, lebo im nebol daný priestor. Služba nie je službou preto, že niekoho určíte za niečo zodpovedným, ale preto, že to robí sám od seba, lepšie povedané, že to má dané od Pána ako túžbu lásky vo svojom srdci.
Ale vráťme sa k téme, ktorú som vyjadril nadpisom. Prečo tak málo spoločenstiev vyzerá ako tento biblický obraz, ktorý som načrtol? A keď aj, tak je to len sem tam, čas od času? Pretože ľudia neveria Duchu Svätému, že by v tom nebol chaos.
Tak ako po 40-tich rokoch socializmu nevedia žiť v slobode a múdro spravovať krajinu, tak aj pre stáročiami náboženstvom poznačenú cirkev je nemysliteľná predstava, že by Duch Svätý dostatočne schopne vedel riadiť a koordinovať stretnutia. Neveríme, že Boh je kráľom tu a teraz .
A tak sme si, presne ako Židia, ustanovili našich kráľov. A týmto sú aj dané privilégiá, ktoré kráľom prislúchajú. Vyberajú peniaze, kontrolujú slovo, ktoré kto môže kázať a podobne. Viete, ja nikde v Biblii nevidim, že zjavenia a proroctvá majú rozsudzovať autority. Ja čítam, že to má robiť celá cirkev.
Rozumejte ma správne, nehovorím, že zbor nemá mať starších, ktorí majú mať právo vyjadriť sa a zodpovednosť za čistotu učenia, hovorím len, že toto má byť verejne prístupné skúmaniu. Že aj maličkí vo viere majú mať právo povedať svoj názor bez strachu, že budú označení za buričov a vylúčení zo zboru.
Keď si Židia postavili hlavu a žiadali si kráľa, aby panoval nad nimi, nebol to hriech preto, že by to bolo úplne z cesty, ale preto, že neboli dosť trpezliví, aby ich Hospodin pripravil na kráľa, ktorého už On vychovával, na Dávida. A tak rovnako ako Saul bojoval proti Dávidovi, aj dnešní králi cirkvi dnes častokrát sú len prekážkou panovaniu Ducha Božieho, aby mohol viesť svoje zhromaždenie Kristus.
Nemôžu pochopiť, že ich úloha nie je učiť ľudí večnej poslušnosti voči ľuďom, ale viesť ich do dospelosti v Kristovi, aby sa každý kresťan stal starším vo viere a viedol k dospelosti ďaľších.
Netrúfam si domýšľať, čo bude, ak príde prebudenie a nezrelé deti budú musieť viesť nové, duchovné babätká.
Úprimne si myslím, že taký rýchlokurz svet ešte nezažil. A bude to veľmi bolieť...
Komentáre