selah

Boh jednal Xkrát rýchlejšie a mocnejšie ako som očakával a v tej veci, s ktorom som pred Ním stál, ma zlomil oveľa skôr, ako som si trúfal dúfať, tak som zase tu.

Takže ešte predtým, než vám napíšem ďalšie články, ktorých témy už dlho nosím v srdci a prevaľujem z jednej strany na druhú, by som vám chcel odpovedať na otázku, ktorú položili viacerí z vás či už sebe alebo aj priamo mne.

Kto je selah?

Keď som si dával tento alias, ani som nevedel poriadne, čo znamená. Vedel som len to, že je to slovíčko zo Žalmov, ktoré je napísané na tých miestach, kde nás žalmista nabáda, aby sme sa zastavili a porozmýšľali, aby sme stíchli pred Bohom a rozjímali.

Potom mi jeden braček ukázal o slove selah niečo viac.
Na wikipédii je možné nájsť ďalšie významy slova selah. Okrem významu „zastav sa a počúvaj“, znamená  aj čosi ako „kto ma oči, nech vidí“, či „kto má uši, nech počuje“, či dokonca je to slovo označujúce slovesá ako: zavesiť, visieť (v zmysle váh) – čiže vážiť, merať, súdiť, a pod.

Taktiež je možné ho vykladať ako „amen“ (tak je) alebo dokonca „navždy“.

Úprimne – sám som nevedel, aký nick som si vybral, keď som si ho vyberal.
A hoci niektorí chceli vedieť, čo znamená slovo selah, myslím, že toto nie je celkom to, čo niektorých z vás zaujíma, pri otázke, kto je selah.

Takže – som hriešnik, ktorý dostal nezaslúženú milosť. Som beznádejne závislý na milosti v Kristu Ježišu, nič iné nemám, čo by ma držalo. A s hanbou priznávam, že som Pánovi častokrát veľmi vzdorovitý, vzpurný a svojhlavý.

Nie som hrdý na to, čo teraz poviem, ale, žiaľ, je to už raz neodškriepiteľný fakt – spoznal som hlbiny hriechu. Pochodil som strašnými chodníkmi, a o to nepochopiteľnejšia je pre mňa Božia milosť nado mnou, nerozumiem, prečo sa mi zjavuje, prečo mi preukazuje svoju vytrvalú lásku, a už vôbec mi nie je príjemných kopec vecí, ktoré mi vysvetľuje, akurát, čo som tým popudil zopár ľudí, ktorých som popudiť absolútne netúžil.

Na druhej strane ma to o to viac priťahuje k Nemu a spoznávam Jeho majestát a svätosť a už niekoľkokrát ma v pokání obral z kostí, ako zvyknem hovoriť.
Viem len, že je to o Ňom a nie o mne.

Istú dobu ma (aj spolu s manželkou) držal bokom od spoločenstva, a my sme tomu vôbec nerozumeli a mysleli si sme si, že nám odoprel svoju priazeň. Práve v tej dobe sa nám však začal dávať spoznávať oveľa hlbšie, konkrétnejšie a osobnejšie, ako kedykoľvek predtým, a to som s Ním mal naozaj aj predtým obdobie horúcej a vrelej lásky.

Mnohých ľudí zaujíma, kde chodím do zboru, tak sa k tomu vyjadrím.
Po určitých peripetiách som si, ako verím, vyjasnil vzťahy so zborom, do ktorého sme predtým s manželkou chodievali, a hoci sa nezhodujeme v určitých otázkach, neznamená to, že sa nemáme navzájom v úcte.
Určitými vecami som spôsobil ľuďom z mojej minulosti i prítomnosti zranenia, ale Boh ma priviedol k tomu, aby som to z hĺbky srdca oľutoval a prosil tých ľudí o odpustenie.

Z milosti Božej som v posledných mesiacoch prešiel niekoľkými hlbokými pokániami a viem, že ešte niekoľko ich mám pred sebou. Nie som taký schopný ako mnohí z vás, že dokážu urobiť pokánie hneď ako ho zavetria, ja zvyknem s Bohom zväčša bojovať ako Jákob. A nie tak preto, aby som sa obhájil, ale skôr preto, že to chcem prežiť úplne do poslednej bunky. V minulosti som bol rýchly k pokániu, a začalo sa mi stávať, že sa mi z neho stala rutina. Áno, máš pravdu, odpusť, diky, super, chvála Ti!

Z veľkej časti to bolo aj preto, že som nerozumel bolesti. Utekal som od nej.
Vždy keď naplnila môj život, pokladal som ju za votrelca, ktorý tam nemá čo hľadať. A tak mi dlho unikalo aj to, že Boh trpí prakticky permanentne a práve s tou Jeho bolesťou sa chce so mnou zdieľať.
Dlho som tomu nerozumel. Keď ma niečo zabolelo v srdci, okamžite som to chcel vyriešiť. A tak ma často premkol „svätý hnev“ a vyštartoval som ako raketa ďalekého doletu.

A to je jedna z vecí, ktoré ma Pán vyučil a stále vyučuje. To, že On so mnou chce zdieľať Svoje srdce nie iba v tom, čo Ho teší, ale aj v tom, čo Ho trápi. A keď nám to dá zakúsiť, neočakáva, že to hneď vyrazíme riešiť. Boh jednoducho chce, aby sme Mu dovolili, aby nás Jeho trápenie za ľudí, za cirkev, za stratených, za zviazaných, za rozbitých, aby nás Jeho bolesť premkla, presiakla a zlomila.
Nie my máme riešiť Božie trápenie, to ono má riešiť nás. Má nás to prepáliť a zlomiť.
A jeden môj hriech bol aj v tom, že som kvôli nepoznaniu pravdy, že Boh sa chce jednoducho zdielať so mnou s Jeho bolesťou, bol som rýchly k hnevu. A hnev často pôsobí zranenia iným...

Lenže... dnes už viem, že aj keď bude človek kráčať v úplne dokonalej poslušnosti Pánovi, budú mnohé jeho skutky mnohých zraňovať a mnohí sa budú pohoršovať. Neveríte? Pozrite sa na život Pána Ježiša. Myslíte si, že tú samársku ženu nezranilo, keď ju aj s dieťaťom Pán prirovnal k šteňatám? Alebo Martu nezranilo, keď ju zotrel za jej starostlivosť pri posluhovaní? Alebo Petra, keď mu povedal, že ho zradí? Mohol by som pokračovať.

Ide o to, že toto je to, čomu som dlho nerozumel, že totiž bolesť a zranenie som považoval za niečo apriori zlé. A ono to tak nie je.
Lekár musí zarezať do človeka, ak chce vyrezať vred alebo nádor. Boh potrebuje odstrániť mnohé veci z nášho života, a to nie je bezbolestná záležitosť.

Mnohí kresťania vedia, že Boh nenávidí hriech, ale rovnako ako ja, si Jeho nenávisť mýlia s Jeho hnevom. Boh je pomalý k hnevu. On sa nechce hnevať. Prvá reakcia Jeho srdca na niečo, čo nenávidí, nie je hnev, ale trápenie. Neviem ako pre vás, ale pre mňa je to veľký objav.

Bez preháňania poviem, že Boh ma intenzívne láme už niekoľko rokov. Moja manželka by vám mohla o tom rozprávať, keď sa ma už s hrôzou očiach niekoľkokrát pýtala: Čo sa ti zase stalo? – a veci sa diali ako v duševnej, fyzickej i duchovnej oblasti.
Nebudem tu teraz rozpitvávať konkrétne záležitosti, konieckoncov, mnohé som už napísal a určite ešte aj napíšem, chcem vám však nasvietiť moju pravú tvár v tom, že ja som tak skazený hriešnik, že ešte aj na to, ako ma Boh láme, dokážem byť pyšný.

Dokonca som si uvedomil, že s odstupom času som sa v srdci radoval, že som spoznal hlbiny hriechu, pretože sa na mne tak mohlo zjaviť Božie milosrdenstvo a milosť. A Boh ma opäť vyviedol z omylu, keď mi dal jeden krutý a neskutočne živý sen, v ktorom som bez výčitiek svedomia zavraždil človeka. Len tak trošku som mu zarezal do tepny, nič moc, iba kúsoček rezu. A kým on vykrvácal, ja som nad ním spieval chvály Bohu. Až potom, ako zomrel, som urputne rozmýšľal, kam dám telo.
Taký som ja človek.

Tým snom mi zjavil, čo je vo mne. Zobudil som sa s vedomím, s istotou, že som vrah. Tento hriech je vo mne. Som vrah. A len z milosti Božej sa ten hriech nestal v telesnom svete. Ale v srdci to mám.

A týmto snom mi ukázal oveľa viac.
Tak som bol pyšný na milosť Božiu nado mnou, že som si myslel, že ak niekto neprešiel hlbinami hriechu, ak nevykonal skutkami hriechy svojho srdca, nemôže spoznať, aká veľká je Božia milosť nad ním.

Lenže týmto snom mi Pán zjavil, v súlade s tým, čo Písmo hovorí, že niet spravodlivého ani jedného, že existuje mnoho kresťanov, ktorí majú oveľa mäkšie srdce ako ja a ľútosť nad svojím hriechom precítili už vtedy, keď ho rozpoznali vo svojom srdci, no ešte nespáchali v skutku.
Veru, nemusel som ja prejsť hlbočinou, keby som mal mäkšie srdce. Je mnoho iných kresťanov, ktorí nezhrešili skutkom, ale uvidiac svoju biedu vo svetle Božieho zjavenia, kričali k Bohu o milosť oveľa skôr ako ja.
Dnes je mi úprimne ľúto, aký som bol hlúpy a tvrdý.

Po tom, čo som si vyjasnil veci s ľuďmi, s ktorými sme si asi navzájom ubližovali kvôli tomu, že každý máme svoje pohľady a svoje chápanie určitých vecí, vysvetlili sme si, že cieľom ani jednej strany nie je zhadzovanie toho druhého či zlý úmysel,
a po tom, čo ma Boh previedol ďalšími vecami, ktoré som Mu položil k nohám,
som sa rozhodol, že kvôli tomu, aby som bol úplne transparentný, odkryjem svoju totožnosť.

A to napriek tomu, že môj život ešte zďaleka nie je úplne v poriadku...

Doviedla ma k tomu naozaj iba Pánova túžba vo mne byť úplne vo svetle na hoci som mal na začiatku postoj, že na mojom mene nezáleží a že jediné, čo je na mne dôležité, je to, že ma miluje Ježiš Kristus, myslím, že je dosť ľudí, ktorým len prospeje vedieť, že selah je obyčajný človek z mäsa a kostí, hriešnik, ktorý často potrebuje pokánie a nie je taký frajer, ako sa zdá.

A dúfam, že nikoho nezraním, nepohorším a nikomu neublížim, keď poviem aj to, že sa volám sa Rado Naniaš a sme s manželkou, ktorá na tento blog píše pod aliasom anyelka, vďaka Božej milosti (a viem, čo hovorím), zobratí niečo vyše 16 rokov a máme tri krásne deti, dvoch synov a dcérku.

Iných zase zaujímalo, komu som vykazateľný a aké spoločenstvo navštevujem. Tým by som rád zopakoval, že rád sa vykážem každému, kto ma o to požiada, a okrem toho som vykazateľný aj súrodencom v Kristu, s ktorými mám spoločenstvo. Viete, ja neverím, že mať zbor a mať spoločenstvo s kresťanmi je to isté, ale o tom niekedy v inom článku.

Aké spoločenstvo navštevujem? To jediné vám nepoviem, pretože to pokladám za irelevantné. Je iba jedna Kristova cirkev a napriek tomu, že ctím autoritu starších v cirkvi, hoci nie so všetkými súhlasím, už v srdci nedokážem cirkev rozdeľovať na denominácie. Buď je niekto údom tela Kristovho, alebo nie je. Bodka.

Nezožral som všetku múdrosť sveta a ani ma to neťahá. Ťahá ma láska Božia a uchvacuje ma Jeho svätosť. Som obyčajný kresťan, ako mnohí iní, manžel, otec a zamestnanec. Akurát som sa rozhodol, že vyjdem „s kožou na trh“, a preto píšem. Píšem to, čo – ako verím – v mojom živote pôsobí Boh.

Lebo je to všetko o Ňom a nie o mne.