selah

Jednal v srdciach nás všetkých. Každý mal čo povedať, a všetci počúvali, rozsudzovali a reagovali. Okrem iného, dal Pán čas, keď niektorí ľudia otvorili svoje srdcia a vyrozprávali sa z toho, čo prežívajú a čím prechádzajú.

Jedna požehnaná sestrička rozprávala o tom, ako sa snaží obnoviť jeden stratený vzťah s jednou priateľkou. Ako pri stretnutí s ňou mala v srdci veľkú radosť, že ju po dlhej dobe vidí a hneď bola otvorená rozprávať sa s ňou bez ohľadu na to, čo sa medzi nimi udialo v minulosti. Hovorila o tom, ako ju zabolelo, že aj po tak dlhej dobe opäť narazila na odpor, na odmeraný postoj, keď už aj oči kričia: „čo mi ty čo chceš hovoriť, daj si pohov“.

Táto sestrička v Kristu nám so smútkom v hlase rozprávala, aká bola prekvapená, že ju znova zaboleli všetky staré zranenia z toho vzťahu a potom skonštatovala: „asi to bola moja chyba, asi som sa príliš otvorila. Možno je to stále o tom, že túžim mať dobré vzťahy s ľuďmi preto, aby som si dokázala, že za niečo stojím, aby som vymazala zo svojho srdca pocit, že som menejcenná.“

Spýtal som sa jej: „menej-čo?“

Ona na to: „menejcenná“.

A ja zase: „menej-čo?“

Zase mi chcela odpovedať, ale než sa stihla nadýchnuť, obaril som ju slovami: „Ty nemáš cenu! Ty si bezcenná! Tvoja hodnota sa rovná tomu, čo si zaslúžiš, a to je smrť, večná smrť v horiacom pekle!“

Slová jej zostali visieť v krku a do očí sa jej okamžite naliali slzy. Držala ich len tak tak. Aj všetci okolo ostali zamrazení v nemom úžase. Pokračoval som:

„Hodnotu ti dáva Ježišova láska, ktorá je plne sústredená na teba. Si stredobodom záujmu Božieho srdca. Pre Neho máš cenu. Bez Neho nie si nič, len hriešnik, ktorý zasluhuje trest. Jeho milosť je v Jeho láske, On ťa robí hodnotnou. Pre Neho si všetkým. Záleží Mu na tebe viac, ako mu záleži na sebe samom, preto položil svoj život za teba.“

Sestrička sa zmietala v poryve citov. Hovorím: „Ale veď to je úžasné, to je vyslobodzujúce! Nemusíš bojovať s pocitom menejcennosti. Nemožeš urobiť nič, aby si sa urobila cennejšou, nemusíš sa trápiť, sužovať a dokazovať čosi. Ježiš ťa miluje takú, aká si, a kedže si zlá – a napriek tomu ti stále dokazuje lásku, nemusíš sa báť, že by sa ťa niekedy vzdal.“

Rozprúdila sa živá debata. A skupinka pokračovala ďalej...

Včera na skupinke sa stalo niečo podobné.

Jeden braček nám rozpával, ako sa hanbil chodiť na skupinky, kvôli tomu, že bojoval s hriechom. Ako príliš si pripadal nehodný. Povedal: „Dnes viem, že to bol satan, ktorý mi to hovoril, že som nehodný, klamal ma a ja som mu uveril.“

Ja mu na to hovorím: „Nie, braček, neklamal ti. Si nehodný. Satan ti povedal pravdu. To, čo ale urobil, je, že ti zamlčal CELÚ pravdu a nedopovedal druhú časť pravdy: VŠETCI SME TU NEHODNÍ! Preto je to milosť. Preto je milosť milosťou.“

Boh nás miloval, už vtedy, keď sme Mu boli nepriateľmi. Už vtedy, keď som Mu kládol odpor a bojoval proti Nemu, položil z lásky svoj život za mňa. To, že je dnes so mnou, nie je moja zásluha ani omylom, nemôžem si pripísať k chvále ani len to, že som sa pre Neho rozhodol. Aj tomu rozhodnutiu dal moc On.

Predtým som bol slobodný od spravodlivosti, nemal som moc rozhodnúť sa pre život, bol som otrokom smrti.

Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi (Rim 3.23-24)