selah

Sloboda pod autoritou Božieho slova

(úryvok z jednej nemenovanej knihy)

Existujú dve životné vízie a dva druhy ľudí. Prvá sa pozerá na život ako na vlastníctvo, ktoré je potrebné starostlivo strážiť. Ľudia s tímto pohľadom nazývame osadníci. Druhá sa na život pozerá ako na divoký, fantastický, výbušný dar. Nazývame ich priekopníci.

Týmto dvom typom ľudí zodpovedá aj dvojaká teológia – teológia osadnícka a teológia priekopnícka. Wes Seeliger vo svojej knihe Západná teológia píše, že osadnícka teológia je pokusom zodpovedať všetky otázky, definovať a zdomácniť si nejakú Najvyššiu bytosť a zachytiť status quo na zlatých doskách kinematoskopu. Priekopnícka teológia je pokus hovoriť o tom, čo znamená prijať zvláštny dar života. Na Divokom západe sa obe tieto teológie stretávajú.

Podľa osadníckej teológie je cirkev súdnou budovou. Je centrom života celého mestečka. Stará kamenná stavba je najvyššia z budov na námestí. Keďže má malé okná, vypadá vnútri všetko trochu temné. Za múrmi súdnej budovy sa uchovávajú záznamy a vyberajú dane. Prebiehajú tam súdy so zlými ľuďmi. Pre osadníkov je súdna budova symbolom práva, poriadku, stability a – čo je najdôležitejšie – istoty. V najvyššom poschodí je kancelária starostu. Jeho orlí zrak pozorne sleduje najmenšie podrobnosti života v mestečku.

Pre priekopnícku teológiu je cirkev krytým vozom. Je to dom na kolieskach, domov v neustálom pohybe. V krytom voze priekopníci jedia, spia, bojujú, milujú a umierajú. Krytý voz je poznamenaný životom a pohybom – vŕzga, sú na ňom stopy po šípoch, všeličo je omotané a spevnené drôtom. Krytý voz je vždy tam, kde sa niečo deje. Smeruje k budúcnosti a nezdržuje sa oslavovaním svojich vlastných koľají. Starý krytý voz nie je pohodlný – priekopníkom to ale nevadí. O dobrodružstvo im ide viac ako o pohodlie.

V osadníckej teológii hrá Boh úlohu starostu. Je na neho veľkolepý pohľad. Oblečený je ako elegán z ďalekého Východu. Odpočíva v čalúnenom kresle vo svojej súdnej kancelárii. Žalúzie má stiahnuté. Nikto ho nevidí a nikto ho priamo nepozná. Kto by však popieral, že tam je – veď v mestečku vládne poriadok. Starosta jedná predvídavo a vždy v pravý čas. Osadníci sa ho boja, avšak očakávajú od neho, že každý dostane svoju mzdu a že o všetko bude riadne postarané. Starostovi ide predovšetkým o mier a kľud. Preto posiela šerifa, aby skontroloval priekopníkov, ktorí do mesta prichádzajú.

V priekopníckej teológii hrá Boh rolu vodcu výpravy. Je drsný, ošľahaný, plný života. Žuje tabak a pije čistú whisky. Vodca výpravy žije, je, spí a bojuje so svojimi ľuďmi. Ide mu o to, aby sa im darilo dobre. Bez neho sa vozy nepohnú; žiť na vlastnú päsť je nemožné. Vodca výpravy často zostúpi z vozu, aby priekopníkom pomohol vytlačiť voz z blata – vozy tam často uviaznu. Povzbudzuje priekopníkov, keď strácajú odvahu a majú chuť otočiť to späť. Jeho päsť je výrazom jeho starostlivosti.

V osadníckej teológii hrá Ježiš rolu šerifa. On je ten, ktorého starosta posiela, aby zaistil dodržiavanie zákonov. Nosí biely klobúk, pije mlieko a pištole tasí rýchlejšie ako niktoši. Šerif rozhoduje o tom, kto pôjde do väzenia. V mestečku koluje porekadlo: „Tí, ktorí veria, že starosta poslal šerifa, a ktorí dodržujú zákony, nezostanú na cintoríne, keď príde ich čas.“

V priekopníckej teológii hrá Ježiš rolu zveda. Vyráža dopredu a hľadá cestu, kadiaľ by sa mali priekopníci vydať. Je vystavený všetkým nebezpečenstvám priekopníckej cestičky. Znáša všelijakú nepohodu. Napádajú ho Indiáni. Jeho slová a činy sú svedectvom o tom, o čo ide vodcovi výpravy. Keď členovia výpravy pozorujú zveda, dochádza im, čo znamená byť priekopníkom.

V osadníckej teológii hrá Duch Svätý rolu dievčaťa zo salónu. Jej úlohou je poskytovať osadníkom útechu. Tí za ňou prichádzajú, keď si pripadajú osamelí alebo keď začne byť život nudný či nebezpečný. Ona ich pošteklí pod bradou a postará sa, aby bolo zase všetko v poriadku. Keď niekto začne rušiť kľud, zajačí dievča zo salónu na šerifa.

V priekopníckej teológii hrá Duch Svätý rolu lovca bizónov. Sprevádza kryté vozy a zaisťuje priekopníkom čerstvé mäso. Bez neho by zomreli. Lovec bizónov je podivná postava – je trochu divoký. Priekopníci si nikdy nie sú istí, čo urobí nabudúce. Osadníkom naháňa strach. Má veľkú pušku, ktorá dáva rany ako delo.
V nedeľu jazdí do mesta strašiť osadníkov. Osadníci totiž chodia každú nedeľu ráno do budovy súdu na zmrzlinu. Lovec bizónov sa prikradne s puškou v ruke k jednému z okien. Vystrelí a hrozná rana otrasie celým súdom. Muži môžu vyletieť z kože, ženy pištia a psi štekajú. Lovec bizónov sa usmieva popod fúzy, vydá sa späť ku krytému vozu a cestou z mesta strieľa do vzduchu.

V osadníckej teológii hrá kresťan rolu osadníka. Otvorenej a neznámej hranice sa bojí. Robí všetko preto, aby vychádzal dobre so starostom a aby náhodou nenarazil na šerifa. Jeho heslom je „bezpečnosť predovšetkým“. Súd je pre neho symbolom istoty, mieru, poriadku a šťastia. Peniaze si ukladá do banky. Bankár je jeho dobrý priateľ. Osadník nikdy nevynechá nedeľnú rannú zmrzlinu.

V priekopníckej teológii hrá kresťan rolu priekopníka. Je to odvážny človek, túžiaci po novom živote. Je dobrým jazdcom a ak treba, vie, ako zaobchádzať s puškou. Priekopníkovi je osadníkov ľúto a snaží sa im povedať, že život na ceste je radostný a dáva pocit naplnenia. Umiera v topánkach.

V osadníckej teológii hrá duchovný rolu bankára. V trezore uchováva cennosti celého mestečka. Je to veľmi vážený človek. Pištoľ síce má, ale je schovaná v zásuvke. Je si vedomý, že má veľa spoločného so šerifom. Koniec koncov, obaja strážia banku.

V priekopníckej teológii hrá duchovný rolu kuchára. Mäso si však nezaobstaráva sám. Iba porcuje to, čo mu zaopatrí lovec bizónov. To je jeho príspevok pre priekopníkov v krytom voze. Nikdy si nepopletie svoje poslanie s poslaním vodcu výpravy, zveda či lovcu bizónov. Vie, že je iba jedným z priekopníkov – a že sa naučil variť. Úlohou kuchára je pomôcť priekopníkom, aby išli dopredu.

V osadníckej teológii viera znamená veriť v bezpečnosť mestečka: dodržovať zákony, čistiť si nos, veriť, že starosta je v súdnej budove.

V priekopníckej teológii je viera duchom dobrodružstva. Je to odvaha vydať sa na cestu. Život na cestách je neustále spätý s riskovaním. Viera je poslušnosť nekľudnému hlasu vodcu výpravy.

V osadníckej teológii je hriechom porušenie mestského poriadku.

V priekopníckej teológii je hriechom túžba vrátiť sa späť.

Osadnícka teológia chápe spásu ako život blízko domova a prebývanie v blízkosti súdnej budovy.

Pre priekopnícku teológiu znamená spása báť sa sterilného mestského života viac ako smrti na výprave. Spása je radosť z výhliadky na ďalší deň keď sa dá putovať do neznáma. Znamená dôveru vo vodcu výpravy a nasledovanie jeho zveda a pritom jesť mäso, ktoré dodáva lovec bizónov.

Osadníci a priekopníci predstavujú v jazyku westernových filmov ľudí zákona a ľudí Ducha. V dobe historického Ježiša sa strážcovia cirkevného poriadku, farizeji a saduceji, uzavreli v súdnej budove a rozhodli sa otročiť zákonu. Tým jednak stúpla ich spoločenská prestíž, jednak získali pocit istoty. Ľudia sa boja zodpovednosti, ktorá plynie zo slobody. Často je ľahšie nechať rozhodovanie na iných alebo sa spoliehať na literu zákona. Niektorí ľudia chcú byť otrokmi.