selah

Namáhavo okopávajú vinicu, aby burina nebrala vodu viniču, strihajú plané ohánky, ktoré nemajú odvahu držať sa iba kmeňa, z ktorého rastú, ale svojimi pazuchami s omotávajú okolo všetkého, na čo dosiahnu, no plodia iba a iba listy.

V deň zberu je to veľká slávnosť, hrozno dozrelo do svojej sladkosti a treba ho pozbierať. Nutne pri tom bolí chrbát, človek sa musí veľmi skláňať k viniču, aby našiel všetky ukryté strapce.

Potom sa hrozno pomelie, každá bobuľa je rozbitá, aby pustila svoju šťavu, a potom zase je zomleté hrozno prešované pod veľkým tlakom. Je treba veľa námahy na to, aby dostali z hrozna všetku šťavu.

Konečne je vytlačený mušt. Nápoj pre deti. Sladký, ale neopojný. No netreba to s ním preháňať, lebo preženie človeka.

Šťava je stiahnutá do nádob, kde bude kvasiť. Vyprodukuje toľko jedovatého plynu, že treba byť pri kontrole stavu vína opatrný pri vstupe do pivnice.

Zanedlho dospeje do bodu, keď si zachováva ešte posledný vrchol sladkosti, ale už začína byť ostré. Burčiak. Skvelý nápoj. Mladé víno. Ale nestále.

V okamihu sa zlomí na rampáš. Ten sa nedá piť.

Prichádza čas, keď je víno stiahnuté do sudov a v tme a chlade pivnice sa bude ďalej čistiť. Všetky kvasnice padnú na dno, aby mohlo byť víno stiahnuté z kvasníc a tak ustálené.

Víno vhodné na svadbu. Je za ním kopec námahy a ľudského potu. A míňa sa rýchlo...

Opodiaľ stoja staré škaredé kamenné nádoby. Víno opovržlivo pozerá na ne, že v takých nádobách by určite nedozrelo do takej kvality akú má.

Lenže ktosi prikazuje naliať do tých kamenných nádob vodu a naberajú odtiaľ víno. Celý proces od dažďa k hotovému vínu sa udial na slovo jedného muža. A aké to je víno!

Chutí Božsky a nepadla na zem pri jeho výrobe jediná kvapka ľudského potu.

Neradujte sa z dažďa, že prišlo prebudenie. Víno nám treba. Nie vodu a nie mušt.

A to pravé víno z neba príde až vtedy, keď nám to naše, namáhavo vyprodukované, dôjde...

selah.