V jednom z posledných článkov (Čo ťa do neho) som písal, že máme častú tendenciu zaujímať sa skôr o poklesky iných, než naše vlastné, čím som ale nechcel povedať, že bratov a sestry v Kristu máme nechať ľadom. Práve naopak. Snažil som sa nejakým spôsobom naznačiť, že nech robíme, čo robíme, vždy nás to ťahá k druhým, a to je správne, dôležité ale je, mať správne nasmerované srdce, aby sme sa budovali navzájom a nespôsobovali si zranenia.
Písmo na mnohých miestach hovorí o cirkvi, že je živým organizmom, nie členským klubom navzájom oddelených jednotlivcov so spoločnými záujmami. Cirkev je telom Kristovým. Sme pospájaní spoločnou službou Hlave (skutky konajúca viera v Krista) a preteká nami všetkými Duch Svätý, ktorý dáva život, podobne ako krv kolujúca v tele. Tento život je v Slove, ktoré prijímame od Neho a tým slovom je Boh. Presne o tomto hovoril Pán v Jn 6, keď hovoril o svojej krvi a tele... na konci tejto reči hovorí, čo to znamená: Duch a život (Jn 6.63).
Kol 2.18Nech vás nikto nepripraví vedome o odmenu ponižovaním seba a uctievaním anjelov, chvastavými videniami ani tým, že sa nadarmo nadúva v telesnom zmýšľaní 19a nepridŕža sa Hlavy, z ktorej celé telo, kĺbami a šľachami vystrojené a pospájané, rastie Božím vzrastom.
Ef 1.20Túto moc dokázal na Kristovi, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach, 21nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci, panstvo a nad každé meno, menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku, 22a všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi, 23ktorá je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý naplňuje všetko vo všetkých.
Ef 2.19A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, 20vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus, 21na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi, 22a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží.
Ef 4.11A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, 12aby pripravovali svätých na dielo služby, budovať telo Kristovo, 13až všetci dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho, v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej; 14aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu; 15ale aby sme, verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista; 16On spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby a dáva každej časti pôsobiť primerane, aby telo rástlo a budovalo sa v láske.
A nielen to. Písmo ide v tomto úplne do hĺbky a jednoznačne hovorí, že život každého jedného kresťana ovplyvňuje životy iných, že ak sme jednotlivými údmi Pánovho tela, ovplyvňuje náš život životy ostatných, presne tak, ako to funguje v každom inom tele. To je veľmi podstatné. Ale málokto si poriadne kedy všimol verš 26 z nasledúceho odseku Písma, ktorý uvádzam.
1Kor 12.12 Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. 13Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14A veď ani telo nie je jeden úd, ale mnoho (údov). 15Keby noha povedala: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? 16A keby ucho povedalo: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? 17Keby celé telo bolo oko, kdeže by bol sluch? Keby celé (telo bolo) sluch, kdeže by bol čuch? 18Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel. 19Keby však všetky (údy) boli jedným údom, kdeže by bolo telo? 20Takto je síce mnoho údov, ale jedno telo. 21Veď oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa! alebo hlava zas nohám: Nepotrebujem vás! 22Ba čo viac: údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú veľmi potrebné, 23a tie, ktoré sa nám zdajú menej cennými na tele, tým väčšmi si ich uctievame, a našim neslušným (údom) dostáva sa tým slušnejšieho odenia, 24ale naše slušné (údy) to nepotrebujú. Tak zostavil Boh telo, že zaostalému dal väčšiu česť, 25aby nebol v tele rozkol, ale aby údy navzájom rovnako sa starali o seba. 26A preto keď trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; keď sa jednému údu dostáva oslava, radujú sa s ním všetky údy. 27Vy (spolu) ste telo Kristovo a každý osve (Jeho) úd. 28Niektorých totiž ustanovil Boh v cirkvi: jedných za apoštolov, druhých za prorokov, tretích za učiteľov...
To už začína byť vážne. Mnohí kresťania si uvedomujú, že skutky lásky voči blížnym budujú, ako aj to, že sváry, nezhody a neodpustenie trhajú a lámu vzájomné vzťahy a určité veci búrajú. Dovolím si tvrdiť, že určité nezhody musia byť (1Kor 11.19), a tieto sú paradoxne na budovanie všetkých, ktorí cez tieto nezhody dokážu prejsť pokorením sa a prípadným pokáním.
Lenže množstvo hriechov, ktoré v cirkvi pretrváva, drvia Telo oveľa viac, než by si to väčšina kresťanov dokázala predstaviť. Skúsim vám nasvietiť význam a hĺbku toho, o čom chcem rozprávať, nasledujúcou pasážou Písma:
Joz 7.1Ale Izraelci sa previnili porušením kliatby. Totiž Áchán, syn Karmího, syna Zabdího, syna Zerachovho z kmeňa Júdovho, vzal si niečo z vecí pod kliatbou, preto vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu. 2Nato Józua vyslal mužov z Jericha do Aja, čo leží pri Bét-Ávene východne od Bételu, a povedal im: Vystúpte a preslieďte tú krajinu. Mužovia vystúpili a presliedili Aj. 3Keď sa vrátili k Józuovi, povedali mu: Všetok ľud nemusí vyjsť hore; stačí, keď vyjde dva alebo tritisíc mužov a porazia Aj. Neunúvaj tam všetok ľud, lebo je ich málo. 4Tak vystúpilo z ľudu asi tritisíc mužov, ale ušli pred ajskými mužmi. 5Ajskí mužovia zbili z nich asi tridsaťšesť mužov; prenasledovali ich od brány až po kameňolomy a na svahu ich pobili. Vtedy zmalomyseľnelo srdce ľudu a bolo ako voda. 6Ale Józua si roztrhol rúcho a padol tvárou na zem pred truhlou Hospodinovou a ležal až do večera, on i starší Izraela, a sypali si prach na hlavu. 7Józua povedal: Ach, Hospodine Pane, prečo si previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do rúk Amorejcov na vyhubenie? Ach, keby sme sa boli rozhodli zostať za Jordánom! 8Prosím ťa, Pane, čo mám povedať, keďže Izrael zutekal pred svojimi nepriateľmi? 9Keď to počujú Kanaánci a ostatní obyvatelia krajiny, obkľúčia nás a vyhladia naše meno zo zeme. Čo urobíš pre svoje veľké meno? 10I povedal Hospodin Józuovi: Vstaň! Prečo ležíš na tvári? 11Izrael sa prehrešil, prestúpil zmluvu, ktorú som mu dal ako príkaz, vzali dokonca z toho, čo je pod kliatbou, kradli z toho, zatajili to a dali medzi svoje náčinie. 12Preto Izrael nemôže obstáť pred nepriateľmi, ale musí pred nimi zutekať, lebo prepadol kliatbe. Nebudem už viac s vami, ak nevykynožíte zo svojho stredu, čo je pod kliatbou. 13Vstaň, posväť ľud a povedz: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Kliatba je uprostred teba, Izrael, nemôžeš obstáť pred nepriateľmi, kým neodstránite zo svojho stredu to, čo je pod kliatbou. 14Preto zajtra ráno pristúpte po kmeňoch; kmeň, ktorý Hospodin označí lósom, nech pristúpi po čeľadiach; čeľaď, ktorú Hospodin označí lósom, nech pristúpi po rodinách; a rodina, ktorú Hospodin označí lósom, nech pristúpi po mužoch. 15Kto bude označený ako držiteľ toho, čo je pod kliatbou, nech je upálený so všetkým, čo má, lebo prestúpil zmluvu Hospodinovu a spáchal hanebný čin v Izraeli. 16Včasráno Józua vstal a kázal Izraelu pristúpiť po kmeňoch; a lósom bol označený kmeň Júdov. 17Potom kázal pristúpiť čeľadiam Júdovým a lós označil čeľaď Zerachovu. Potom kázal pristúpiť čeľadi Zerachovej po mužoch a lós označil Zabdího. 18A kázal pristúpiť jeho rodine po mužoch a lós označil Áchána, syna Karmího, syna Zabdího, syna Zerachovho z kmeňa Júda. 19Józua povedal Áchánovi: Syn môj, vzdaj česť Hospodinovi, Bohu Izraela, vzdaj mu chválu, a povedz mi, čo si urobil. Nezatajuj nič predo mnou. 20Áchán odpovedal Józuovi: Skutočne, ja som sa prehrešil proti Hospodinovi, Bohu Izraela; toto a toto som urobil. 21Videl som medzi korisťou pekný babylonský plášť a dvesto šekelov striebra a jeden zlatý prút, vážiaci päťdesiat šekelov; zažiadalo sa mi to a vzal som si to. Hľa, je to skryté v zemi v mojom stane a striebro je naspodku. 22Józua poslal poslov, ktorí sa ponáhľali do stanu, a hľa, bolo to skryté v jeho stane a striebro bolo naspodku. 23Vzali to zo stanu, doniesli Józuovi a všetkým Izraelcom a vysypali pred Hospodinom. 24Nato Józua a celý Izrael s ním chytili Áchána, syna Zerachovho, i striebro a plášť a zlatý prút, aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ovce, stan a všetko čo mal, a vyviedli ich hore do údolia Áchór. 25Józua povedal: Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Nech Hospodin uvrhne dnes teba do nešťastia! Celý Izrael ho zahádzal kamením. Potom ich spálili ohňom. Keď ich ukameňovali, 26nakopili na neho veľkú hŕbu kamenia, ktorá je tam až dodnes. Potom Hospodin upustil od páľavy svojho hnevu. Preto sa to miesto volá údolie Áchór až dodnes.
Vidíte to čo ja? Kvôli hriechu jedného muža, jedného radového veriaceho, celý národ utrpel zdrvujúcu porážku a niekoľko ľudí prišlo o život! Mám vrúcnu túžbu, aby ste uverili, že Boh dopustil, aby sa toto stalo, aj kvôli tomu, že chcel odhaliť obrovské tajomstvá duchovného boja. Cirkev nikdy nebude kráčať v skutočnej moci Božej, pokiaľ bude tolerovať hriech medzi sebou. Tým nehovorím, že máme právo teraz tvrdo sekať a karhať bez ostychu, lásky, porozumenia a milosrdenstva tých, ktorí sa snažia navrátiť zo svojho biedneho stavu po tom, čo padli do hriechu. A už vôbec nehovorím o stave, keď kresťan vôbec ani len netuší, prečo sa vzdialil od Boha, aj také prípady sa stávajú. Hovorím o tolerancii voči jasnom hriechu, ktorý nenasleduje pokánie.
Tak jasne ako teraz čítate moje slová, vám hovorím: prví, ktorí budú vzatí na zodpovednosť za ignorovanie svojho hriechu, sú vodcovia spoločenstiev, ktoré sa domnievajú, že sú v pohode. Čo na tom, že ty a tvoj zbor ste v pohode, keď zvyšok Tela chradne? Aká je to láska?
To je prahsprostá pýcha a sebectvo, keď hľadíš len na seba! Iste, ty máš pokoj s Bohom, ale mnohí bratia a sestry, ku ktorým neprídeš domov, aby si im slúžil láskou, lebo sa bojíš odmietnutia a poníženia, lebo veď oni sú v blude, v hriechu, oni pokoj nemajú a spravodlivosť v ich kostiach uschla. Takto sa ty dokazuješ horší ako sú oni. Lebo ako môžeš povedať, že ti záleži na tvojom vzťahu s Bohom a na bratovom nie? A či sa bojíš položiť život sa svojho brata, ako nám to Písmo káže?
Ak ti nezáleží na bratovi, nezáleži ti ani na Bohu.
Mt 5.21Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. 22Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu. 23Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. 25Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. 26Vpravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny.
Hovorím veľmi vážne, viem, čo hovorím. Kvôli mne zomrel človek. Dieťa. Malé miminko.
Moja sesternica, setra v Kristu, má mladú dospelú dcéru. Ale chová sa ako dieťa. Tak sme jej chceli pomôcť, aby trochu dospela a zmúdrela a podarilo sa nám ju zamestnať vo firme, kde som pracoval. Stala sa mojou podriadenou. Pre úplnosť dodám, že aj táto dcéra je znovuzrodená kresťanka, ale posvätenie je pre ňu ešte veľmi vzdialený pojem.
Jedného pekného dňa, v pondelok, však z ničoho nič, nenastúpila do práce. Z hodiny na hodinu odišla od všetkého. V ten víkend sa zoznámila s jedným mládencom a odišli spolu za vidinou sladkého života vo dvojici. Vôbec ju nezaujímalo, že svojim náhlým a neočakávaným odchodom ublížila svojim blízkym, a aj moju povesť vo firme riadne nahlodala.
Ale to nebol celý príbeh zamilovanej dvojice mladých ľudí, ktorí nemali absolútne pojem o tom, čo znamená zodpovednosť. Keď sa im nepodarilo uchytiť v Čechách, vrátili sa domov. K rodičom. K mame. Veď tam bolo vždy dobre. Vždy bolo čo jesť, strecha nad hlavou, teplá voda, aj telka. Mladá totiž čakala miminko.
Stali sa z nich príživníci. Mladý muž si občas našiel nejakú krátkodobú prácu, ale nikde dlho nevydržal. Keď sesternica odišla za prácou na pár mesiacov do cudziny a jej manžel bol v tom čase na montážach, ostal celý byt len pre nich. Ale keďže zabudli zaplatiť, odpojili im plyn aj elektriku. Dodnes nikto nevie, kde pomíňali toľké peniaze.
S deckom na rukách sa chceli nasťahovať k druhej našej sestričke v Kristu, slobodnej mamičke s dieťaťom. Snáď len Boh to zastavil, neviem ako by to dopadlo.
Ich život išiel takýmto štýlom niekoľko rokov, vlastne dodnes je taký, medzičasom sa im narodilo aj druhé bábätko.
Sesternica si celú dobu nevedela rady, a občas, keď zašla k nám, skĺzla debata aj na mladých, tak sa vždy, chúďa, vyžalovala. Už sa na jej zdraví začína podpisovať námaha, s ktorou musí neustále pracovať, aby pomohla uživiť aj mladých. Vždy sme jej s manželkou radili, aby neprechovávala k nim opičiu lásku, ale postrčila ich, nech sa osamostatnia. Dodnes bez úspechu. Nedali si povedať.
Vidiac, ako zodiera vlastnú mamu, ako ležérne, samozrejme a bez vďaky prijíma všetko z jej ruky, ako zničila moju reputáciu v práci, kedže som doporučil nespoľahlivého pracovníka, hlboko vo svojom srdci som cítil voči mladej obrovský hnev, ktorý som občas vypustil aj cez pery.
Úprimne som si ale myslel, že túžim len a len, aby sa napravila. Občas začula Pánovo volanie k navráteniu sa, ale jej mladý druh ju vždy odviedol.
Po istom čase prišiel ako blesk z jasného neba úder, ktorým sa zatriaslo mnohé. Mladší synček, 2-3 mesačné miminko, zomrel, a starší bol hospitalizovaný v kritickom stave. V úmrtnej správe stojí syndróm náhleho úmrtia. Nechcem sa tu rozpisovať, aká nálada panovala v ich rodine a ako ťažko to mladé dievča nieslo. Bolo to naozaj hrozné. Sesternicim neveriaci manžel sa proti viere v Boha postavil oveľa kategorickejšie ako predtým. Vraj, čo je to za Boha...
Po niekoľkých týždňoch mi ale Boh ukázal odvrátenú stranu mince. V tých nepríjemných časoch, v zraneniach a zradách, som sesternicinu dcérku nemiloval. Nemodlil som sa za ňu. Netrhalo mi jej správanie srdce preto, prečo Pánovi, ale z hnevu. Navyše k tomu všetkému som prechovával v srdci neodpustenie za zradu, ktorou sa dotkla mojej pýchy, mojej cti, mojej povesti.
Vydal som ju spravodlivosti. Pán mi veľmi jemne, aby som to zniesol, ukázal, že celú tú dobu som jej želal spravodlivosť. Vydal som ju do rúk mučiteľov, vydal som ju väzeniu. Jej dieťa zomrelo kvôli tomu.
Biblia hovorí, že Božie deti, medzi ktoré sa radím, majú obrovskú moc a autoritu. Bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme, alebo nie, je to tak. Čo (alebo koho) rozviažeme na zemi (vo svojom srdci), bude rozviazané aj v nebi (v duchovnom svete). A čo zviažeme, bude zviazené. Komukoľvek odpustíme hriechy, ktorých sa dopustili voči nám, Boh môže s nimi jednať osobne, aby ich priviedol k odpusteniu hriechov. Ale komu neodpustíme, nebudú mu odpustené, pretože stojíme medzi tým človekom a Bohom my, a Boh musí najskôr jednať s nami. Tí ľudia sú dovtedy, kým Boh neporieši nás, v zajatí svojich hriechov a trpia následkami svojich hriechov.
Keď si prečítate ešte raz vyššie uvedenú citáciu v Písma, o tom presne to bolo. Mal som niečo proti nej. Vydal som ju sudcovi a žalárnikom, aby zaplatila. A stalo sa.
Keď som prišiel k nim domov a prosil ich o odpustenie, bol som ako v mrákotách. Nič som necítil. Bol som úplne vypatlaný, ako bez duše. Doteraz sa hrozím sám seba, akých zverských vecí, akej nenávisti, som schopný. Neviem, či im to došlo, že tá podstatná časť viny za smrť maličkého, je na mne. Ale dúfam, že Boh ich obnoví vo svojej láske.
Už mi konečne veríte, keď píšem, že nepoznám tak skazeného kresťana, ako som ja? Všetko dobré, čo kedy v mojom živote bolo, je a bude, je iba to Božie. Sám o sebe som biedny a hodný najvyššieho trestu. Iba v Ježišovi je moja hodnota. Žiadnu inú nemám.
A to jediné mi dáva právo písať, vám, čo píšem. Ak nepíšem Božie veci, ignorujte ma. Ak ma milujete, napravte ma. Ale ak hovorím Božie veci, tak skúmajte svoj život, lebo Boh privedie na svetlo každú skrytú vec. Každú vec, ktorá je vo vašich útrobách, bez ohľadu na to, či o nej viete, alebo nie. Bez ohľadu na to, či to chcete, alebo nie.
Takýto hlboký dopad na Kristovo telo, cirkev, môže mať hriech jedného údu, jedného kresťana. Sme duchovne spojení. Ak sa nebudeme milovať naozaj hlbokou láskou, tou rýdzou Božou láskou plnou milosrdenstva a starostlivosti, Telo bude chradnúť. Kvôli môjmu hriechu môže trpieť niekto úplne iný, kto si to ani nedá do súvisu so mnou.
Už chápete, prečo toľko kresťanov prežíva depresie a ich viera je v troskách? Častokrát kvôli hriechu iných v cirkvi.
Veď aj Pavol píše:
1Kor 11.17Keď toto pripomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. 18Predovšetkým totiž počúvam, že sú roztržky medzi vami, keď sa schádzate v cirkevnom zbore, a čias toč ne tomu aj verím. 19Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby bolo zjavné, ktorí sa osvedčili medzi vami. 20Keď sa teda vy schádzate, to nie je požívať večeru Pánovu; 21lebo pri jedení každý si predloží svoju večeru, a potom jeden hladuje a druhý sa opíja. 22Nuž, či nemáte vlastných domov, kde by ste jedli a pili? Alebo či cirkev Božiu chcete znevážiť a zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám na to povedať? Pochváliť vás? Za to vás nechválim! 23Lebo ja som prijal do Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, 24a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku! 25Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! 26Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde! 27Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. 28Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha; 29lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo [Pánovo]. 30Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocných, a mnohí odumierajú. 31Keby sme sa totiž sami súdili, neboli by sme súdení; 32tým však, že sme súdení, Pán nás vychováva, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte na seba! 34Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. A ostatné zariadim, keď prídem.
... preto je medzi vami toľko slabých a nemocných (nie iba telesne) a mnohí odumierajú – odpadávajú od viery. Pretože cirkev nehodne nakladá s telom Pánovým, ktorým je cirkev. Nerozoznávame Krista v bratoch a sestrách.
Ó, kiežby Boh vylial Ducha pokánia rýchlo a mocne, aby nás obnovil v prvej láske!
|I|I |I|I |||I|| II|| |II|| I|
Komentáre