Snívalo sa mi o skiffe – osemveslici. Veslári tvrdo trénovali, povzbudzovali sa navzájom, pomáhali si pri trénigu, pri cvičení, jeden dvíhal druhého, keď nevládal... jedným slovom, úžasný tím. Stáli jeden pri druhom počas všetkých ťažkých chvíľ prípravy, trávili spoločne chvíle aj po tréningoch, keď si zašli do baru, vyzeralo to, že sú naozaj blízkymi priateľmi.
Keď nadišiel deň súťaže, všetci boli pripravení dať zo seba všetko, aby zvíťazili. Počas preteku veslovali všetci z celých síl, jedným rytmom ako úžasne zohratý stroj. Šlapali jak jeden. Zvíťazili. Opojná chuť víťazstva opantala každého z nich, radovali sa, odovzdávali si víťazný pohár z rúk do rúk, aby ho každý zdvihol nad svoju hlavu. Zvíťazili! Podarilo sa to!
Po oslave víťazstva sa každý veslár vrátil domov, každý svojou cestou. Každý sa vrátil k svojmu súkromnému životu. Rozišli sa. Zrazu to bolo jasné. Išlo im iba o jediné – o víťazstvo. V skutočnosti žiadnemu z nich na tom druhom nezáležalo, ak sa nejednalo o víťazstvo v pretekoch veslíc.
V skutočnosti bol ich vzťah iba o veslovaní.
Pochopil som, čo mi Pán ukázal, že sa to vlastne týka cirkvi, že stačí vymeniť „veslicu“ za „Ježiš“ a „preteky o víťazstvo“ za „dostať sa do neba“.
Ale dlhú dobu som nerozumel celej hĺbke, čo to znamená. Až do nedávna... Ide vlastne o to, že každý z tých veslárov v skutočnosti nemiloval tím, išlo mu len o víťazstvo. A ak by bolo možné získať víťazstvo osamote, ak by nepotreboval ostatných z tímu, išiel by za svojím cieľom sám.
Všetka náklonnosť a starostlivosť k členom tímu vychádzala z jeho osobnej túžby zvíťaziť.
V cirkvi prakticky neexistuje láska, akú si predstavuje Pán, aby sme mali medzi sebou. V skutočnosti drvivá väčšina kresťanov sa akurát túži dostať do neba. A ich predstava je, že tam už nebudú musieť milovať ostatných... najradšej by bojovali za svoje miesto v nebi sami. Cirkev nie je preniknutá Božou láskou do takej hĺbky, aby jedni za druhých položili doslova život. Ešte tak za tých, ktorí sú mi sympatickí... ;)
Kresťania sa starajú navzájom o seba, pomáhajú si očisťovať jeden druhého od pádov, povzbudzujú sa na spoločnej ceste do neba... a to všetko len a len preto, že Boh povedal, že musíme ísť spolu. Niektorých by sme ešte tak zniesli pri sebe, lebo sú to fajn priatelia, ale ten skutočný cieľ, ktorý má väčšina kresťanov pred sebou je: JA v nebi s Ježišom! Ja! JA!!!
Niekde v hĺbke nášho vnútra drieme utkvelá predstava, že keď prídeme do neba, všetka snaha milovať druhých bude môcť konečne ustať. Presne, ako píšem v článku Láska slúži. Lenže ak sa musíme do lásky nútiť, ak sa musíme snažiť, aby sme milovali blížnych, tým len dokazujeme, že nám to nie je prirodzené a neplynie to z nášho vnútra automaticky.
A Písmo hovorí:
Lebo už je čas, aby sa začal súd od domu Božieho. A keď sa najprv od nás začína, akýže bude koniec tých, čo sú neposlušní evanjeliu Božiemu? (1Pt 4.17)
Dnes si asi málo kresťanov uvedomuje, že toto povedal Pán.
Občas si na to síce spomenú, ale súdenie cirkvi Bohom vidia ako niečo, čo Boh používa na očistenie svojej Nevesty od hriechu, ktorý v nej ešte pretrváva.
Ale aký je kontext toho verša? Milujte sa navzájom (v.8)... to je kontext. Potom je pár praktických príkladov ako a pripomienka, aby sme v láske a milosti zostali verní (skutkami), pretože koniec všetkého je blízko a veľký deň súdu, o ktorom hovorili všetci proroci, sa približuje.
Hovorím vám, že prvá vec, ktorú bude Boh v cirkvi súdiť, je jej láska. To, ako sa milujeme. Cirkev dokazuje mnohou charitou, službami ľuďom v cirkvi i zo sveta, vyučovaním proti hriechu, atď.atď... veľkú snahu prejavovať svätý život, ale v drvivej väčšine je to len ľudská snaha.
Všimnite si, čo hovorí Pán v Zjavení Jána, že sa mu páči na celej cirkvi: mnohé skutky, v mnohom hojnejšie než predošlé, i láska, i viera, i služba, i trpezlivosť, že skúma a nemôže zniesť zlých, falošných apoštolov, i to, že mnohé pretrpela.
Čo však má proti cirkvi napriek mnohým týmto krásnym veciam? Že toleruje falošné démonické učenia pochádzajúce z iných duchov ako z Jeho Svätého Ducha ako Jezábel, Baláka, či Nikolaitov, že opustila prvú lásku, že je vlažná a mnohé jej skutky nie sú vôbec dostatočné.
Zaujímavé ale je, konrétne jedno: Boh si dovolí povedať: poznám tvoje mnohé dobré skutky a lásku, ALE MÁM PROTI TEBE to a to...
Ako je možné, ak cirkev má skutky aj lásku, že Boh niečo proti nej má?
Odpoveď je jediná – láska nie je dosť hlboká, nie je to Božia láska, ale ľudská, ktorá sa musí kainovsky namáhať, a preto ani skutky z nej nie sú konané so správnymi motívmi.
Ako som písal v závere článku Svedectvo v duchovnom boji – cirkev hlása evanjelium Kristovo, z viacerých nesprávnych dôvodov:
- aby získala viac členov do zboru,
- aby vyvrátila lož iných vierovyznaní,
- alebo: aby boli ľudia zachránení.
V skutočnosti len ten posledný dôvod je správny ale aj to LEN VTEDY, AK máme správne postoje v srdci. Jednu dôležitú vec – lásku k hriešnikom.
Cirkev častokrát hlása evanjelium, aby boli zachránení ľudia, ale cirkev ich nemiluje! „Milovať“ ich začne až potom, keď uveria v Krista. Ale Božia láska takáto nie je.
Boh nás úplne, dokonale a bezhranične miloval už vtedy, keď sme Ho nenávideli.
Kvôli absencii takto hlbokej lásky cirkev potom toleruje démonické učenia, pretože si lásku (ktorá sa raduje v pravde) mýli s toleranciou hriechu, Zhovievavosť a tolerancia sú dve rozdielne veci.
Kvôli absencii takto hlbokej lásky v skutočnosti kresťania nemilujú hriešnika ani potom, ako príde ku Kristovi... je to len schválenie jeho zmeny, sympatia a ľudská náklonnosť. Je to len pretvárka lásky.
Podľa čoho to viem? Podľa toho, aká rýchla je cirkev vo vyháňaní spomedzi svojich radov tých, ktorí podľa jej merítok nie sú dosť posvätení. Veľakrát uzavrú takú aféru slovami „nechce sa zmeniť“, než by skúmala, aký hlboký problém dotyčný má.
Cirkev je tak spokojná so sebou, že takmer každý pokus niekoho z jej radov o nápravu stavu vecí označuje ako vzburu.
Už je čas, aby začal súd od domu Božieho.
Čo bude súdiť Boh? Veď cirkev je v poriadku, nie? Tak čo chce súdiť?
Prečo cirkev jednoducho viac nepritiahne k sebe, prečo nevyleje Božieho Ducha a nedá prebudenie? Veď ak potrebujeme len trochu pomôcť, prečo by Boh súdil svoju cirkev takým hrozným spôsobom, že Peter dodáva na porovnanie:
A keď sa najprv od nás začína, akýže bude koniec tých, čo sú neposlušní evanjeliu Božiemu???????????????????????????
Čo také hrozné sa Boh chystá urobiť? Aký vážny má byť súd nad cirkvou?
...a teraz dáva zasľúbenie a hovorí: Ešte raz zatrasiem zemou, ale aj nebom. A to: ešte raz, zrejme poukazuje na zmenu vecí, ktorými zatrasie ako stvorenými, aby zostalo, čo sa nemôže otriasť. (Žid 12.26-27)
Všetko, čo nie je z Boha, čo vytvoril človek, má byť rozsypané na prach?
Nedávno som uvidel zvláštnu vec v Písme. Verím, že Boh mi vysvetlil jedno proroctvo. Prišiel mi na myseľ ten kameň, ktorý rozbúral tú sochu šelmy, ktorú videl vo svojom sne kráľ Nabuchodonozor. Z ničoho nič, úplne od veci, nad ktorou som rozmýšľal, mi to napadlo... vedel som, že je to od Pána. Vedel som, že je to v knihe Daniel, ale nepamätal som si kapitolu, tak som začal vyhľadávať podľa kľúčového slova v Biblii, ktorú mám v mobile. Dal som hľadať slovo „šelma/e/u“ ... a nič. Hovorím si, ako to? Pán bol ticho. Tak som začal hľadať „železo“ pamätajúc si to ako jeden zo stavebných materiálov tej sochy.
A keď som začal čítať Dan 2, s prekvapením som zistil, že Boh nikde to zjavenie sochy nenazýva šelmou! To nie je šelma!
Naopak, hovorí o tom ako veľkolepom obraze, ktorého blesk (lesk) bol náramný (Roháčkov preklad) alebo: niečom mohutné, mimoriadne jagavé (evanjelický preklad).
Až vtedy sa ozval Pán a povedal mi: ja som nepovedal, že je to šelma, to si si ty myslel... to je proroctvo o mojej cirkvi, ktorá je krásna. Ale má pár vecí, kvôli ktorým ju budem súdiť.
Zlatá hlava – nie je o čom, jasná vec – to je Pán.
Strieborné ramená a hruď – cirkev postupom storočí strácala lesk pravej známosti a čistoty evanjelia. Apoštoli vedeli, že generácie po nich zažijú hrozné bludy prostredíctvom mnohých nepravých učiteľov a apoštolov, že sa vkradnú do cirkvi ako vlci v ovčích rúchach. Až natoľko cirkev spustla a stratila lesk Božej slávy, že ďaľšie generácie po nich boli ako to -
medené brucho a bedrá – farba skoro ako zlato, ale lesk nikde..A potom priša pecka: železné hnáty, stehná – železo, ktoré rozdrvilo všetko, čo chcelo. Autoritatívna cirkev, ktorá bezmedzne vládla na ľuďmi, opojená mocou drvila každý nesúhlas s tým, čo robila. Doba temna.
A nakoniec nohy... železo zmiešané s hlinou, v niektorých prekladoch ílovitou hlinou. Verím jednému krásnemu vysvetleniu, že Boh začal svoje telo, cirkev, budovať od hlavy... od Krista. A ono to potom je pochopiteľné, že v kresťania posledných dní budú NOHY TELA, ktoré rozšliape satana, podľa Božieho zasľúbenia Adamovi a Eve v raji, keď ich súdil za hriech.
Takže cirkev posledných dní sú nohy Kristovho tela... nohy, ktoré sú zmiešané železo s hlinou. Dva materiály, ktoré vôbec nie sú súdržné.
Možno mi budete oponovať, že Daniel jasne vysvetlil proroctvo a priradil ho na pozemské kráľovstvá. A budete mať pravdu. Lenže to nie je celá pravda. Aj Izaiáš prorokoval o tom, že panna počne a porodí syna (Iz 7.14), čo sa aj stalo počas jeho dní (Iz 8.3). Pravdou je, že v Biblii neexistuje jediné proroctvo, a to aj také, ktoré sa naplnilo vo fyzickom svete, ktoré by nebolo viazané ku Kristovi, ktoré by nebolo o duchovných veciach, a dokonca mnohé telesné veci historické fakty, ktorými prešli ľudia, či národy, Boh používa k vysvetľovaniu duchovných skutočností.
Rovnako to platí aj o obraze z Daniela 2. Obraz nebol daný len preto, aby Nabuchodonozor poznal budúcnosť kráľovstiev po ňom, ale aby bola oznámená Božia vôľa ohľadne istých duchovných vecí, ktoré mali nasledovať v budúcnosti (Rim 15.4).
Čo tým teda Boh myslí, keď cirkev dnešných dní vidí ako nohy zo železa zmiešaného s hlinou?
Toto:
A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou. (Roháček)
Keďže si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, to znamená, že sa manželským zväzkom pomiešajú jeden s druhým, ale nebudú dovedna držať, ako sa železo nezmieša s hlinou. (evanjelický)
Teraz už hádam aj zarytejší skeptici chápu, že Boh nehľadá vo svetských kráľovstvách lásku medzi ľuďmi v kráľovstve tak hlbokú, že je až obrazom manželského puta (Ef 5.32) a priľnuli by jeden k druhému. To sa jasne vzťahuje na cirkev. Páči sa mi ale v Roháčkovom preklade: budú spojení na spôsob semena človeka – akoby Boh hovoril, že cirkev sa pospájala ľudskou snahou, či už milovať sa navzájom z ľudských síl, alebo aj spôsobom organizácie fungovania zborov – cirkev ako inštitúcia.
Čo je to železo a čo hlina?
Železo predstavuje autoritatívne zmýšľajúcich kresťanov, ktorí prahnú po dokonalej organizácii cirkvi – sú to najmä tí, ktorí stoja ako vodcovia zborov a tí, ktorí s nimi spolupracujú a zastávajú ich učenie o autoritách;
hlina – to sú kresťania, ktorí odmietajú zvrchovanosť ľudí na sebou, odmietajú zvrátenosť učení o autorite ľudí v cirkvi, ale sú tým pozraňovaní, častokrát v depresiách, hriechu a podobne... učenie železa v ich životoch už prinieslo ovocie – sú ako íl, na ktorý nemožno nič postaviť, sú chatrní.
Povedzte mi, čo urobí s takouto cirkvou Boh?
Väčšina kresťanov sa modlí za to, aby Pán cirkev uzdravil a očistil ju. Lenže ZÁKLADY toho, ako cirkev funguje, sú nesprávne. Nefungujeme na základe Božej lásky, ale z vlastných síl, nestaviame veci zo zlata, ale buď ideme ľudskou silou a mocou (železo) alebo sa utápame v sypkosti našej biedy (hlina).
Pohanský kráľ Nabuchodonozor pochopil, že zmiešanie takto rôznych materiálov je neprípustné! Všimnite si, čo urobil ako prvé po tomto výklade jeho sna... Dan 3::: dal zhotoviť SOCHU CELÚ ZO ZLATA!
Čo ale nepochopil, že to je Božia časť diela ;)
Vráťme sa k cirkvi: kto z vás si ešte myslí, že Pán bude uzdravovať cirkev?
Ak je niekto ešte taký medzi vami, nerozumie Bohu. Pozorne si prečítajte, čo Boh s tým obrazom z Dan 2 urobil... odtrhol sa kameň, ktorú nebol v ľudských rukách (Božie slovo) – ten istý kameň, ktorý očistil Izaiášovi ústa. Slovo, ktoré je Boh.
A tento kameň rozmrvil na prach celý obraz... nohy zmiešané zo železa a hliny, železné stehná, medené bedrá a brucho, strieborné plecia a dokonca aj zlatú hlavu.
Boh v priebehu jedinej generácie zničí všetko, čo ľudia chápu ako kresťanstvo. Celú cirkev. Zničí a na prach rozbije celú dnešnú cirkev zo železa a hliny, ako aj to, aký obraz o kresťanstve (stehná, brucho, prsia) aj o Kristovi (hlava) svet má.
Pretože tým, akým kresťanstvom sme zjavovali Krista svetu, bolo nesprávne.
A nanovo postaví dielo, aké si predstavuje On sám.
Milujem sa hrať s deťmi s Legom. Vlastne nie až tak moc, ako keď sa s ním môžem hrať sám. Keď staviam s deťmi, užívam si čas strávený s nimi, ale Lega si moc neužijem... vždy mi berú skladačky a nikdy nemôžem dostavať to, čo chcem. Najskôr pýtajú, aby som im postavil dom, a keď začnem, kradnú mi skladačky... až z toho vznikne búda bez strechy, niekedy aj bez stien... ale hlavne, že v tej detskej predstavivosti to dom je. Tak aj pre nás je to celkom pekný dom, tá naša cirkev... máme úžasnú predstavivosť.
Zvyknem preto vziať všetko Lego z destej izby, keď deti zaspia a v noci im postavím taký dom, že čumia... poschodový, farebne zladený, všetky sten (bez zadnej, aby sa v ňom dalo hrať), balkón, kúpeľna, schody a všetko zariadené... taký dom si potom nechajú postavený aj niekoľko týždňov, niekedy aj pár mesiacov.
Toto isté musí Boh urobiť nám. Dať nám ducha tvrdého spánku a zbúrať naše diela. Viete, aj ja som smutný z toho, že to nemôžem robiť s deťmi, aspoň nie kým, boli malé... aj ako cirkev sme proste nedospelí. O tom to je. Po takom čase, by sme mali byť už...
Pán rozdrví svoju cirkev na prach. Rozseká ju mečom svojich úst. A použije si k tomu ľudí.
Všimnite si, čo píše Izaiáš:
Iz 52.2: stras zo seba prach
Iz 60.1: povstaň a zaskvej sa...
Viete o čom hovorím? O tom, že Ježiš vyvedie svoju Nevestu na púšť, aby sa o ňu uchádzal... ale to je slabé slovo. Dovolí, aby brány pekelné víťazili nad ňou (Zj 13.7). Ježiš nebude uzdravovať svoju cirkev.
Vzkriesi ju, ako Lazara. Aj to s Lazarom, bol prorocký čin Pána. Neurobil to náhodou.
Aj to, čo povedal, že skazenému pokoleniu nebude dané iné znamenie ako Jonášovo, ktorý bol 3 dni v útrobách veľryby, a Ježiš tak v útrobách zeme... aj cirkev tak bude isté obdobie ako mŕtva.
S cirkvou je to tak vážne, že Boh ju nechá načas umrieť. Tak hrozný a vážny súd prichádza na cirkev.
Komentáre