selah

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pravdy, ktoré cirkev (takmer) stratila, 5.1. Svätý život

- pokračovanie...

Poďme do hĺbky... Písmo hovorí: NEŽIJEM UŽ JA, ale žije vo mne Kristus (Gal 2.20).
Ide o to, ako človek sám seba vníma. Pavol sám seba videl ako Ježišovho väzňa (Filem 1.1). 1Kor 7.22 naznačuje ako sa má kresťan vnímať... ako Kristov zotročenec.

Verím, že je rozdiel medzi tým, ako nás vidí Boh a ako vidíme sami seba my. Verím ale aj tomu, že Boh chce, aby bol rozdiel v tom, ako nás vidí On a ako máme vidieť sami seba.

Ak sa vnímam ako niekoho, kto má moc niečo urobiť, dovoliť Bohu alebo sa rozhodnúť, Boh ma nechá ísť týmito svojimi silami po hranicu, kde klesnem bezvládne na dno, aby som začal k Nemu opäť volať po milosti.

Prečo? Pretože On je ten, kto dáva aj to, aby som CHCEL, aj aby som ROBIL (Fil 2.13) NAD moju vlastnú vôľu. Aby som sa rozhodol rovnako, ako Pán v getsemanskej záhrade: nie tak, ako ja chcem, ale ako Ty!

Pretože to jediné, čo dáva priestor pre vytrysknutie Božej spravodlivosti skrze mňa je moja SMRŤ. Bez výnimky vždy.
To nie ja som Mu dovolil konať skrze mňa, ale zomrel som snahe čokoľvek sa pokúsiť.

To, čo dovoľuje Bohu konať skrze mňa, je moja smrť. Napríklad pre prchkého človeka je úplnou smrťou mlčať a neobhajovať sa, keď príde s niekým do konfliktu. Je to naozaj a doslova smrť. Viem, o čom hovorím ;)

A zase pre niekoho, kto má traumu z konfliktov, je smrťou postaviť sa na odpor. To nemôže byť ani on, kto sa tak smelo postavil na odpor, vidia zrazu všetci. A veruže ani nie je. Je to Boh v ňom.

Ako sa to stalo? Ako sa niečo také môže stať? Niežeby sme my DOVOĽOVALI Bohu, aby nás v danej chvíli uchopil a konal... to je AKTIVITA, činnosť niekoho, kto žije. Snáď každý, kto Pánovi patrí, už v živote zažil moment, keď ani nechápal, ako sa veci udiali a on sám bol uprostred nich. Ani nevedel, že slovo, ktoré povedal, polámalo mnohé bariéry, ako cez mlčanie, keď stíchol, zavial Boží Duch na iných ľudí a pod.

Všetko, čo potrebujeme, je prísť na kraj, na hranicu rozhodnutia, kde oproti sebe stoja dve rozhodnutia - Božie a moje, na hranicu života a smrti... a vyznať: nie tak ako ja chcem. ALE TOTO VOLANIE NIE JE MOJE! to je volanie Ducha Kristovho zo mňa!

Ja to vidím tak, že ani rozhodnutia, ktoré robím v súlade s Božím srdcom, nie sú zo mňa. To On ma pudí rozhodnúť sa zomrieť samému sebe (zase Fil 2.13) a navyše, je to On, kto dá môjmu rozhodnutiu moc, aby sa stalo realitou. Všimnite si verš Jn 1.12 - tým, ktorí ho prijali DAL MOC STAŤ SA Božími deťmi. On sám mocou života, mocou stvoriteľského slova naplnil moje rozhodnutie uveriť Mu, keď ma predtým k tomu rozhodnutiu priviedol svojou láskou skrze pokánie (Rim 2.4).
(Lazar sa nerozhodol POČUŤ A POSLÚCHNUŤ Ježiša, aby bol vzkriesený, on nemohol ani počuť, už bol niekoľko dní mŕtvy, to bola moc v Ježišových slovách, ktorá mu vliala život)

Všetko, čo sa odo mňa očakáva, je moja smrť. Preto je vzácna v očiach Pánových (Žalm 116.15). A aj toto moje rozhodnutie vychádza z Neho, v skutočnosti je to Jeho láska, ktorá ma premohla, a nie moja zbožnosť, ani moja láska k Nemu (1Jn 4.10).
Ja nemám žiadnej zásluhy na tom. Som len hlina v hrnčiarových rukách. Nemám si čo pripísať na účet. Ani len moje rozhodnutia. Všetky dobré pochádzajú od Neho a všetky moje vlastné rozhodnutia boli vždy ako rozhodnutia niekoho, kto je SLOBODNÝ OD SPRAVODLIVOSTI (Rim 6.20).

Ale v otázke, ktorú si položil je kus pravdy. Totiž, ako som hovoril o rozdiele v tom, ako nás vidí Pán a ako sa vidíme my sami, že Pán chce, aby sme sami seba naozaj rozumeli kto sme sami o sebe a žili podľa toho, kto sme v Ňom. Lepšie povedané, kým je On v nás. Lenže častokrát sa vidíme ako takých, ktorí sme v Ňom a žijeme podľa toho, kto sme sami o sebe. Vidíme sa už v nebi a na zemi žijeme vo vlastnej spravodlivosti.

Inak povedané: my sa máme sústrediť nie na to, ko sme v Kristovi (sme, sme... zase len SME :), ale kým je On v nás; a On sa bude rád sústrediť na to, kto sme my v Ňom.

Raz som sa rozprával s jednou sestričkou a povedal som, že je úžasne vedieť, že si mŕtvy, že si nikto, že proste nie si, to sú tie najlepšie okamihy života s Pánom, pretože mŕtvemu je všetko jedno, na nič sa nesťažuje a čokoľvek čo príde dobré, je len PLUS. Ona mi hovorí: ale Pán ťa tak nevidí, On si ťa ohromne váži.
- áno, ja jej na to. Sú chvíle, keď mi musí dať vedieť, že PRE NEHO niekto som. Aby som dokázal byť NIKÝM PRE SEBA. Aby som dokázal byť mŕtvym.

V tom je jadro celej veci. PRE KOHO SI ŽIVÝ? PRE KOHO niečo znamená tvoj život?

Ale ak si nárokujem zásluhy za moje rozhodnutia, hoci len za to, že "som dovolil" Bohu, aby si ma používal a žil vo mne a skrze mňa... tak som ešte príliš živý...
...a verte, že Boh každého prevedie smrťou. Krížom. Lebo sluha nie je nad svojho Pána.


Pravdy, ktoré cirkev (takmer) stratila | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014