Nett ako zručný pracovník zháňal prácu kde sa dalo, pomáhal pri stavbách, robil záhradníka, opravoval nábytok. Dal sa najímať zväčša na deň, za stravu pred dvoch a pár grošov k tomu. Teraz sa mu naozaj zišlo, že mal takého otca, akého mal.
Elle sa snažila so všetkých síl pomôcť a byť užitočná. Ibaže nevedela robiť nič. Najdúch, odchovaná v kláštore, pred ktorým ju našli pohodenú. Ušla odtiaľ keď mala desať. Odvtedy žobrala, a keď trochu zoženštela - od svojich pätnástich - začala robiť prostitútku. Bol zázrak, že v tak besniacom meste prežila 22 rokov, kým stretla Netta. A nosila v srdci svoj tajný sen – stať sa herečkou v divadle. Videla tie nádherne upravené dámy v krásnych róbach, aj to, ako ich všetci obdivovali. Pôvodne si myslela, že to nájde v prostitúcii, ale veľmi rýchlo spoznala bolestnú pravdu, že pre mužov bola len kus mäsa.
Nettova láska však na ňu teraz pôsobila ako blahodárny elixír. Vrátila sa jej farba aj úsmev na tvár. Jej srdce prekypovalo niečím, čo dosiaľ nepoznala. Už nešliapala chodník. Nett sa o ňu staral viac ako dobre. Prvýkrát v živote sa cítila prijatá.
Tak veľmi mu chcela odplatiť jeho lásku, jeho starostlivosť, jeho nehu a pozornosť. Tak veľmi chcela byť užitočná, aby bol na ňu hrdý.
Keď bol cez deň v práci, snažila sa uvariť niečo, no mala šťastie, že nezhorel celý dom. Zametala tak, že len rozvírila prach po celej miestnosti. Pri praní si dokrvavila svoje na prácu nezvyknuté jemné ruky a zakrvavila všetko šatstvo. Keď sa vybrala na nákup za peniaze, ktoré doniesol Nett domov, minula viac, ako bolo vhodné, naučená rozhadzovať.
Čím viac sa snažila, tým sa jej menej darilo. No čím menej sa jej darilo, tým milší k nej Nett bol a povzbudzoval ju.
Nedokázala to prijať. Hnevala sa sama na seba, aká je hrozná. Začala sa zatvárať do seba a úsmev sa z jej tváre postupne vytrácal. Vedela o Nettovej láske k nej, ale bola nešťastná, že ju nevie nijak opätovať. Aspoň nie praktickou starostlivosťou. Tak drasticky ju to zožieralo, že ho začala odmietať aj v oblasti nehy.
Už jej bolo nanič jeho prijatie, keď nedokázala prijať samu seba. Bolo jej zle samej zo seba.
Mysľou jej ustavične vírili slová: ‘Šľapkou som bola a šľapkou aj ostanem! To je jediné, čo viem!’. Bodalo ju to v srdci ako pálivý šíp priamo z pekla.
Nett jej stále vravieval, že sa nemusí trápiť tým, že nič neovláda, že on je s ňou, aby ju to naučil. Všetko, čo potrebuje, je, aby tie veci robila s ním, nie sama. On ju to naučí.
Lenže Elle sa túžila Nettovi zapáčiť. Urobiť niečo pre neho bez neho. Túžila si získať jeho obdiv, uznanie, túžila zaplatiť za lásku, ktorej sa jej dostávalo.
Zo skúsenosti vedela, že za lásku sa platí. Na vlastnom tele to poznala. Deptalo ju, že nevie priniesť domov pre Netta ani len jediný groš.
V jeden pekný slnečný deň, keď slnko nad hlavou a spev vtákov jej opäť rozradostili srdce, sa znovu odhodlala – ‘Musím to dokázať. V niečom mu predsa len budem užitočná.’ – a vybrala sa na nákupy na tržnicu, kúpiť nejakú zeleninu, aby Nettovi pripravila aspoň niečo zo studenej kuchyne.
Ako sa tak predierala od stánku k stánku, zachytila uprený pohľad jedného muža.
Urastený, dobre oblečený a upravený, s figliarskymi fúzikmi. Predstavil sa ako Luc, majiteľ divadla.
V tom momente sa kdesi vzadu v hlave sa zobudila dávno zabudnutá túžba... Herečka.
Komentáre