selah

Jedno z najznámejších solas vzniklo ako reakcia na to, čo sa dialo v RKC, kde ľudskú tradíciu povýšili ľudia doktrinálne na úroveň Biblie, zjaveného Božieho slova, ktoré sám Pán Ježiš s obľubou citoval a odvolával sa naň slovami “napísané je”; v praxi však ľudské tradície RKC postavila až nad úroveň Písma. Reformátori koncepciou Sola scriptura jasne deklarovali, že všetko, čo je proti Písmu, je nutné odmietnuť, pretože Boh, ktorý povedal “vaše áno, nech je áno, a nie, nech je nie; čo je nad to, je od zlého”, predsa nie je schizofrenik ani klamár. Pán Ježiš v čase svojho pozemského pôsobenia v tele častokrát útočil na to, že ľudské tradície vznikli ako výklad Písma. Väčšine tradícii, ktoré sú proti Božiemu slovu, je teda možné nájsť korene v Písme. To je závažná vec. Toto je kľúčový moment k pochopeniu toho, ako vznikajú bludné učenia. Napríklad, keď Ježiš Kristus karhal farizejov za to, že dar, ktorým by mohli pomôcť zaopatriť rodičov, nedajú rodičom, ale ho nosia do chrámu, lebo sa cítia povinní platiť Bohu desiatky, čím prekrúcajú Písmo, ktoré hovorí “cti otca i mať svoju”, alebo keď priviedli k nemu cudzoložnicu, všetci, ktorí striehli na Neho, čo povie, že majú s ňou urobiť, vedeli, že je jediný výklad Písma, a ten hovoril - ukameňovať ju. Pán Ježiš svojím výkladom Písma priniesol niečo viac, ako čo učili farizeji. Priniesol charakter Boha Otca, vyučoval milosti a milosrdenstvu, a tam, kde učitelia zákona videli jediný správny výklad v treste, alebo obeti, On ukázal lásku, zhovievavosť a odpustenie. A pritom - a toto je najdôležitejšie - nikdy nič neurobil proti Písmu. Keď čítam Písmo, úplne provokatívne mi vyznieva Jeho chovanie počas sobôt, keď znova a znova uzdravoval cez sobotu, vykladajúc, že sobota je pre človeka a nie človek pre sobotu, čo bolo v priamom rozpore s výkladom farizejov. On ukázal na tých chorých - pre nich je sobota, im slúžim, aby našli v sobotu odpočinok od svojho trápenia, farizeji však nevideli tých biednych ľudí, oni hľadeli len na seba, aby sa držali čistými v sobotu, a to žiadali aj po Ježišovi. Išiel proti Písmu? Vôbec nie! On na rozdiel od nich rešpektoval Ducha Božieho, poslúchal charakter Otca a takto vykladal Písmo. Najjasnejšie je to vidieť na situácii, keď Ján a Jakub, synovia Zebedeovi chceli ako Eliáš zvolať oheň z neba na mestá, ktoré Ježiša neprijali, a On ich pokarhal slovami: Či neviete čieho ste Ducha? Nepovedal, že to nebol Boh, kto zoslal oheň z neba na Eliášovo volanie, to vôbec nie. Len poukázal na niečo nové - na čas milosti, ktorý prišiel s Jeho príchodom na zem. Jeho príchodom prišlo medzi nás nebeské kráľovstvo. Myslím, že už mnohí z vás si kladú otázku, čo chcem povedať, a kam smerujem. Tak to rozbalíme. Čo myslíte, sú aj dnes na zemi farizeji? Môžu sa znovuzrodení kresťania správať ako farizeji? Vezmime si napríklad muža s dlhými vlasmi. Čo hovorí Písmo? 1Kor 11.14 Či vás neučí sama príroda, že je mužovi na potupu, keď má dlhé vlasy? 15Ale keď žena má dlhé vlasy, tej je to na česť, lebo dlhé vlasy sú jej miesto závoja. Čo teda spraviť? Napomenúť brata, ktorý nosí háro? Slobodne, napomeň ho. Je to hriech nosiť dlhé vlasy? Podľa tohoto verša áno. Lenže... … nie je hriech aj to, keď jeho dlhé vlasy sú mi prekážkou milovať ho a prijímať? Mala tá cudzoložnica hriech? Mala! Prijal ju Ježiš s láskou bez odsúdenia? Prijal! Mám brata v Kristu, ktorý nosil dlhé vlasy, a keď spoznal Pána a našiel tento verš, pýtal sa ma, ako to je. Povedal som mu, že ja nemám žiaden problém s jeho vlasmi, keď ho Boh prijal s nimi, prečo by som ho nemal prijímať ja. A dodal som, že verím, čo mi Duch Boží ukazoval, že jeho dlhé vlasy nosí ako závoj, za ktorý sa skrýva pred ľuďmi, a že verím, že keď ho Pán posilní a on spevnie ako muž, sám sa rozhodne ostrihať. Netrvalo to dlho a prišiel ostrihaný. Vtedy sa mi vyznal, že to bolo presne tak, skrýval sa za vlasy pred pohľadmi ľudí, pretože sa ľudí bál. Ale už sa nechce skrývať. Uvedomujeme si, ako často, možno vlastne vždy, je hriech v človeku zakorenený skrze nejaké zranenie? Túžime po tom, aby boli ľudia uzdravení? Lebo to je pomazanie, ktoré niesol náš Pán - uzdravovať chorých, potešovať skrúšených, vyslobodzovať zajatých. Nie naložiť im bremená čo ako musia robiť. On išiel po ľudských srdciach. Na tom jedinom mu záležalo. Zdá sa, že som odbočil od témy? Vôbec nie! Stále rozprávame o sola scriptura. Len sme zabudli, ze Písmo sa môže stať literou, ak nedovolíme Duchu Svätému, aby nám zjavoval, čo v danej situácii je Božie slovo. Všimli ste si, že satan na púšti Pána Ježiša pokúšal citátmi z Písma? Bolo to Božie slovo, čím ho pokúšal? Nie, nebolo! Božie slovo do danej situácie bol ten citát, ktorý mal v ústach Ježiš. Božie slovo je to slovo, ktoré vychádza z úst Hospodinových. My sme si však zvykli (ajhľa - tradícia!) do rovnakej situácie použiť rovnaký citát z Písma bez ohľadu na srdce človeka. Ideme po výklade Písma a nie po srdciach ľudí. Presne ako farizeji. Teológiu častokrát staviame nad lásku, nad prijatie bez podmienok. Nepochopte ma zle, ja nevravím, že nemáme hriech nazývať hriechom. Ani Ježiš nepoprel, že cudzoložnica mala hriech! Povedal jej “choď a už nehreš”. Ale ju neodsúdil! O to tu ide! Prečo tak často kresťania konajú? ZO STRACHU! Boja sa, že sa pošpinia, boja sa, že sa zašpiní zbor, keď budú mať slabého medzi sebou. Ale či nás Písmo neučí “slabého vo viere sa ujímajte a nie aby ste posudzovali jeho zmýšľanie" (Rim 14.1)? V poslednej dobe mi Pán ukazuje, kde je koreň veci. Je to láska. Vždy je to o láske. Vždy! Kresťanskí farizeji totiž uprednostili poznanie Písma pred človekom. Zabudli ale, že Biblia je pre ľudí, a nie ľudia pre Bibliu. Tým netvrdím, že máme ignorovať pravdu, vôbec nie! Ja sám som pri výklade Písma častokrát nekompromisný, pokiaľ sa jedná o Ježiša, o spasenie. Ale toto sú veci o ľuďoch, o tom, ako sa majú správať, akí majú byť, nemá to čo dočinenia s tým aký je Ježiš, ak nie len v tom, ako sa MY správame k ľuďom, ako MY zjavujeme Ježiša Krista. Poviem vám, čo je to, čo zákonníkov a farizejov ženie k tomu, aby váľali na ľudí bremená akí majú byť, ako žiť, ako sa správať a pod. Je to PÝCHA! Pýcha, že oni takí sú! Pýcha, že oni sú lepší. Pýcha, že oni vedia viac! Pozerajú na seba, namiesto toho, aby pozerali ako slúžiť tým pod nimi. Ale Ježiš pozerá na tých opovrhnutých. A tak sa zo Sola scriptura tiež môže stať zákon, keď vynecháme Ducha Svätého, ktorý oživuje človeka milosťou, dobrotou ho vedie k pokániu, láskou ho vytrvalo uzdravuje, nedolomí nalomenú trstinu, neuhasí tlejúci knôt a nehodí kameň do človeka, ktorý si je vedomý, že by si to zaslúžil. Ja by som zaviedol namiesto Sola scriptura radšej Sola Verbi (iba Slovo). Slovo, ktoré je Boh, to živé Slovo, oživené Duchom. Slovo, ktoré oživuje mŕtvych.