Boh je sudca. To nikto nemôže poprieť. Písmo tiež hovorí, že máme byť ako On, že Jeho láska nás premieňa na Jeho obraz, obraz Kristov, ktorý povedal, že mu je zverený všetok súd. Jeho Duch je v nás. Máme súdiť.
Čítal som prekrásnu knihu o Bohu, James I. Packer: Poznanie Boha. Nenápadná knižôčka, v ktorej autor nádherne vykresľuje Boha z rôznych aspektov. Neobchádza ani sudcovskú súčasť Otcovho charakteru, naopak, veľmi pekne vysvetľuje, že Boh je dobrý sudca. Nesmierne ma začala priťahovať práve táto skutočnosť. Začal som volať k Bohu, aby mi zjavil svoj sudcovský charakter, aby ma súdil, lebo sám sa neviem súdiť správne, spravodlivo a dobre. Raz sa súdim nesmierne kruto a inokedy som k sebe milostivejší ako Boh sám.
Ako som už písal, súd prichádza z lásky. Z lásky a úcty Otca k Synovi, ktorého túži dokonale vykresať z našich životov, aby sme žiarili Jeho slávou svetu a zachraňovali stratených. Ľudia a kresťania nevynímajúc, majú strach zo slova súd. Stotožňujú ho s odsúdením, čo ale vôbec nie je to isté.
Preto neraz, keď Boh dopúšťa tlaky a krízy do našich životov, sú rýchli vyháňať démonov, veď za tým musí byť predsa satan, ktorý nás okráda o požehnanie. Mnohokrát nevidíme vierou to ovocie, ktoré má byť zrodené práve z toho súženia.
Práve teraz píšem v ukrutných bolestiach, šmykol som sa doma na schodoch (bývame v podkrovnom byte) a mam tak narazenú kostrč, že ju mám asi prasknutú. Ihneď po páde sa mi točila hlava a bolo mi na zvracanie, ono to asi fakt nie je sranda hodiť na tu malú kostičku 90kg. Ale hneď som vedel, koľká bije. Neviem chodiť. Neviem chodiť nielen po schodoch, ale hlavne s Pánom. Som mu vďačný za to, že ma vychováva, jediné, po čom túžim, je, aby ma úplne zlomil. Túžim byť zlomený. Túžim byť tak zlomený, že mi to bude poznať aj na hlase, keď budem rozprávať o svojom vernom Pánovi. Nech ma súdi, nech robí so mnou čokoľvek, čo uzná za vhodné, len nech sa už veci hýbu. Nikdy som netúžil po Božej moci, mám averziu na kresťanov, ktorí sa za ňou ženú a túžia po nej. Ja túžim po tom, aby Božia moc mala mňa, aby som sa v nej rozpustil ako maslo na panvici, aby si ma Boh sám mohol používať podľa Jeho ľúbosti.
A ak k tomu potrebujem byť vydaný hoci aj satanovi, aby ma preosial ako pšenicu, nech sa stane. Boh mu aj tak nedovolí, aby ma zahubil.
Jedna z foriem súdu je napomínanie. Všimli ste si, že kresťania, ktorí hneď po tom, čo ich napomeniete kričia "prečo ma súdiš?" su zrovna tí, ktorí sa nechcú zmeniť? Boja sa súdu, pretože im srdce svedčí, že nežijú v pravde. A taktiež nerozumejú súdu, ktorý prichádza z lásky, aby ich očistil a zmenil.
Boh miluje hriešnika ale nenávidí jeho hriech. Chce hriešnika od jeho hriechu oddeliť skrze Kristovu krv. Nemusíme sa báť súdu, ale naopak jeho absencie. Bojme sa odmietnuť Boží súd.
Aj súdom Pán oslobodzuje svojich milovaných od vecí, ktorými sú zvedení. Aj súd je nástroj slobody.
Myslím, že ľudia preto tak málo túžia po súde, pretože majú bolestivé skúsenosti s nespravodlivým a unáhleným ľudským súdom plným domýšľavosti, sebectva a pýchy. Preto mnohí ani len nechcú počuť slovo súd.
Jedného času som bol na psychologickom vyšetrení pre potreby môjho zamestnávateľa a ako sme sa tak s psychologičkou rozprávali, došlo aj na slovo súd. Okamžite z nej vyšlo "nesúďte, aby ste neboli súdení"... otrepaná pesnička sebaobhajoby. Povedal som jej, že aj ona súdi. Veď čo iné robí tým, keď vydáva psychologický poSUDok? Opäť mala po ruke odpoveď: "Nó, to sa už dnes tak nevolá, hovoríme tomu vyšetrenie."
Tak viete čo? Nazvite to ako chcete! Nemusíte to volať súd. Ale vyšetrujte, skúmajte a zisťujte kto ako žije s Pánom, ktoré učenie je bludné a ktoré vedie k Bohu, a pod. A buďte slobodní svoje zistenia povedať.
Ste povolaní rozsudzovať. Nikde nie je napísané, že to majú robiť iba vodcovia. Je tvojou vlastnou zodpovednosťou skúmať, čomu veríš, prečo a v čom si slobodný. A je tvojou zodpovednosťou napraviť brata, ktorý to potrebuje. Vo všetkej láske, pokore a úcte.
Mal som jeden veľmi živý sen. Snívalo sa mi, že som bol na návšteve u jedného veľmi vplyvného muža, ktorý bol doslova posadnutý mocou ovládať ľudí a situácie. Mali sme výborný, takpovediac priateľský rozhovor, pri ktorom som sa pohodlne rozvaľoval na jeho gauči. Potom však začal rozhovor krútiť tým smerom, kde som cítil, že si ma chce podrobiť, aby som bol jedným z jeho vazalov. Plný strachu o svoj život, vedel som totiž, že z jeho domu nemusím vyjsť živý, že nemá problém niekoho odstrániť, som mu povedal najláskavejšie ako som vedel, že to nedovolím, pretože ja slúžim Bohu. Čakal som jeho reakciu plnú hnevu, ale on sa začal smiať. Rozviedol okolo toho monológ, o tom, akú má moc a čo všetko mu patrí a v ktorom prešiel až do čistého rúhania. Vtedy ma premkol Boží Duch, postavil som sa, vztýčil k nemu ruku s vystretým ukazovákom a rázne zo mňa Duch Svätý hovoril: "Preto, že si sa rúhal Všemohúcemu Bohu, ktorému patrí všetko na zemi aj na nebi, budú ti odťaté obe nohy a ty budeš zvnútra samý vred, až dokým sa nebudeš kajať!". Ihneď, ako som to dopovedal, dal som sa opäť do krotkého vysvetľovania, že to som si fakt nevymyslel ja, že to k nemu hovoril Boh mojími ústami. A tam ten sen skončil. Veľmi som túžil vedieť ako to ten muž prijal a aké bolo pokračovanie.
Ten sen som krátko nato vyrozprával viacerým mojim bračekom a sestričkám v Kristu, ktorí len udivene počúvali, ku komu to vlastne asi budem poslaný.
Ani nie týždeň potom, ležiac na nemocničnej posteli, keď som čítal Písmo, mi docvaklo: "Ten muž posadnutý mocou, som ja sám!"
Ja sám! Ja, ktorý - mysliac si, že iba ja chcem dobre vo firme, kde pracujem - som skĺzol do intríg a ohovárky, bežnej to praxi okolo mňa. Ihneď som prosil o milosť. A vtedy som pochopil ďaľšiu vec: Boh vypočul moje prosby, aby sa mi zjavil ako Sudca. A urobil to takým nádherným spôsobom, že nakoniec som súdil sám seba, Jeho spravodlivým súdom, ktorý vidí skryté veci a pohnútky srdca.
Viete, ja naozaj nesrandujem, keď hovorím, že nepoznám horšieho kresťana a väčšieho hriešnika ako som ja. Nech vám je to na svedectvo o Božej milosti. Ak so mnou má trpezlivosť a stále mi prejavuje milosť, tak niet na zemi človeka, ktorý by nemohol byť zachránený.
Radujte sa z Jeho súdov, učte sa Jeho súdom, aby ste mohli súdiť samých seba a súdom plným pravdy ale aj lásky zároveň, súdiť svojich bratov a sestry, pomáhajúc im tak viac odovzdať sa tomu nádhernému Bohu, ktorý nás tak miluje.
Ale začnite od seba. Najskôr vyberte brvno zo svojho oka... ale tým nekončite. Potom pomôžte bratovi s jeho smietkou...
Komentáre