selah

Začnem tým, že v mojom rannom období, keď som odovzdal život Ježišovi Kristovi a plný vďačnosti a radosti som sa oddal chvále Hospodina, som ostal zaskočený, keď som spoznal, že Boh vôbec našu chválu a uctievanie nepotrebuje. Ale napriek tomu nás Pán vyzýva vo svojom slove, aby sme tak činili. Istú chvíľu, no nie dlho, som bojoval s myšlienkou, či je Boh taký egocentrik, narcista, alebo čo, až kým som neuveril pravde, že to sme my, kto to potrebujeme.

My potrebujeme chváliť a uctievať Boha, nie kvôli tomu, že by Jemu nejaká chvála chýbala, ale preto, že vo chvíľach, keď Ho chválime a uctievame, prestávame hľadieť na seba, náš pohľad sa presmerúva z našich trápení a bied na majestátneho a krásneho, milujúceho a dobrotivého Boha, ktorý je hoden všetkej chvály. To my potrebujeme vyslobodiť zo zajatia našu myseľ a utrápené srdce. A tak Ho chválime, aj keď sa necítime dobre, pretože Ho nechválime za to, ako sa cítime, ani za to, čo robí v našich životoch, ale jednoducho preto, lebo On je Boh.

Omnoho dlhšie, doslova dlhé roky, som však bojoval s inou dilemou.

Božie slovo hovorí, že Boh ma miluje. A ja viem aj od Neho samého, že ma miluje. Na druhej strane však vo mne nie je nič dobré a nič pred Bohom hodnotné nedokážem vyprodukovať. Dobre, to som ešte v pohode schrúmal. Veď Boh ma miluje jednoducho preto, že som, nie preto, aký som. Inak by ma milovať nemohol.

Ale tá dilema, ktorá ma kvárila dlhé roky, bola v tom, keď som uveril, že jediné, čo na mne chce Boh uvidieť ako rastie, je Kristus, nie ja. Táto myšlienka sa mi zavŕtala do srdca a nedala mi spávať. Sporadicky sa vyplavovala a konkretizovala, až moje srdce začalo Bohu vyčítať: „Chceš na mne vidieť Ježiša Krista, to jediné chceš. Nič zo mňa, všetko len z Neho. Ako môžeš potom hovoriť, že ma ľúbiš? Ak by si ma ľúbil, chcel by si niečo aj zo mňa!“

Ako môže Boh povedať, že ma ľúbi a jedným dychom dodať, nechcem ťa v tvojom živote vidieť, chcem vidieť svojho Syna? Kde je tam láska?

Je možné, že vám to príde smiešne, alebo hlúpe, či naivné. Ak áno, prosím, oveľa pozornejšie sa zamyslite nad predošlým odstavcom ešte raz. Pretože je to oveľa hlbšie ako sa zdá a v tom tkvie jadro celého kresťanského života. A o tom chcem teraz písať.

FALOŠNÉ EVANJELIÁ

Desím sa, keď vidím aké časté a ako prijímané sú v cirkvi falošné evanjeliá. Aké?

Napríklad evanjelium prosperity. Boh chce, aby si bol bohatý a zdravý. Na zvracanie.

Alebo evanjelium šťastia. Boh chce, aby si sa mal dobre. Ježiš prišiel, aby sme život mali a hojne ho mali. Opäť vytrhnuté z kontextu, sladké evanjelium, kvôli ktorému vás nikto nebude prenasledovať.

Takéto a im podobné evanjeliá sú dosť ľahko prehliadnuteľné, že postrádajú mnoho právd, ktoré bolia, usvedčujú z hriechu, pýchy a podobne.

Ale tým najhorším a najrozšírenejším klamstvom, tým najlstivejším evanjeliom bludu, ktoré poznám, je evanjelium polepšenia.
Toto je zvesť o Ježišovi Kristovi ako o Pánovi a Spasiteľovi, ktorý nás prišiel zachrániť od večnej smrti a dal nám večný život, ktorá obsahuje až 99% pravdy, ale to jediné percento lži, jedu, jediná kvapka cyankáli v jedle, spôsobuje ochrnutie celého Tela Kristovho.

Aká je tá lož?

Evanjelium polepšenia sa hlása, že Ježiš Kristus nás vykúpil svojou krvou z hriechu, zaplatil za naše viny a je náš Pán a veľmi Mu záleží na tom, aby nás premenil. Aby zmenil náš charakter, aby sme boli lepší.

Vedie nás k viere, že sa potrebujeme snažiť, aby naše skutky boli čistejšie, naše zmýšľanie svätejšie, aby náš život bol ako Ježišov. Máme robiť to, čo by robil Ježiš na našom mieste, máme rozprávať ako On, konať ako On.

Táto zvesť priznáva, že v tom zlyhávame, ale potrebujeme znovu vstať, urobiť pokánie a opäť vykročiť v novej viere, že raz to i ono zvládneme, Boh to prelomí, zmení naše srdce, náš charakter, vychová nás a budeme tip top.

Toto evanjelium polepšenia je nesmierne pravdivé. Nesmierne, ale nie úplne. Hovorí veci, ktoré súhlasia s Bibliou, ale je mu zakryté, že Biblia hovorí o hlbším významoch.

Lenže Boh vás nechce zmeniť, ani polepšiť, ani premeniť neznamená prevychovať, premeniť znamené úplnú zámenu. Boh nechce váš život opravovať.

Boh žiada od vás jedinú vec – Boh chce VAŠU SMRŤ!
Boh nechce tvoj život, On chce tvoju smrť!

To je jediné pravdivé evanjelium –

EVANJELIUM SMRTI

Je mi jasné, že keď čítate tento článok prvýkrát, asi nemáte chuť robiť žiadne odbočky, ale ak si ho čítate už opakovane, dovoľte mi poprosiť vás o kúsok viacej z vášho času a ponúknuť vám pre rozšírenie obzoru toho, ako myslím to, čo sa chystám napísať, ešte nejaké to čítanie navyše, prosím vás teda, pozorne a vnímavo si prečítajte ešte raz aj tieto moje predchádzajúce články:

Osloboďte Boha!
Zjavenia, ktoré zmenili môj vzťah s Ježišom, zjavenie druhé
Láska slúži
Ospravedlnenie
Svätý život
Svätý život, odpoveď na komentár

Tak ako poukazujem v článku Svätý život na 3M 27.28-29, hovorí aj Ježiš:

Ktokoľvek nájde SVOJ život, ktokoľvek si ho chce záchrániť, opraviť, zmeniť, vylepšiť hoci aj Ježišom Kristom, stratí ho.

Písmo na mnohých miestach hovorí, že sme ZOMRELI v Kristovi, že On za nás zaplatil, kúpil nás a patríme Jemu, a teda už teraz nemáme nárok na svoj život. Staré stvorenie, náš starý život pominul, je tu nové stvorenie, tak čo chcete opravovať?

Počul som nedávno jedného kazateľa kázať o Božej škole. Vraj má tri vyučovacie postupy, alebo ako to nazval (bolo mi z toho na zvracanie, tak som ho veľmi rýchlo vypol, ale čo som počul, poviem vám) – vyučovanie, skúška, povýšenie. Presne ako v škole.
Najskôr ťa Boh niečo naučí, potom dopustí skúšku do tvojho života, a keď ňou prejdeš, povýši ťa. Asi do vyššieho duchovného levelu, alebo kde.

Lenže Boh takto nekoná s človekom.

Božie jednanie s kresťanom je: objatie, pec, objatie, pec, objatie, pec, atď.

V tom, čo som nazval objatie, Boh zjavuje človeku svoju lásku k nemu a formuje ho. Zakoreňuje vo viere – v dôvere k Nemu, aby bol človek pripravený na PEC, ktorá príde potom.

V peci Boh potom prepáli človeka, aby odstránil špinu, človečinu.

Boh naozaj nechce na človeku vidieť nič iné ako svojho Syna a pec odstraňuje všetko, čo Syna zatieňuje. Nedá sa to nazvať skúškou, pretože nevieme povedať, čo je z pohľadu Boha úspešné zloženie skúšky. ;)

Častokrát práve nezdolanie niečoho nás privádza na kolená a otvára nebesá nad nami, aby sme obdržali novú milosť a častokrát naše víťazstvo je v Božích očiach prehra a Boh chvíľu nechá kochať sa človeka v pýche, aby ho priviedol do ďalšej, viac rozpálenej pece. A práve v peci častokrát spoznávame pravdu.

Evanjeliu polepšenia chýba základná vec – kríž.

Kríž, ktorý máme prijímať. Kríž, na ktorom máme umierať. Kríž, ktorý vôbec nie je o našom polepšení, ale o našej smrti.

Je čas hovoriť radikálnu pravdu. JE ČAS HOVORIŤ RADIKÁLNU PRAVDU!

Učili ma, že Boh mi verí. Je to milosrdná lož.
Ako by mi mohol veriť, keď ma učí, že ani sám sebe ani v seba veriť nemám?!
Viete komu Boh dôveruje, komu verí? Duchu Svätému, ktorého vložil do mňa! Tak to hovorí Jeho slovo:

Boh neverí mne. Preto aj Pavol, dôverujúc Duchu Kristovmu, ktorý prebýval v kresťanoch, ktorých „splodil evanjeliom“ na svojich cestách, ich musel neraz nechať Jeho priamemu vedeniu, keď odchádzajúc od nich ešte nikto z nich nebol natoľko zrelý vo viere, aby medzi nimi mohol ustanoviť starších.

Tak ako môže byť pravdivé evanjelium, ktoré hlása, že sme schopní – aj keď s Božou pomocou – sa polepšiť? Ubezpečujem vás, že nič z nás, čokoľvek vyprodukujeme, nie je dosť dobré. Nemáme Bohu doniesť svoje vlastné ovocie, ale ovocie Ducha Božieho v nás má vyrásť.

A k tomu potrebujeme jediné:

POTREBUJEME ZOMRIEŤ!

Ale my vlastne mŕtvi sme. Nepoznáte azda Rim 6.2; 6.8; 6.11; 7.4; 7.6; 2Kor 5.14; Kol 3.3; 2Tim  2.11???

Viem, ako zvyčajne kresťania vykladajú tie verše, ja vám však hovorím, choďte hlbšie...

...rozmýšľajte: KOMU žijete? Mnohí sa domnievajú, že Kristovi, ale neznesú mnohé. Napr. bojujú s odpustením niekomu, čím len dokazujú, ako im veľmi záleží na nich samých.
Buďme poctiví a preskúmajme sami seba – PRE KOHO naozaj žijeme? KOMU žijeme? Kristovi, či v mnohom sami sebe?

Ak sami sebe chceme byť živí, napĺňame to Ježišovo slovo: kto by si chcel zachrániť život...

Poznáte ten verš „kto sa poníži, bude povýšený“, však? Lenže problém je v tom, že hľadíme príliš často na tú druhú časť toho, čo som napísal, na to „bude povýšený“, na ktorú by sme vôbec hľadieť ani len nemali!

Naše srdce piští po tom, aby toto Boh naplnil! A s veľmi veľkou nevôľou obchádzame tú prvú časť, ktorá hovorí, že sa máme ponížiť.

Ako až sa máme ponížiť? Rovnako ako Kristus:

Máme sa ponížiť až na smrť! Máme sa vzdať života!
Nemyslím tým fyzického, aby sa teraz niekto v snahe byť zbožným nerozbehol spáchať samovraždu, prosím.
Hovorím o tom, ako vidíme sami seba.

Veríte tomu, že sami sebe ste ukrižovaní? Že ste krížom Ježiša Krista ukrižovaní aj celému svetu?
Veríte tomu, že takýto istý kríž sa má prejavovať vo vašom živote?

Boh vás nechce polepšiť. Boh túži z vás odstrániť všetky zvyšky starého života, aby sa mohol zaskvieť ten nový život vo vás – Ježiš Kristus.
Pretože vy nie ste váš život. Váš život je niečo, čo vás napĺňa, ale vy ste iba nádoba.

A keď sa vrátim k tej dileme, ktorú som mal, a ktorú spomínam na začiatku... viete, kde je v tom Božia láska ku mne, keď Boh nechce vidieť v mojom živote ani kúsok mňa, ale iba svojho Syna v plnosti?

Ono je to presne ako pri tom uctievaní – ja sám som sebe najväčšou prekážkou, najlstivejším klamárom, najnespravodlivejším sudcom (buď prehnane milostivým, alebo prehnane prísnym), ja sám som sebe najväčším nepriateľom.
Moje staré ja, môj život.

Pretože to pravé moje ja je ukryté v Kristu Ježiši a ja to moje nové ja ešte ani dobre nepoznám.

My tak úporne lipneme na tom svojom živote, na tom starom ja, ktoré chceme vylepšiť, že nevidíme Božiu lásku, ktorá nás chce obdarovať obrovským požehnaním, samotným Kristom v plnosti, novým životom, poznaním Božieho srdca. Za toto sa modlil Pavol v Ef 1.15-19 a v Ef 3.14-21.

Viem, že tento článok je pomerne kostrbatý, ale ak si zoberiete na pomoc k pochopeniu aj tie ostatné články, ktoré uvádzam, snáď mi porozumiete, čo chcem povedať.

Trápi ma totiž, že kvôli tomu, že sa v cirkvi kážu falošné sladké evanjeliá, ktoré ničia Boží ľud, sa mnohí kresťania trápia bojujúc s chimérami a nevedia nájsť víťazstvo, ani nemôžu, pretože sa silou mocou snažia žiť. A pritom stačí uveriť pravde – umreli ste bratia a sestry. V Ježišovi Kristovi ste umreli, aby ste už viac nežili vy, ale Kristus vo vás a skrze vás.
Tak prestaňte zliezať zo svojich krížov a vyliezať z hrobov!

Kým neprijmete smrť, nemôžete spoznať slávu vzkrieseného Krista vo vás.