Boh vložil do ľudského tela prekrásny obraz toho, ako to je s našimi vlastnými možnosťami a schopnosťami. Takmer po celom tele je kostra, ktorá je oporou tela, skrytá úplne vo vnútri a mäkké tkanivo svalstva je na vrchu, avšak v dvoch prípadoch je to naopak:
1. hrudník – je akoby zamrežovaný rebrami, akoby nám Boh naznačoval, že Dych života, ktorý do nás vdýchol, je Jeho majetkom, a my sme určitým spôsobom väzňami Jeho života. Nie je to však „nepriedušné“ uzavretie ako v prípade
2. hlavy – ľudský mozog, centrum ľudskej múdrosti je totálne obohnaný múrmi lebečných kostí, akoby nám Boh hovoril: kladiem hranice tvojmu rozumu, za ne sa nepohneš, neobjavíš viac, nepochopíš (Jób 14.5).
Tieto dva prípady stavby ľudského tela nám môžu povedať oveľa viac, ako sa zdá. V hrudníku je ukryté aj srdce, ktoré Biblia označuje ako jadro ľudskej bytosti, v ktorom sa odohrávajú dôležitejšie veci ako v mysli človeka. V srdci sa odohrávajú motívy a túžby. Ľudské srdce je obložené pľúcami – zdrojom dychu človeka, srdce je živené týmto dychom, život srdca pochádza z dychu Božieho – z Ducha Svätého, nie z ľudskej múdrosti.
Avšak srdce nie je tak nepriedušne ukryté ako rozum v lebečných kostiach – je „iba“ zamrežované, čím Boh poukazuje na to, že srdce môže poňať, prijať a pochopiť oveľa viac ako ľudský rozum, srdce človeka môže byť dotknuté priamo, pomedzi rebrá, pomedzi ľudské obmedzenia.
Tak ako je rozum nástrojom ľudského mozgu na pochopenie vecí, nástrojom srdca je viera.
Preto Písmo hovorí, že viera je nástroj na chápanie (Žid 11.3) vecí, ktoré sú nad chápanie rozumu. Viera nie nelogická, ani viera proti rozumu, ale nad rozum. Potvrdí mi to každý, kto Bohu uveril – srdce človeka dokáže spracovať oveľa zložitejšie veci ako rozum, a pritom človek jasne vie, že to tak je. Častokrát to nevie pomenovať, lebo rozum nedokáže nájsť tie správne slová ľudskej reči, ale časom nás Boh vedie hlbšie a hlbšie k pochopeniu tých vecí natoľko, že ich vieme aj sformulovať do slov.
Pri písaní tejto série nechcem všetko objasniť, vysvetliť a zadefinovať. Ani to nie je možné. Aj keby som citoval celú Bibliu a všetko vyložil, nikto by to nemusel ani prijať, ani pochopiť, ani mi uveriť. Pretože nájsť Boha a pochopiť, ako to je s Jeho troma osobami sa nedá z rozprávania iného človeka. Človek potrebuje prísť k Bohu samému, potrebuje skúsenosť so živým Bohom.
To isté povedal aj Pán Ježiš Židom, keď im povedal:
Jn 5.39-40 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
Aj Boh sám vie, že ani to, keď niekto pozná Bibliu od A po Z, nezaručuje správne pochopenie. Pretože Bohu nejde o to, aby sme pochopili, ale aby sme mali večný život. Pochopenie toho, aký je Boh, je ovocie spolužitia s Ním. Kto však hľadá predovšetkým pochopenie, hľadá v skutočnosti len informácie, ktorými by nasýtil svoj nenásytný ľudský intelekt a nabobtnal tak svoju pýchu. Poznanie nadúva (1Kor 8.1).
Správny postoj, ako pochopiť Boha je hľadať lásku, nie vedomosti. Je to presne ako deti spoznávajú rodičov. Od malička rodičom vôbec nerozumejú, ale spoznávajú ich lásku prostredníctvom osobného kontaktu. A čím dlhšie s nimi sú a čím viac rastú a dospievajú, začínajú im rozumieť. Rozumejú im však skrze lásku a nie skrze chladný rozum, strohé informácie a nezaujaté pozorovanie.
Pochopenie rodičov prichádza skrze vzájomný vzťah založený na láske. Na základe porozumenia cítenia rodičov, na základe vzájomnej lásky, deti spoznávajú nielen to ako sa rozhodujú rodičia, ale aj prečo.
A rovnako tak je to aj s Bohom. Boh nechce, aby sme Ho pochopili skrze strohé informácie o Ňom, ale skrze vzájomný vzťah plný lásky má človek možnosť porozumieť Jeho srdcu, porozumieť tomu, čo a prečo cíti, a toto poznanie je úplne iné, než pochopenie rozumom.
Preto vás prosim, aby ste si nemysleli, že v týchto článkoch vysvetlím všetko o Bohu. Skôr vás chcem viesť k tomu, aby ste Pána hľadali osobne, aby ste uverili, že On túži mať s vami vzťah, túži sa vám dať spoznať a prostredníctvom vzájomného vzťahu Ho postupne budete viac chápať a rozumieť Mu.
Komentáre
Tak jsem se o Nejvyšším dozvěděl asi toto.
A kde zůstala radost, že žijem, smích a dobrá vůle? Pomoc potřebným? No kde,pánbíčkáři? Já bych to ií věděl.))))
Však, když to čtete, tak je to jak americkej kasovní trhák! Samá krev, podřezávání vlastních dětí, zabíjení sourozenců, vyvražďování celých národů pro čtyři kozy, Sodoma s Gomorou, Lotova žena,přibíjení na kříž, potopa, morový rány....
No osobně bych na takovej film nešel ani zadarmo.
Raději si pustím pohádku o stvoření světa.
A nedá mi to. Samotnej nadpis,
Jak chceš někoho naučit pochopit Boha?
Vy, co jste Boha Stvořitele vyměnili za Jeho syna, kterýho sám, z vlastní vůle, nechal ukřižovat. Ty jsi povolán Bohem Jediným naučit nás chápat Jeho? Co jsi zač? Jak se vůbec opovažuješ spochybňovat Jeho Boží záměr s námi? Co máme chápat? Boha je potřebné, ty papeženče, chápat? Nebo věřit, že co činí, to činí v souladu se svým záměrem? Jsi nějakej začínající klerik, kterýho měli už dávno exkomunikovat?