selah

Buďte svätí, lebo aj ja som svätý! (1Pt 1.16)

Biblia hovorí budťe svätí 7x! Ale... za povšimnutie stojí, že vždy je pri tomto napomenutí niečo viac. Vždy tam stojí aj “lebo ja som Svätý“. Mám zato, že Boh tým hovorí, že naša svätosť vychádza z Neho a prechádza na nás prostredníctvom nášho chodenia s Jeho Svätým Duchom. Táto nevera, že je možné žiť dokonale a sväto, vychádza zo skúseností ľudí, keďže väčšina kresťanov sa snaží byť svätými vlastnými silami.

Ale aj o 1Pt 1.16 by niektorí dokázali polemizovať. Lenže 2Pt 1.3 už hovorí oveľa jednoznačnejšie:

Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť (2Pt 1.3) 

S lútosťou vám musím povedať, že tento článok bude trošku dlhší, nakoľko skúsim hlbšie vysvetliť fakty okolo nášho ospravedlnenia. Stojím si za tým, že sme spravodliví. Že sme spravodlivosť dostali nezaslúžene ako dar, vďaka Pánovmu krížu, na ktorom odsúdil našu vlastnú „spravodlivosť“, ktorá v skutočnosti mala od spravodlivosti na hony ďaleko.

Neexistuje iná skutočná spravodlivosť ako Božia. Všetko ostatné je nedostatočné.

Rovnako tak kresťan, ktorý bol nadprirodzeným Božím zásahom premený na spravodlivého, totiž jeho srdce, keď uveril v kríž Kristov, nemá a nikdy nebude mať inú spravodlivosť, akú tú Kristovu.

Veľa kazateľov v minulosti ale aj dnes učí, že Kristova spravodlivosť v nás, je čosi ako základ, na ktorej je treba stavať svoju spravodlivosť. Ale nie je to tak.

Uvedomte si, že všetci bez výnimky sme boli odsúdení na smrť, z nás samých nikdy nič dokonalé, sväté a spravodlivé nevzišlo a ani nevzíde. Boli sme prekliati.

Písmo hovorí veľmi nekompromisný postoj Boha ohľadom toho, čo je prekliate, a to aj v prípade, ak sa jedná o  človeka:

Avšak nič z toho, čo niekto ako kliatbe podrobené zasvätí Hospodinovi, nič, čo niekto má, či je to človek alebo zviera alebo jeho dedičné pole, nesmie sa predať ani vykúpiť. Všetko kliatbe podrobené je svätosväté Hospodinovi; nikto z ľudí, ktorý je ako kliatbe podrobená vec zasvätený, nemôže byť vykúpený; musí byť vydaný na smrť. (3M 27.28-29) 

Možno si poviete, že to je Starý zákon. Omyl. To je svätý zákon Svätého Boha, ktorý nemožno zrušiť. Zákon, ktorý nás vyučuje o tom, čo je hriech. KAŽDÉ písmo, vdýchnuté od Boha, je aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré. (2Tim 3.16-17)

Nepýtam sa, či sa vám to páči alebo nie, ani si od nikoho z vás nepýtam povolenie na to, aby som prehlásil, že nikto nikdy nevedel a a nikto nikdy nebude vedieť nenávidieť tak, ako nenávidí Boh. Áno, Boh, ktorý je láska, nenávidí. Boh je absolútny aj v nenávisti. Boh totálne nenávidí hriech.

Skúste si predstaviť nekonečne veľkého Boha a Jeho nekonečne veľkú nenávisť voči hriechu (ktorý sme my milovali a častokrát ešte milujeme), ako celú túto nenávisť sústredil na jeden jediný bod – na kríž, na ktorom visel Jeho Syn. Tam vylial všetku svoju nenávisť.

Boh nenávidí hriech, pretože hriech zabíja všetko, čo On miluje – nás. Navyše, náš hriech mu zabil milovaného Syna.

Rovnako ale ani nikto nikdy nemiloval, ani nebude milovať tak nekonečne veľkou láskou, ako On. Ak človek stratí dieťa, cíti sa, akoby sa mu zrútil celý svet. Ako sa musel vo svojej nekonečnej láske cítiť Boh, keď stratil Syna? Jeho srdce, myslím Otcovo, muselo prejsť nekonečnou agóniou bolesti a trápenia.

Boh nenávidí hriech a všetko s ním spojené.

Boh nemá záujem opravovať náš starý, nespravodlivý, hriešny život tým, že ho bude vylepšovať. My, od podstaty hriešni, sme jednoducho patrili prekliatiu. Ale tajomstvo je v tom, že Boh oddeľuje náš život od nás samých. Ty nie si tvoj život. Adam bol Adamom vtedy, keď ho sformoval Boh. Krátko na to doňho vdýchol život.

Boh oddeľuje náš hriech od nás samých. Náš hriešny život, ktorý sa prejavuje viditeľne, je preto hriešny, pretože naša prirodzenosť bola hriešna. PRETO musel Boh VYMENIŤ náš starý, hriešny život v našich útrobách za Kristov čistý a svätý život. Tak sme sa stali spravodlivými.

Život v človeku je ako miazga v strome, ktorá sa postupne tým, ako preteká drevom, dostáva na povrch vo viditeľnej forme. Stromu rastú listy a prináša ovocie. Strom žije.

Preto človek, ktorý uveril v Krista len nedávno, produkuje ešte mnohé plané veci, pretože šťava nového života ešte nepresiakla celú Jeho bytosť, ešte nevyprchal zvyšok starej miazgy z dreva, ešte nová nedosiahla do všetkých jeho zákutí. Postupne, ako sa to bude diať, ako bude nový život vytláčať ten starý, nnový sa bude stále viac a viac prejavovať novými skutkami, postojmi a novým zmýšľaním. To sa volá posvätenie.

Tak aká ľudská spravodlivosť? Kristova a bodka.

Poviem vám to takto: každý môj skutok, ktorý sa dá nazvať spravodlivým, nepochádza zo mňa samého. Stal sa vždy a bez výnimky vtedy, keď som ja odstúpil bokom a prejavil sa skrze mňa Pán.

Boh nepremieňa môj starý život. Viete, čo s ním urobil? Pribil ho na kríž, keď som mu ho vierou odovzdal. Krstom som to vyznal.

Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby bolo zničené hriešne telo a my sme neboli viac otrokmi hriechu. Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu. Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi. (Rim 6.3-11)

Ja už nežijem, ale Kristus žije vo mne. (Gal 2.20) Boh totálne celý môj starý život odsúdil. Nemám šancu niečo dokazovať. Môj starý život absolútne spadal pod 3M 27.28-29! Boh môj život nevylepšoval, zabil ho v Kristovi na kríži. Milosť, ktorú mi dal, nie je v tom, že by mi iba odpustil hriechy a nechal ma rovnakého ako predtým, On dobre vedel, že tá skazenosť je časťou mňa samého, že to je môj vlastný život. Milosť, ktorej sa mi od Neho dostalo je NOVÝ život, som nové stvorenie.

Nič, čo je vo mne dobré, nepochádza zo mňa, ale z Krista. Je to Kristus vo mne, čo je spravodlivé (1Kor 1.30)

|I|I |I|I |||I| II|| |II|| I|

A teraz sa dostávame k základnej téme článku. Dokonalý alebo svätý život.

Ako je možné, ak sme spravodliví, svätí a je nám dané všetko k tomu, aby sme žili dokonale, že sa to nedeje?

Poviem vám tajomstvo.

Pretože my hľadíme ľudskou optikou a máme veľmi skreslený pojem o tom, čo je dokonalé a čo je sväté.

Poviem vám príbeh, ktorý sa stal u nás doma. Moja manželka raz, už je to pár rokov dozadu, umývala okná. Dcérka mala vtedy 2 roky. Keď videla maminu, čo robí, podujala sa, že jej pomôže. Zobrala do rúk prvú handru, ktorú našla a v zlomku sekundy mydlila sklá na balkónových dverách, pretože akurát tam dočiahla. Čo na tom, že to už manželka pred chvíľou umyla.

Lenže problem bol v tom, že handra, ktorú mala, sme používali na umývanie podlahy, takže jak tá malá mydlí, tak mydlí, okno je čím ďalej, tým nepriehľadnejšie.

Išli sme sa ušúľať od smiechu, ale aj od radosti.

Jasné, že v takomto prípade to každý chápe, lenže v zložitejšich situáciách to také jasné nie je.

Zväčša ľudská reakcia, bez empatie, býva: pozri, ako si to zašpinil! (nemyslite teraz na našu malú, ale predstavte si kresťana v hriechu) Pozri, ako si to zbabral, padol si do hriechu, môj brat, rob pokánie… a pod.

A dodám, že v ľudskom chápaní vecí to naozaj, de jure, hriech bol. Dcérka naozaj zničila maminu prácu.

Ale Boží pohľad je iný: aký úžasný postoj srdca! Túži pomáhať! Miluje svoju mamu! Dokonalé!

Boh nehľadí iba na skutky, ale v prvom rade ho zaujíma, prečo človek koná tak, ako koná. Pozerá na postoje, na motívy.

Preto neraz Boh žehná svojou milosťou činy kresťanov, ktoré je ľudský pohľad okamžite bez váhania pripravený odpísať. Nezriedka sa kresťania napomínajú navzájom, pričom sa zabudnú spýtať Boha, ako vidí život dotyčného napomínaného Boh.

Ľudský súd je častokrát založený na tom, čo vidíme a počujeme. Hľadáme nesprávne ovocie.

A ešte: nerozumieme tomu, ako dokonalosť chápe Boh.

Už som spomínal, že slovo svätý neznamená dokonalý, ale oddelený pre Boha. Všimnite si pasáž, ktorú som citoval z 3.Mojžišovej – svätosvätým Hospodinu je tam nazvané to, čo je prekliate, nečisté.

Viete ako Boh vidí dokonalosť?

Predstavte si mladučký strom, výhonok, prútik. Jeden štíhly prútik s pár listami. Je dokonalý.

Je to dokonalý strom.

Je dokonalý, napriek tomu, že ovocie ešte nenesie, a dlhé roky ešte ani neprinesie.

Ale prinesie ho svojim časom.

(Možno si spomeniete na figovník, ktorý Pán preklial, lebo nemal na sebe figy, hoci ešte nebol čas fíg.
A presne o to ide. Ten čas vhodný na ovocie nie je ten, ktorý si predstavujú ľudia, ale ten, ktorý si predstavuje Pán. Nie je to o tom, že Pán chce ovocie príliš zavčasu, veď napokon ten istý Ježiš povedal aj Lk 13.6-9)

Bol by problém, keby dcéra urobila to isté, čo vtedy, keď mala 2 roky, keď bude mat 12. To by sa už zďaleka nedalo nazvať dokonalosťou, pretože jej poznanie o umývaní a čistote okien bude oveľa väčšie.

Trvám na tom ale, že Boh nepozerá na nás s očakávaním absolútnej dokonalosti, ale hľadá aktuálnu dokonalosť, teda dokonalosť v rámci nášho poznania Jeho samého, keďže naša svätosť vychádza z Neho.

Rád by som vám pripomenul dve dosť podobenstvá, ktoré mnohí učitelia prehliadajú, ale sú veľmi oslobodzujúce.

Povedal im ešte iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo. (Mt 13.33)

(A keď sú prvotiny cesta sväté, sväté je aj cesto; a keď je koreň svätý, sväté sú aj ratolesti - Rim 11.6)

Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. (Mt 4.26-28)

 Preto vás chcem, drahí milovaní Boží, povzbudiť. Mnohí žijete dokonalý život pre Boha, hoci si to nemyslíte.

Odsudzujeme totiž samých seba častokrát podľa ľudských kritérií.  Vyžadujeme od seba absolútnu dokonalosť, napriek tomu, že milosrdný Boh na vás vidí tú aktuálnu.

Boh nemá problém s hriechom, nad ktorým ste ešte nezvíťazili. On nad ním zvíťazil a odsúdil ho na svojom kríži. To vy s ním máte problém, a preto boj beriete do svojich rúk a snažíte sa ho poraziť.

Ak túžite žiť dokonalý a svätý život, ak túžite konať Božie skutky, počujte jednoduchú zvesť svojho Pána: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. (Jn 6.28-29) Nič viac!

Všetko navyše, čo sa budete snažiť robiť z vlastných síl, bude len márna snaha zvyškov vašej starej nespravodlivej „spravodlivosti“. Písmo ľudskú a Božiu spravodlivosť však dáva do protikladu (Rim 10.3).

Možno vám chodia po rozume veci ako „umŕtvujte žiadosti svojho tela“ a podobne. Zase vám vravím: nikde tam nie je napísané, že to máte robiť vy sami, všade tam je napísané, že to má robiť Pánov Duch vo vás. Tie verše hovoria: „umŕtvujte DUCHOM žiadosti svojho tela“ a nie vlastnou snahou, vlastnou spravodlivosľou a vlastnou mocou. Naopak, Pán hovorí: nie silou, ani mocou, ale mojím Duchom (Zach 4.6).

Čo sa vy čo chcete snažiť, keď ste mŕtvi? Nežijete už vy, ale Kristus vo vás. Všetko, čo potrebujete, je prestať sa snažiť a uveriť, že Ježiš, ktorý žije vo vás má moc nad žiadosťami vášho tela.

My sa máme umenšovať, aby On v nás (a skrze nás) mohol rásť a prejavovať sa aj vonkajšími skutkami. To všetko je o Ňom, nie o nás, iba Bohu patrí chvála a nie nám. Sami svojou silou nedokážeme vôbec nič (Jn 15.5).

Všetko podstatné, čo víťazí nad našimi pádmi, slabosťami a nespravodlivosťou, je viera (1Jn 5.4).

Prečo tak moc túžite žiť? Prečo vám tak príliš záleží na tom, aby ste boli dokázaní? Vari Ježiš nadarmo kázal, že kto STRATÍ svoj život, nájde ho (nový, v Ňom), ale kto sa z celých síl bude snažiť žiť, život stratí? Nechápete, že hriech nad vami nemá moc, keď ste mŕtvi (Rim 7,1-5)

V momente, keď prestávame bojovať vlastnými silami, nachádzame pokoj. My už nič nemusíme dokazovať, všetko dokázal Pán Ježiš.  Jednoducho dovoľte Duchu Svätému, aby vás viedol, a nemučte svoje svedomie nadmieru, keď zlyháte. Zlyhanie je len ďaľším krokom k tomu, aby sme boli viac pokorení sami pred sebou a viac dúfali v milosť a nespoliehali sa toľko na seba, aby sme vyriekli nad sebou konečne naozaj rozsudok smrti a verili v Boží život v nás (2Kor 1.9).

K tomu všetkému vám doporučujem prečítať jednu úžasnú knihu – Watchman Nee: Víťazný život.

Modlím sa, aby ste našli tú slobodu a moc žiť sväto. Nemám na to žiadnu čarovnú formulku, ani šesťbodový program riešenia.
Všetko, čo hľadáte je v Kristovi, potrebujeme s Ním žiť a chodiť. Spoznávať Ho a dôverovať Mu.

On je ten svätý život.