selah

Hriech. Hriech je proste...

... nádherný. Má byť nádherný. Má sa ti páčiť, zvádzať ťa. Je krásny. Vieš to. Tráviš celé hodiny tým, ako sa ním kocháš. A je chutný. Úžasne chutný. Sladký, hrejivý, so štipkou korenia. Rád sa ním sýtiš. Dáva ti pocit, že žiješ. Napľňa ti srdce blaženosťou.

Pozoruj ho. Všimni si, ako sa predvádza. Ako neviazaná štetka. Otŕča ti vnady, rozprašuje svoju omamnú vôňu, sústredí na seba všetku tvoju pozornosť. A stále ti hovorí, že je tu len a len pre teba. Všetko pre teba prestáva existovať, tvoje vnútro kričí po jedinom – chcem to! A on sa ti tak rád dá...

Nič nepýta! Nič nemusíš platiť! Môžeš si ho kedykoľvek vziať a kedykoľvek zase odložiť nabok. On sa nebude hnevať. Je to výborný spoločník. Môžeš byť pri ňom sám sebou. Dáva ti pocit, že si dôležitý, že ty si tá hviezda. Ó, aký štedrý.

Je ako z reklamy na najlepšieho priateľa, ako z katalógu snov. Nerieš, neskúmaj, jednoducho ber. Nepýtaj sa. Čo máš čo svoje srdce trápiť? Nerieš kritiku. Zajtrajšok nie je dôležitý, veď ešte ani len neexistuje. Ži dnes! Užívaj si dnešok a ber si, čo ti ponúka tvoj...

...otrokár.

Veru tak. Poznáš všetko, čo som písal vyššie, a mnohí z vás spoznali už aj to posledné meno nášho milovaného spoločníka. Ako sa len vyfarbil, však?!

Toľko som s ním chodil držiac sa za ruky, až som si nevšimol, že som s ním zrástol. Zapustil korene. Tak veľmi som si ho zamiloval, že sa zakorenil v mojom srdci. Zaliezol mi pod kožu, pretiekol žilami a usadil sa priamo v mojom srdci, ktoré ho v pravidelných intervaloch pumpuje do mysle. Žijem ním. Už dávno ho nemôžem odložiť nabok, kedy chcem.
Predtým som si myslel, že môžem kedykoľvek chcem, ale nechcel som. Dnes už nemôžem. Neviem.

Opantal moju myseľ, musím na neho myslieť stále, zas a znova. A on sa stále predvádza. Stále prichádza v najrozmanitejších prezlečeniach, len aby sa mi zapáčil.

Už ho nemilujem. Vlastne milujem, ale nechcem ho milovať. A nemám silu ho nemilovať.
Toto mi nepovedal, keď som ho stretol. Nepovedal, že bude pchať prsty až do môjho srdca, keď mu ho otvorím. To som nechcel! Alebo chcel???

Ó, ja biedny! Celá jeho sladkosť v ústach sa zmenila na horkú palinu v mojich kostiach. Hasím tú páľavu ďalšou dávkou. Hádam to uhasím. Smädí ma. To bude určite tým, že ho zanedbávam.

Nie? Nepoznáš ho takto? A čo tak inak:

Áno, láka. Občas ma stiahne za rukáv. Ale nie je to nič vážne. Mám citlivé svedomie a silnú vôľu, mám zásady, dovolím mu len sem tam prísť na návštevu ku mne. Prečo? Pochop, je to starý priateľ, z času na čas spolu niekde vyrazíme.
Áno, vždy potom mi je to ľúto, ale vždy si to s ním vybavím a pošlem ho do hája. Je to zákerák, je s ním dobre, ale potom, po žúrke s ním, mi je vždy zle. Úplne ma rozoberie. Vtedy sa na neho vždy naštvem a zatočím s ním.

Aspoň si myslím. Či nie? Vlastne, prečo ho vždy vyzerám v okne, kedy sa vráti? Určitým spôsobom mi chýba, keď je preč, myslím, že by som mal prázdnejší život, keby som nemal takého temperamentného parťáka, nie? Asi preto ho mám rád.
Takto sa aspoň mám s kým vadiť a s kým bojovať.
Faktom je, že ma to už niekedy unavuje.

A možno niektorí z vás poznajú aj toto:

Nenávidím sa. Ja viem, že som sprostý. Otvoril som mu dvere ako tie kozliatka vlkovi a on ma žerie zaživa. Bol som naivný. A stále som. Nenávidím sa. Mám chuť so všetkým skončiť. Keď nebudem, nebude mať čo žrať. Tak ho isto porazím.

Je to rakovina, je to sieť, v ktorej uviazlo moje srdce. A on ňou hádže zo strany na stranu a ja lietam ako špinavé prádlo. Moje vlastné srdce mnou vláči. Pretože sa mi doň nainfikoval ten hnusný vírus. Nenávidím sa za to, že sa mi to ešte aj páči. Som odporný masochista!

Viem, čo píšem, ja som muž hriechu.

Veľakrát som sa vydal na dobrodružnú cestu skúmať jeho hlbiny. A niekedy vedome. Chcel som porozumieť, prečo je tak lákavý, prečo má takú moc opantať človeka, čo je na ňom vlastne také zlé, prečo by ho Boh mal tak hrozne nenávidieť, že ho v Ježišovi zabil na kríži. Ignoroval som hlas Ducha Svätého, ktorý aj pisatelia Biblie zaznamenali: utekaj od hriechu... a tak som vždy dopadol rovnako – kto sa hrá s výkalmi, zašpiní sa až po uši. Všetko sa na mňa nabaľovalo ako vred na vrede.

Dohnal ma. Strihal som mu konáre, ale nedovolil Bohu, aby ho celý vykorenil. Dokopal ma až k priepasti, dýchalo mi peklo na krk. Stál som zoči voči samovražde. Boh ma vytrhol.

A niekedy som už ani nechcel ísť na tie výpravy, a hriech ma ťahal sám skrze moje žiadosťou zotročené srdce. Ale tie moje výpravy boli „úspešné“. Dnes začínam matne tušiť, čo je na hriechu také hrozné.

Je to jeho...

... horké ovocie.

Ovocie, ktoré prichádza oveľa neskôr. Niet za zemi rastliny, ktorá by niesla ovocie hneď ako sa zasadí. Dokonca ani potom nie, keď zapustí korene. To je iba čas, kedy sa pripravuje, kedy mocnie, aby mohla doniesť hojné ovocie. A keď ju len striháš, doniesie ovocia ešte viac.

Tváril sa ako priateľ, ako zábavný spoločník, no od začiatku bol môj nepriateľ. Chcel si získať moju dôveru a lásku, len aby získal nado mnou moc. Moc nad mojím srdcom, nad mojou mysľou, nad mojím telom. Nad mojím životom. Od začiatku ma chcel zničiť, zabiť. Je to hajzel, špina klamárska.
Zničil moje vzťahy, zničil moje zdravie, zničil moju prirodzenosť, zničil to, kto som. Zanechal po sebe veľmi hlbokú brázdnu. Prečo nie som prekvapený, že tá jazva vo mne vyzerá ako stopa po plazení hada?

Veď je to jasné. Hriech je diablov nástroj, ako ponúknuť človeku...

...pôžitok aký môže mať len v Bohu,

...ale bez Boha. Lásku bez vydanosti, spravodlivosť bez súdu, moc bez služby a službu bez moci. Samé lži.

Niet lásky bez vydanosti, niet spravodlivosti bez pokory a súdu. Moc bez služby je tyrania – právomoc bez zodpovednosti; a služba bez moci je otroctvo – zodpovednosť bez právomoci.

Keď ponúka radosť, musíš sa vzdať pokoja; keď ponúka spravodlivosť, tak bez súdu; a keď súd, tak bez pokory; keď ponúka uspokojenie, tak sa musíš stať sebeckým.

Hovorí Ti: BER!

Ale Boh hovorí: DAJ!

Daj Bohu svoje srdce. Daj Mu Panstvo nad sebou, absolútnu vládu. Daj, ako aj On dáva. Chvála Bohu Otcu, že nám DAL svojho jednorodeného Syna, aby sme v Ňom mali život...

Neviem ako vy, ale napriek tomu, ako ukrutne to bolí, čím ďalej tým viac si zamilovavám pokánie. Hlboké pokánie, v ktorom začínam, hoci veľmi zďaleka a zčasti, rozumieť, ako vážne berie hriech Žiarlivý Boh, ktorému hriech zastáva miesto v našom srdci. Hriech, ktorý nás zabíja, hriech, s ktorým smilníme voči Láske samotnej.

Hlboké pokánie, v ktorom ide o všetko. Nie sebaľútosť, ktorá je len pýcha prezlečená za pokoru. Skutočné a hlboké pokánie, v ktorom sa vzdáš seba v Ježišov prospech. Ide o všetko. Ide o život.