selah

No čo už. Otvoril som kapotu a múdrym pohľadom nezainteresovaného laika som sa snažil presne identifikovať jednu z desaťtisíc možností. Dobre, na prvýkrát sa mi to nepodarilo. Akurát, čo som zistil, že po celom priestore motora mám poriadne rozstriekaný benzín. Druhýkrát som sa už ani nepokúšal hádať.

Tieto nové motory, hm... voľakedy sme žigulák rozobrali do skrutky, aj ventily aj predzápal nastavili doma, ale toto je všetko zadeklované, všade samá elektronika. Keby tam aspoň bola klávesnica a nejaký normálny operačný systém, možno by som dačo poriešil, hehehe.

Pane, čo mi chceš ukázať?

Tak nič. Vytiahol som telefón a zavolal domov, aby ma prišli odtiahnuť. Po asi polhodinke hľadania suseda, nasadol tento do auta a pobral za mnou do tretej dediny za našou. Jasné, že počkám, kam by som išiel...

Z kufra som vybral ťažné lano a začal maturovať, kam ho založiť. Času mám dosť, kým príde sused. Popri modlitbách som prezeral celý predok auta, kde tak asi konštruktér zamýšľal zapojiť ťažné lano. Hmmm. Riadna dilema. Ešte nikdy som to nepotreboval, auto chodí, teda doteraz chodilo ako víno.

No téééda! Kde môže byť to uško na lano? No nič, musím to založiť niekde inde. Predok samý plast. Ahá, to sú tie deformačné zóny, čo sa deformujú keď narazíte do väčšieho motýľa. Tudy cesta nevede. Tak som to skúšal založiť kdesi za nosník motora, ten to určite udrží. No lenže... keď privriem kapotu, rozflákne mi napnuté lano prednú masku, keď ním šklbne do boku. Ty jo, čo fčul?

Tak zase modlitby... „Pane, prosím Ťa, ukáž mi, kde mám to lano založiť!“

Za pár sekúnd išiel okolo chlapík do toho obchodu, pred ktorým som stál. Alebo do vedľajšej krčmy. Neviem. Zastavil sa pri mne a pýta, čo sa deje. Hovorím, že neviem, kam založiť lano.

- Musiš mať ucho niekde naspodku.
- Nie je tam žiadne, už som pozeral pod auto. Iba tuto jedna diera, ale ak to zamýšľali na lano, tak to tam nevopchám.
- Hm. Tak to založ sem, za nosník nárazníka, to udrží.
- Vidíš, to je dobrý nápad.

A on zrazu: - Počuj, a nemáš náhodou takú skrutkovaciu kotvu, čo sa do tej diery naskrutkuje?
- !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Že jaký som ja technik? Mal som pocit, že vyšlo slnko, napriek tomu, že stmievalo. Jasné, že mám tú kotvu, vzadu v kufre, v náraďovom balíku v rezerve. Ako som na to mohol zabudnúť???
- Ešteže ťa mám!, - hovorím mu. – Bez teba by som bol úplne stratený!

Tak som ju vytiahol a kým som ju skrutkoval, akurát priparkoval sused. Zapojili sme lano a... ten muž bol už preč. No ja som si to ani neuvedomil. Vyzimený a jemne rozladený som sa tešil, že stihneme kamaráta v servise, aby som mu auto ešte večer odovzdal, nech sa na druhý deň naň pozrie.

Neveriacky som krútil hlavou, keď sme ho dotiahli do servisu a kamarát servisák otvoril kapotu, rozhliadol sa letmým okom a zasunul nad motorom prívodnú hadicu paliva do motora. A vraví: - Natoč ho.

Skočilo na prvý šup. No pekne. Taká kravinka.

A potom, keď som prišiel domov, dal si teplý čaj a mal chvíľu na premýšľanie, svitlo mi druhýkrát:

„Pane, veď... veď to si bol Ty!!!“

Až mi zabehlo. Taký smútok sa rozlial v mojom srdci, že Pán nielen tak rýchlo vypočul moju modlitbu, ale že sa sám unúval, a ja som Ho nespoznal a nevzdal som Mu dostatočnú vďaku a chválu. Ó, aký som len slepý a zabednený! Zadeklovaný ako ten motor! Pozriem sa do svojho srdca a nerozumiem ničomu.
Ale keď sa Pán pozrie, hneď vidí, čo je kde porozpájané.

Zahľadený do problému, ktorý som riešil, som tomu mužovi venoval ledva jeden letmý pohľad. Pamätám sa, že bol zarastený a ruky poznačené prácou mal veľké ako lopaty. Ale bol naozaj veľmi príjemný. A ja som mu nestihol ani poriadne poďakovať.

Viete, je mi jasné, že väčšina z vás si myslí, že to bol obyčajný človek, ktorého si Pán použil, niektorí duchovnejší možno pripustia, že by to mohol byť anjel Pánov, ale viete si predstaviť, že by to mohol byť priamo a osobne Pán Ježiš?
Počas celej histórie ľudstva sa zjavil ľuďom v tele niekoľkokrát. Či už Abrahámovi pri dubine Mamrého, či Jozuovi, keď išiel do boja, zjavil sa učeníkom v Emaus, apoštolom v zamknutej miestnosti, videl Ho Ezechiel oblečeného v ľanovom rúchu, a mohol by som pokračovať.

Isteže je to nie celkom biblické si to myslieť, ale chcem poukázať na jednu zvláštnu vec. Bol to Ježiš. Bez ohľadu na to, či to bol obyčajný človek, Ježiš sa v ten moment s ním stotožnil. On si ho nielen použil, ale sa s ním stotožnil.

Takto to funguje. Preto hovorí: keď prijme niekto toho, koho ja posielam, mňa prijíma.
Alebo: kto prijme proroka preto, ze je (môj) prorok, prijme odplatu proroka.

A ja zadubený, zahľadený do svojho problému som neuvidel Pána, keď ku mne prišiel! No som normálny?

Čítali ste už niekedy túto pasáž?::

Mt 25.31-46 Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám:Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.

Všimli ste si v nej niečo zvláštne? Ja som si to uvedomil až včera.

Ani jedna skupina ľudí NESPOZNALA Pána, keď Ho mali pred sebou! Ani jedna! Dokonca ani tí, ktorí Mu slúžili!
Možno si myslíš, že ty taký nie si. Nech Boh dá, budem sa tešiť z Tvojej radosti, keď Pána v takej situácii spoznáš.
Ja som však biedny a úbohý človek, ktorý sa rýchlo nechá zaslepiť komplikáciami života okolo seba a častokráť Pána nevidím pre tie moje blbosti.

Odpusti mi, prosím, Pane Ježišu!