Preto by som vam napisal nieco o tom, co vnimam ako veci, ktore ludi zotrocuju a vedu cestou depresii a zbytocneho trapenia, a preco je tak malo krestanov pramalo vyzbrojenych Bozou mocou v sukromnom zivote zitom v skrytosti.
Prva vec, ktoru si treba uvedomit, je fakt, ze ked niekto veri klamstvu, nemusi byt automaticky neznovuzrodeny krestan. Stretnut Jezisa, uverit v Jeho jedinecne a vysostne postavenie ako Spasitela, odovzdat mu svoj zivot a chvalit ho za dokonane spasenie, ci dokonca zazivat jeho kazdodennu starostlivost je jedna vec,
a spoznavat ho hlbsie a hlbsie, byt premienany na jeho charakter, mat zivot naplneny Bozou mocou a zit jeho srdcom a mysliet jeho myslou, je vec druha.
Vacsina problemov Bozich deti neprameni z toho, co si myslia a co ustami vyznavaju, ale z toho, comu naozaj veria v hlbke svojho srdca.
Napriklad mnozstvo krestanov jasne deklaruje spasenie len a len z milosti vdaka dokonalemu dielu Jezisa Krista na krizi, ale v sukromi sa celou bytostou snazia zo vsetkych svojich sil zit sväty zivot. Potialto by to bolo vsetko v poriadku, ale Boh, ktory skuma srdcia, hladi na motivy a dovoluje satanovi zviest krestana, aby v pade do hriechu bolo zjavene, ze clovek, ktory padol, alebo pada zas a zas, uvidel, ze prestal verit v nemennost svojho prijatia u Boha, v istotu svojho spasenia.
V skutocnosti ta vehementna snaha zit sväto je u mnohych jedincov snaha udrzat si milost, a teda de facto zasluzit si ju. A uz sme pri tom - spasenie za skutky. Zacali Duchom a koncia telom. Vtedy je len milost pre cloveka, ktory nepozna svoje hlbiny, a na jeho vyslobodenie z bludu, ked Boh dopusti, aby padol do hriechu. Nova milost odpustenia hriechov otvara oci a usi tym a naplna srdce novom vdacnostou a pripomina: bez teba, Pane, neviem kracat ani konat ako treba.
Preco je tolko nasich bratov a sestier ovladanych strachom zo straty spasenia? Pretoze vela ucitelov poslednych dni vyucuje o tom, ze je mozne spasu stratit. Hovoria vam: ak nezijes hodne svojho spasenia, bude ti odnate. A mnohi veria, ze Boh taky je.
Viete comu verim ja? Ze cele moje spasenie je Jezis. On ma zachranil, On ma aj udrzi vo svojej ruke. A preco ma nikto z Jeho ruky nemoze vytrhnut? Pretoze ja som jeho ruka. Som ud jeho udov.
Ak by moje spasenie co i len trochu zaviselo odo mna, tak mam istotu, ze spaseny nebudem. Ja velmi dobre viem, aky som...
A co krestan, ktory padol do hriechu a zije v nom roky? Poznate podobenstvo o marnotratnom synovi. Ale poznate aj to o tej stratenej minci a to o zabludenej ovecke? Boh nestoji necinne bokom, ale preryva ludske srdce, aby v nom nasiel zachytny bod, kusok smädu, tichy vykrik o pomoc. Problem krestana v hriechu totiz nie je hriech, ale hanba, ktorou sa tyra, problemom je sebaodsudzovanie, ktore zaslepuje dusu, aby neverila v bezpodmienecnu milost Pana.
Preco tolko krestanov preziva hanbu, odsudzuje samych seba a boji sa vratit k Bohu? Pretoze ich ucitelia ucili, ze skutky dokazuju spasenie a kto ich nema, nie je spaseny, vypadol z milosti.
Ja vam poviem, ktory skutok dokazuje tvoje spasenie, ked si na dne. Tvoja hanba.
Ak by si nemiloval spravodlivost, bolo by ti to jedno. Ak by si netuzil po svatosti, necitil by si sa nehodne, mal by si to v pazi.
Preto uver, biedny clovece, ze Boh neprestal k tebe prechovavat milost. Nie preto, ze by si jej bol hodny, ale preto, ze je to milost. Jej podstatou je, ze je nezasluzenym darom. A Boh nezelie svojich darov.
Ked Boh povedal, ze ho budes posluchat, tak upokoj svoju mysel, On sa o to postara, On ta vovedie do poslusnosti, On si ta sam premeni a posvati.
Vsetko, co potrebujes robit ty, je doverovat mu, verit pravdivym veciam, aby si zbytocne nebludil, nesuzoval sa suzenim, ktorym nemusis prechadzat a ktore ta obera o hlbsie spoznavanie Jeho srdca plneho lasky k tebe. Boh o tebe rozmysla len dobre, raduje sa z teba aj vtedy, ked si ty myslis, ze nie je preco.
Spasenie nie je mozne stratit, ale je mozno ho zahodit, vzdat sa ho. Ale to sa robi vedome a clovek neciti hanbu, lutost. Nie je mozne takych priviest k pokaniu, pretoze nechcu, svojimi skutkami naschval znova zabijaju Baranka a vysmesne sliapu po jeho krvi.
Na zaver niekolko odsekov z Pisma...
Jn 3.16-18a: Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený.
Jn 3.36: Kto verí v Syna, má večný život,...
Jn 5.24: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
Jn 6.37: ... a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho;
Jn 6.47: Veru, veru, hovorím vám: Kto verí [vo mňa], má večný život.
Jn 6.54: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Jn 15.16: Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás...
Jn 17.3: A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.
1Jn 1.2: A ten život sa zjavil, my sme (Ho) videli, svedčíme (o Ňom) a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.
1Jn 5.11-14: A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. A toto je dôvera, ktorú máme v Ňom, ...
(Ako mozeme vediet, ze mame Syna?) Gal 2.20a: a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.
1Jn 4.13-19: Podľa toho poznávame, že zostávame v Ňom a On v nás, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna svetu za Spasiteľa. Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu. A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.
Rim 5.1-10: A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?!
Rim 8. 30-39 (ale cela kapitola je spicova):A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Ef 2.4-9: Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení! - a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.
Tit 3.4-7: Ale keď sa zjavila dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha k ľuďom, spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života.
2Tim 1.9: On nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi,
Komentáre