selah

A snáď vás k tomu primäjú aj moje slová.

V prvom rade vám chcem položiť na srdce, že na poslednom súde nebude na vašom mieste stáť nikto namiesto vás, ak len nie Ježiš. Je preto viac ako žiadúce pre vás samých, aby ste hľadali pravdu o veciach, ktoré vám chcem vyrozprávať.

Môžete vložiť svoju vieru do ľudí, do farárov, pápeža a učenia, ktoré vás učia, ale v ten rozhodujúci moment tam budete sami a budete musieť odpovedať na otázku, prečo ste sa zriekli hľadania pravdy a spoliehali na človeka.

Prekliaty, kto dúfa v človeka - hovorí Písmo v Jeremiášovi.

Prosím vás preto, odložte nabok predsudky, hnev a dovoľte slovám, ktoré čítate, aby sa vás pýtali. Pustite si ich do srdca, ochutnávajte ako sa ochutnáva jedlo. Možno budú v ušiach pichľavé a budú svrbieť, v ústách horké ako palina, ale je celkom možné, že keď ich prijmete a prehltnete do svojho srdca, ostanú sladké ako med a napoja vás životom.

Nehľadte na mňa, nepýtajte sa, kto som, prečo si dovoľujem hovoriť, čo hovorím, to je úplne vedľajšie. Sústreďte sa na slovo. Prosím vás o to.

Upozorňujem, že nebudem chodiť ani okolo horúcej kaše a ani nebudem používať všakovaké okľuky, aby som čosi obhajoval. Pokladám sa za jednoduchého človeka a milujem priame a jednoznačné vyjadrenia.

Dnes by som vám rád povedal niečo o tom, čo si predstaví možno 90% ľudí, keď niekto povie slovo cirkev.

Rímsko-katolícka cirkev.

Organizácia, ktorá si hovorí Rímsko-katolícka cirkev, potvrdzuje svoj údajný štatút založenia samotným Ježišom na situácii, kde vraj Ježiš menoval Petra svojím nástupcom. Toto bližšie rozoberám v jednom  minulých článkov (Základ cirkvi), a preto sa teraz na výhradné postavenie Petra medzi apoštolmi pozriem z iného uhlu pohľadu.

Neomylnosť pápeža

RKC (Rímsko-katolícka cirkev) vyhlasuje, že pápežská postupnosť je zachovaná až po Petra, pápež je neomylný, odstupom času z tézy jeho neomylnosti "ubrala", keď dodáva, že len vo veciach morálky a vierouky. Ak by bol však niekto práve v týchto dvoch veciach neomylný, bol by dokonalým človekom aj vo všetkých ostatných oblastiach, pretože ak niekto pozná pravdy viery a koná podľa nich, nijak sa nepreviňuje.

Ak bol teda Peter prvým pápežom, musel byť logicky aj on vo veciach vierouky a mravov neomylný. Božie slovo však jasne dosvedčuje, že nebol.

Práve Peter sa pokúšal Ježiša odhovoriť od obete na kríži, na čo ho Ježiš veľmi rázne pokarhal, že nemyslí na veci Božie, ale ľudské.

Tento istý Peter zase inokedy padol vo viere, keď odvážne vykročil na vodu na Pánove slovo, vzápätí však v jeho srdci zvíťazila zbabelosť a začal sa topiť.

Tento istý Peter Pána Ježiša trikrát zaprel, dokonca v jednom evanjeliu je napísané, že sa až zaprisahával, že Pána nepozná.

Tento istý Peter padol do takého hlbokého pokrytectva, že ho musel apoštol Pavol verejne napomínať pred inými kresťanmi - nájdete to v liste Galaťanom.

Takže Peter nebol ani zďaleka neomylný, a vo veciach vierouky a mravov tobôž nie.

Navyše podľa Písma Peter ani nezdieľal ani o kúsok väčšiu autoritu nad inými apoštolmi, než mali oni. Na koncile v Jeruzaleme mal záverečné - rozhodujúce - slovo nie Peter, ale Jakub, Ježišov brat. Áno, tento Jakub - Ježišov brat, nie brat Jánov, o ktorom čítame niekoľko kapitol v Skutkoch apoštolských predtým, že totiž tento Jakub, Jánov brat, bol sťatý kráľom Herodom.

Taktiež ani Pavol nepokladal Petra za svoju neomylnú autoritu, keďže si dovolil verejne ho karhať.

Ešte by niektorí mohli namietnuť, že Pán povedal Petrovi: pas moje baránky. Áno, povedal, rovnako ako ten istý Pán dáva do cirkvi mnohých iných pastierov (Ef 4.11). Peter bol úžasným kresťanom, no zďaleka nie neomylný, nepožíval autoritu vodcu nad všetkými ostatnými a pastierov, akým bol on, bolo a je v cirkvi mnoho.

Takže sám Peter nezodpovedá profilu prvého pápeža.

Nemyslím, že má zmysel listovať v historických prameňoch a rozpisovať sa tu o hriechoch mnohých pápežov. Bolo už o tom popísaných dosť kníh a kto chce, pohľadá si ich. V krátkosti len vysvetlím, že hriechy pápežov ich jednoznačne diskvalifikovali z pozície pápežského postavenia, aké mu sami prisudzujú, pretože ak niekto smilní, požehnáva vraždy, dáva vraždiť či umučiť iných ľudí, o tom len človek bez zdravého súdneho rozumu dokáže povedať, že bol neomylný vo veciach morálky.

Podobne ak jeden pápež vydal nejakú doktrínu a nasledovný pápež ju zrušil ako herézu, či dokonca posmrtne exkomunikoval bývalého pápeža z RKC, sedliacky rozum dáva jasnú odpoveď, že minimálne jeden z nich bol omylný vo veciach viery.

Tým nechcem ubrať ani jednému z pápežov podiel kresťana, ako jednotlivca. Chcem tým len povedať, že nie je správne vyvyšovať jedného kresťana takto nad ostatných. Ježiš bol vzkriesený, už neumiera, takže Jeho miesto Veľkňaza nemusí nikto zastávať a poslal Ducha Svätého všetkým kresťanom.

Čokoľvek Pán hovoril vieroučné, hovoril všetkým svojim a skladal ruky na všetkých svojich a keď dával moc a autoritu nad zlým, dával to všetkých svojim. Je teda zcestné domnievať sa, že iba RKC vďaka jej umelo prezentovanej postupnosti až k Petrovi, má jediná moc Božiu a pravdu.

Prečo?

Možno sa teraz pýtate, prečo píšem takéto veci. Prečo skôr nepíšem o Ježišovi, prečo sa snažím hľadať to, čo nás rozdeľuje, než to, čo nás spája.

Práveže všetko toto je vlastne o Ježišovi. Post pápeža kradne Ježišovi miesto. Ľudia sa učia chodiť za pápežom, kľakýnať si pred pápežom, očakávajú na slovo od pápeža, atď. - pričom všetky tieto a mnohé iné prejavy zbožnej úcty patria Pánovi Ježišovi.

Ježiš zakázal učeníkom, aby sa nechávali titulovať, sám pápež sa však necháva oslovovať Svätý Otec, čo je titul, ktorý Pán Ježiš dával Bohu. Len človek prekrúteného srdca, ktoré sa snaží obhajovať ľudskú zvrátenosť, za tým nevidí rúhanie.

Túžim, aby ste spoznali tak oslobodzujúcu pravdu, akou je fakt, že k Ježišovi máte otvorený prístup priamo. Nepotrebujete pápeža, nepotrebujete farárov, medzi vami a Bohom je len jeden jediný človek ako Prostredník - človek Ježiš Kristus. A On žije.

Ako tak pozerám, myslím, že k jednotlivým bodom RKC učenia asi budem musieť napísať viac článkov, do jedného by to bolo asi naraz veľa... a bolo by to dlhé čítanie.

Takže nabudúce o farároch...