selah

Máme nádherný dvor plný kvetín, ktoré rastú manželke doslova priamo pod rukami. Za tie 3 roky, čo bývame u našich sa dvor zmenil na nepoznanie a stal sa prakticky celý záhradou s rôznymi oblasťami, všetky sú však krásne na pohľad a vábiace vôňou všakovakých kvetín. Máme aj kopec zverstva, ak nerátam papagájov, čo nevystrčia von ani špičku zobáka, tak po dvore stále behajú naši štyria kocúri (a piaty, ktorého si od nás adoptovali susedovci sa nezriedka vracia) a naše tri psy. Okrem toho má aj mladší brat psa, a starší ďalších dvoch. Ale odhliadnuc od týchto ostatných, naše tri sučky spoľahlivo značkujú celý dvor svojimi koláčkmi. Vždy za niekoľko dní niekto z rodiny robieva takzvaného kydka, teda kydača. Chodí s plastovým sáčkom na ruke a zbiera všetky poklady z dvora. Skončia samozrejme v kukanádobe pri bráne zaviazané v sáčku. Je mi ľúto, že vám rozprávam takéto nechutnosti, ale dnes večer mi Pán ukázal, ako to s nami vlastne naozaj je a o to sa chcem s vami podeliť. Preto ten impresionistický úvod. Buďte pokojní, pokračovať budem rovnako. ;) Takže... ... presne o tom je vlastne evanjelium. O psích hovnách. Viete, každý kresťan hovorí, že mu je jasné, že bol a je nehodný Božej milosti, mnohí dokonca vyznávajú, že sú si vedomí toho, že si zaslúžili večný plameň v ohnivom jazere, ale v praxi vlastne nechápu, o čom točia. To my sme tie psie hovná. Špiníme dvor. Smrdíme. Z hovna je vlastne ešte ako tak úžitok, keď sa použije do kompostu, ale my, hriešnici, sme si zaslúžili nielen vyhodiť, ale ešte aj strestať večným trestom, pretože sme naschvál špinili a zasmradievali Boží dvor viac a viac. A čo urobil Boh? Nezačal zbierať kvety z dvora. Tie kvety, to sú ľudia, ktorí si myslia, že nie sú psie hovná. Oni si myslia, akí sú čistí, voňaví a nádherní. To je vlastne presne to, čo si mnohí o sebe myslia – že sú vlastne kvety, síce trošku nalomené, síce trošku zašpinené prachom (samozrejme, že zaprášil ich niekto iný, jasné), ale predsa len kvety, vo svojej podstate krásne a voňavé. Potrebujú len to, čo si zaslúžia – trochu starostlivosti a opatery a budú ako nové. On však neprišiel volať spravodlivých, prišiel zachrániť hriešnikov. A tak sa stal jedným z nás, aby sme Mu uverili, že prišiel po nás. Stal sa podobným nám, vyzeral ako jeden z nás, ale nesmrdel ako my, a začal zbierať psie hovná do svojej náruče. Boh je smetiar. Zbiera psie hovná. Keď sa k nám Boh sklonil vo svojej láske a milosti, keď nám ukázal naše hriechy a trest za ne, ktorý vylial na svojho Syna namiesto na nás, boli sme obyčajné psie hovná. To sa ťažko počúva. Znie to vulgárne? Odpustite, Boh si tiež neberie servítku pred ústa, keď v Písme nazýva modly okydanými. Čo sa kydá? Predsa hnoj. Okydaný znamená osratý. Tak pozhovejte s mojím slovníkom, chcem vami zatriasť. O nič iné mi nejde. Veru tak. Psie hovná. Zastavte sa. Zavrite oči a predstavte si to – gazda, ktorý chodí po svojom dvore ignorujúc kvety a skláňa sa pre psie hovná a s láskou ich privíja na hruď. Smradľavé hovná. To sme boli my. Taký je Ježiš. Totiž, nikto, kto si to nedokáže priznať, že oproti Jeho dokonalej spravodlivosti sme naozaj ako tie psie hovná voči kvetom, tak nevie, akú milosť dostal. Alebo tú milosť ešte vôbec neprijal. Komu to pripadá urážlivé, ešte stále neuvidel, čo je zač. Myslí si, že je kvet, ale v skutočnosti je psie hovno. Ale... ... každý, kto uveril Bohu, že je špinavý hriešnik – pozor! Nie že trošku nalomený kvietok, ale smradľavé psie hovno – (a vo viere v Jeho lásku dokázanú na kríži a zmŕtvychvstaním sa obráti k Nemu) - takého Boh berie do dlaní a vkladá do neho svoje semeno nového života, semeno kvetu Božieho, Krista Ježiša, semeno stromu života. A to semeno pučí, rastie a prináša ovocie. Tak už nie si psie hovno. Keď ťa prijal Boh a vložil do teba svojho Ducha, nový život, si Boží kvet. Toto je evanjelium! Lenže mnohí zabúdajú, čím boli a iným je ťažko uveriť, že sa stali kvetmi. Najskôr sa chcem venovať tejto druhej skupine. Už si kvet. Áno, bol si psie hovno a všetci sa tak na teba pozerali. Dokonca dodnes sa na teba tak aj mnohí pozerajú, ale ver Bohu, ktorý ti dal nové srdce, nový život a povedal o tebe, že si ospravedlnený. A to aj napriek tvojim pádom. On sám sa postará o to, aby ťa uzdravil, keď sa nalomíš, on nalomenú trstinu nedolomí. Všetko, čo potrebuješ, je dôverovať Mu. A čo tá prvá skupina? Tí, čo zabudli na to, že boli psím hovnom? Spoznáte ich ľahko – vyhýbajú sa psím hovnám, a ak aj idú okolo nejakého, s odstupom si ho držia od tela, aby sa nepošpinili. Zabúdajú, že majú šáčik na ruku – Božiu milosť – aby sa nezašpinili. Bridí sa im zbierať hovná. Starí ľudia vravievali: keď je hovno na polici, myslí si, že je marmeláda. Počúvajte týchto, ktorí sa vytešujú, že sú kvetmi v Božej záhrade, a veľmi rýchlo spoznáte, čo je depresia. Buď totiž spyšniete ako oni, alebo vpadnete do sebaodsudzovania, že takí neviete byť. Kto sa vytešuje zo svojich vlastných okvetných lístkov, ani nezbadá ako, a už mu zosmradnú ako manna. Nedajte sa mýliť – vaša vôňa je v Kristovi, sami si ju nevyrobíte, vaša krása je Kristus, váš rast závisí na Ňom, všetko je to o Ňom, nemáte nič, čo by ste Mu mohli ponúknuť, dať, či pridať k Jeho dielu. Môžete Mu iba dôverovať. Ale to hlavné – teraz, keď sme kvety, máme úlohu v Božej záhrade. A tou úlohou nie je vytešovať sa so samých seba ako rastieme a predvádzať sa, nerastieme pre svoju radosť, ale pre Pánovu potechu, našou úlohou je – byť ako On. Našou úlohou je pomáhať iným – tým, ktorí naozaj kvety sú, pomáhať rásť a silnieť, a psím hovnám pomáhať spoznať Pánovu lásku a milosť, aby mohli byť premenené na Božie kvety. Našou úlohou je zbierať psie hovná, nie tých, čo si myslia, že sú kvety. Pripravte sa na to, že niektorí to budú vidieť opačne a za kvety budú pokladať seba ;) Ešte raz vás prosím o odpustenie za pokleslú úroveň slovného vyjadrovania sa v článku, avšak som to pokladal za potrebné, tá duchovná skutočnosť je fakt tak drsná. Viete, ja som len také obyčajné psie....... ale premenené milosťou ;)