Pane polam,
polam povrazy co zvazuju
dusu ako skrtic stahuju
kvili srdce po slobode tuzbou
to nie ja, ten chtic, co vo mne
bezvedomie preco drzim
ho ja pri zivote
pri zivote smrti zaziva
ta bolest ma objima
a ja, pysny na den bez padu
opat spustam sekeru
na krk svoj, nie iny
srdca mucim vykrik tichy
vzdy viac nove zas a po tme
ma temnota vtahuje
ten bojovnik vo mne
dieta nezrele
lepkavy sliz jazyk natahujuc
sa vysmieva odhodlaniu stat.
stat a nekrivat uz nikdy
mari sa byt utopiou zotrocenej dusi
co z poslednych lapa dych sil
Pane polam uz
nedaj zhynut zufalemu ufaniu,
ze to, co nie som ja
vo mne zvitazi
niekde v hlbke smad po mori
po mori a po trave a priestore
ten dych temna dusi
radost z tvojej obete
mam sancu ci mozem dufat
ze mocou moc navzdy zlomis
proti voli toho, co jak ja sa vo mne javi,
to telo,
hnijuce a smilniace?
raz navzdy si smrti vytrel zrak
no ja slepy si v smrti hoviem
zapletajuc chobotnice chapadla
kolo mojej duse
co nalozena v clivote
o vzduchu sniva cerstvote
snivam o tom, ze tliem aspon
a ty ma rozduchas
hoc' to boliet bude urcite
bars' odtrhnes mi udy,
len ma vyrvi
z tej zubatej papule
Pane polam uz,
necakaj, kym vydychnem,
ja nadychnut sa nemozem,
silu stracam kazdym bojom,
slabnuc v tuzbe nezit sebe
alebo ma zabi!
nech cest tvoja viac hanu netrpi
ak som vred, tak vytlac ma!
nech ini su spaseni...
len ty mi vieru silou mozes naplnit,
ze nie ja kliatba, no tys' nou na tom dreve bol,
ze cas moj este len pride,
ze ty knot moj si nesfukol
a ja budem bit sa za teba
a rany neratat,
bolest vnimat ako radost za teba
no dnes som nikto, nie bojovnik,
co demonom sa postavi
no ja dufat v teba budem len,
ze mi srdce uzdravis
a jazvy nechas ako pomnik
prehram bolestnym
to moje metaly,
dokaz lasky tvojej,
ze si nezradil
vo chvilach, ked nevladal som vitazit.
to ty si zvitazil!
Komentáre