Boh ustanovil v Zákone tento deň tak dôležitým, že mu venoval samostatné prikázanie – štvrté (2M 20.8-11: Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho!)
a trest za porušenie sviatočného dňa odpočinku bola smrť ukameňovaním. Mnohí ľudia nerozumejú tomu, prečo to takto vážne Boh berie. Nuž preto, lebo tento deň bol daný človeku ako predobraz o Ježišovi.
Človek nebol stvorený pre námahu, ale pre odpočinok. Preto bol človek stvorený v šiesty deň ako posledný zo stvorenia a nie ako prvý, akoby mal Bohu pomáhať so stvorením. Nie. Prvý deň človeka v raji bol deň odpočinku.
A hriech to zničil. Prvý deň hriešneho človeka mimo raja bol deň námahy.
Preto tak Pán veľmi lipne na odpočinku, pretože to je to, pre čo nás stvoril - aby sme si odpočinuli v Jeho láske, sile a v dôvere, že On sa o všetko postará.
A presne takto môžeme odpočívať v našom Pánovi Ježišovi. On je náš pokoj (Ef 2.14 ), On je náš deň odpočinku. On je náš šabbát.
Presne o tom hovorí list Židom v kapitolách 3.7 až 4.11 - On je náš deň odpočinku.
Práve preto si dovolil Ježiš popudzovať farizejov tým, že porušoval sobotu, práve preto hovoril, že Syn človeka je Pánom aj nad sobotou.
Mnohí kresťania však toto ešte nechápu a myslia si, že ešte aj dnes treba dodržiavať nejaký deň ako deň odpočinku. Nuž, ak ľudské srdce nespočinie v Ježišovej láske a pokoji, neodýchne si, hoci by telo ležalo aj mesiac.
Písmo v Novej zmluve - Zmluve slobody (slobody aj od zákona) hovorí, že nie je jeden deň viac ako iný (Rim 14.5-6). Už nie je potrebné oslavovať DEŇ, v ktorom máme odpočinok, už môžeme oslavovať PÁNA, ktorý je naším odpočinkom (Gal 4.10-11).
Ale to, či zaviesť ešte aj špeciálny deň odpočinku pre telo, alebo nie, je pre mňa tak banálna tak vec, pre ktorú sa ja nebudem vadiť s bratom, ktorý by to videl inak. Na tom nech sa dohodne každý sám pred Bohom. Ja telesne oddychujem každý deň.
Príde čas, keď Boh zjaví každému všetko (Fil 3.15), aj to ako je to s dňom odpočinku, a potom sláva Ježiša Krista v srdciach Jeho ľudu ešte porastie, pretože uvidia, že v Ňom máme naozaj úplne všetko (2Kor 1.20).
No a prečo poznáme ako deň odpočinku nedeľu?
Pretože v nedeľu bol vzkriesený Ježiš (Mt 28.1; Mk 16.2; Lk 24.1; Jn 20.1). Rusi ju pekne nazývajú "vaskresenie" - vzkriesenie. A tak sa prví kresťania - ako je aj v knihe Skutkov apoštolských písané, začali schádzať v nedeľu (nasledujúci deň po dni odpočinku - Sk 20.7), aby lámali chlieb na počesť Pánovej smrti a vzkriesenia. (A ja verím, že v nedeľu hlavne preto, lebo v sobotu kvôli židovským tradicionalistom nemohli konať svoje stretnutia v chráme.)
Ale tým nepovedali nič také, že by nedeľa bola viac než sobota alebo akýkoľvek iný deň, alebo také niečo ;)
No a ten trest za porušenie dňa odpočinku zo zmluvy Zákona je vlastne to isté, ako keď človek nevôjde do odpočinku novej zmluvy slobody - keď nespočinie v Ježišovi Kristovi skrze Ducha Svätého - raz umrie naveky. No dnes je čas milosti, kedy Boh hovorí: "ešte trvá deň odpočinku, ešte môžete prísť a spočinúť v pokoji môjho Syna". Ešte je čas milosti.
Každý si môže prísť k Ježišovi odpočinúť od námahy dobrých skutkov, od snahy zaslúžiť si miesto v nebi, od potenia sa v boji s vlastným hriechom. Sme povolaní ku pokoju, radosti a spravodlivosti. K slobode.
K slobode znamená aj k slobode od vlastnej "spravodlivosti", snahe byť svätým a spravodlivým dodržiavaním nariadením zákona. Jediná spravodlivosť je v Ježišovi.
On je ten pokoj, On je tá spravodlivosť. Sme povolaní byť jedno z Ním.
Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! (Mt 11.28)
Komentáre