Meno. Toto zjavenie som dostal nedávno a utvrdilo ma v tom, že Boh miluje, keď sme verní v tom, čomu nám dáva On veriť, a nie ľudia, a nesnažíme sa hneď všetko svojou netrpezlivosťou vysvetliť si všetko rozumom.
Niekoľkrát vo svojom kresťanskom živote som videl niektoré spoločenstvá padnúť do snahy pomenovať Boha. Proste jednoznačne určiť, ktoré je to Jeho správne a pravé meno. Iste vás napadnú hneď svedkovia russelovi (zakladateľ jehovistov), ale nie je to iba o nich. Zažil som to často aj v prípadoch unitárov, ktorí neveria v trojjedinnosť Boha (tomu chcem venovať samostatný článok), ale aj v prípade kresťanov, ktorí boli jednoznačne znovuzrodení a v trojicu verili.
Úprimne vám poviem, bol som z toho vždy smutný. Pripadalo mi to, ako by hľadali ten správny obraz, pod aký môžú Boha vopchať. Zlaté teľa, o ktorom povedia: toto sú bohovia, ktorí nás vyviedli z Egypta. Prečítajte si tú pasáž z Ex 32 pozorne a všimnete si, že Židia si nestavali obraz INÉHO boha, oni chceli zobraziť Boha, ktorý ich vyviedol z Egypta (Ex 32.4,8)!!!
Jednoducho povedané, hľadanie toho najsprávnejšieho Božieho mena mi vždy pripadalo ako vytváranie si modly.
To najzaujímavejšie ale bolo, že som to nevedel vysvetliť. Nemal som žiadne rozumné argumenty. Teda pár áno, ale všetky by sa dali charakterizovať ako rozumové, a na tie príliš nedám. V otázkach Božích tajomstiev sa spolieham na zjavenie od Neho.
Jedno také spoločenstvo sa pobralo tou cestou, že Ježiša začali volať hebrejským pôvodným menom Yeshua, alebo Yehoshua. Potiaľ by na tom nebolo nič hrozné, ale dospeli až k názoru, že volať Ho inak je nesprávne. TO mi začalo vadiť.
Veď anglický George je náš Juraj a John je po našom Jano. Na oslovení Pána „Ježiš“ som nevidel nič zlé.
Navyše: ak uverili v meno Ježiš, a teraz tvrdia, že to nie je správne meno, v koho uverili? Potom všetka viera, ktorú mali predtým, bola bludná. Lebo ak znova budujem, čo som zboril, sám sa predstavujem ako priestupník. (Gal 2.18)
Cítil som v srdci, že tieto trendy nie sú kóšer, ale nevedel som to pomenovať. Ale pred nejakým časom, nedávno, mi to Boh všetko vysvetlil.
Ide zase o tú starú vec, o ktorej som už kdesi písal, že totiž ľudská civilizácia zvykne meniť význam slov a vecí, a potom nikto nepozná pôvodný účel a zámer, ktorý tomu dal Boh.
Uvediem príklad: jednorožec.
Väčšina ľudí si pod týmto menom predstaví koňa s rohom medzi ušami. Mýtickú bytosť. Dokonca mnoho kresťanov neverí, že jednorožec by mal byť reálne žijúce zviera. Keď si ale uvedomíme, že zvieratá pôvodne pomenoval Adam v čase, keď bol ešte bez hriechu, snažíme sa uveriť, že jednorožec mohol byť reálna bytosť. Navyše Biblia ho spomína niekoľkokrát, pohľadajte si v konkordancii Roháčkovho prekladu... ;)
...je tam 8x!!! Zaujímavé ale ale je, že v niektorých veršoch sa hovorí nie o rohu jednorožca, ale o rohoch jednorožca (napr.5M 33.17). Ako môže mať jednorožec viac rohov?
Všimnite si, ako tie pasáže prekladá evanjelický preklad. Žiadny kôň, ale divoký byvol. Ktoré zviera sa stavbou tela podobá na divokého byvola, ale pripomína skôr jednorožca, než dvojrohého byvola?
Je to nosorožec.
A odrazu je jasné aj to, že niektoré nosorožce majú v rade za sebou dva rohy. Ľudská premúdrelosť a verím, že v tom hralo svoju úlohu aj zmätenie jazykov pri Babylone, si pomenovala veci po svojom a stratila tak pochopenie pôvodného významu.
A toto robí ľudská civilizácia stále. Ďaľším prípadom je slovo pohoršiť. Ale nebudem vás tým teraz zaťažovať, možno inokedy, keď budete chcieť, vrátim sa k téme.
Toto isté urobili ľudia s menom. Stratili význam toho, čo meno znamená. Dnešné mená sú len akési kódy skladajúce sa z písmen, ktoré sú priradené ľudskej bytosti len na základe toho, ako sa to páči rodičom. Nikto sa nad významom mena ani len nezamyslí. Čo o tebe napríklad hovorí to, že tvoje meno je Juraj? Alebo Anna?
Áno, možno máme nejakú hmlistú predstavu toho, že niektoré mená čosi znamenajú, ale nemáme prečo spájať to s konkrétnym človekom.
Lenže Boh takto meno nechápe. V Božích očiach, v Božom zmýšľaní nie je meno názov.
Je to charakteristika. Priradenie charakterizujúcej vlastnosti.
Boh nikdy o sebe nepovedal v Písme čosi ako „VOLÁM SA“. On hovorí „JA SOM...“... ja som EL Roi, Boh, ktorý sa stará, JA SOM, El Shaddai, JA SOM Elohim, JA SOM Yeshua... a aj prosté Ja Som, alebo Som, ktorý Som...
Všetky Jeho mená Ho charakterizujú. Hovoria o Ňom, aký je. Kto vlastne je. Prezrádzajú nám Jeho charakter, Jeho vlastnosti, Jeho prirodzenosť.
Preto má toľko mien, pretože je nemožné vopchať Ho pod jedno jediné.
Akonáhle by ste Mu dali len meno Spravodlivý a odstrihli ostatné, oklieštite Ho. On je aj Milosrdný.
Ani len to azda najhlbšie meno, Boh je Láska, ktoré Ho charakterizuje najlepšie, ani toto meno nezahŕňa Jeho prirodzenosť Sudcu a nenávisť voči hriechu.
Aj Otec je Jeho meno. Je to jedna z Jeho prirodzeností.
Už som spomínal, že slovo otec znamená zdroj. Nie je to nádherné meno? Otec...
Dokonca aj Syn je meno. To nie je iba vyjadrenie stavu voči Otcovi, to je charakteristika Jeho jednoduchosti a priamočiarosti... ako dieťaťa. Jeho vlastnosť úprimného vzťahu bytosti, ktorá sa neváha pokoriť.
Aj Duch je charakteristika Boha, aj to je meno.
Rozmýšľajte nad každým Jeho menom, čo tým o sebe chcel povedať...
Je nemožné dať Mu jedno meno. Neexistuje ľudský jazyk, ktorý by to dokázal. On sa nezmestí pod žiadne obmedzenia.
Prestaňme si budovať modly a snažiť sa ľudským jazykom zaškatuľkovať Nekonečného.
|I|I |I|I |||I|| II|| |II|| I|
Ešte ma niečo napadlo... presne v súlade s touto líniou, že meno nie je názov ale poukazuje na charakteristické črty, je úžasne jednoduché porozumieť tomu, prečo Boh mal od pradávna záľubu v premenovávaním ľudí...
...pretože menil ich charaktery ;) ... tak zákonite im musel zmeniť aj meno.
Komentáre