selah

Pred nejakou dobou sme sa spolu s jedným bračekom dostali do konfliktu s jedným neveriacim chalanom kvôli tomu, že sme vyznali, že sa tešíme na Pánov príchod. Vtedy som mu povedal, že mu to vysvetlím, keď mi objektívne zdôvodní, prečo nás kresťanov nazval približne v tom význame, že sme slabomyseľní sebci, ktorí stratili kognitívne myslenie (schopnosť racionálne a logicky uvažovať). Samozrejme, žiadne objektívne dôvody neudal, jeho vysvetlenie pochádzalo z neho samého ako inštancie, ktorá rozhoduje o tom, čo je správne a čo nie. On totiž to kognitívne myslenie má. Napriek tomu mi stále leží na srdci rozprávať o radosti, ktorú všetci kresťania očakávame v príchode Pána Ježiša, čo bude znamenať koniec tohto sveta ako ho poznáme. V prvom rade obvinenie zo sebectva nie je pravdivé, pretože z úprimného srdca želáme všetkým ľuďom účasť na novom stvorení a je to iba a len ich vlastné rozhodnutie odmietnuť spôsob, ktorý ponúkol Boh k tomu, aby mohli byť na ňom účastní. Práve láska je ten dôvod, prečo hlásame spasenie zadarmo kvôli krížu Ježiša Krista. Neviem si predstaviť ako jednoduchšie to už môže byť, keď to Boh urobil tak, že je to pre nás zadarmo a celú cenu platil On sám. Stačí povedať svoje áno, prijímam. Sebec je ten, kto má liek na smrteľnú a mlčí a neponúkne ho svetu a užije ho iba sám. A my máme liek na samotnú smrť. Každý kto o sebe hovorí, že je kresťan a zároveň tvrdí, že viera je každého osobná vec, nepoznal Krista a neprijal spasenie. Nikomu nechcem nanútiť spasenie. Každý môže ísť vlastnou cestou a robiť vlastné rozhodnuti. Ale bol by som klamár, sebec a v skutočnosti by som neveril tomu, o čom tvrdím, že tomu verím, ak by som si evanjelium nechával pre seba a nehovoril o možnej záchrane v Kristu Ježišu iným. Nikomu tým neberiem to, čomu verí. Keď chce odmietnuť, nech odmietne. Ale je divné, že to ľudí irituje, nemyslíte? Veď ak nemáme pravdu, tak klídek, pohodička, kresťania sa mýlia, šicko bude fajn. Čo je to, čo ich tak popudzuje, keď hlásame iba jedinú cestu k Bohu, ktorou je Kristus? Tvrdia, že sme pyšní. OK, nech tvrdia. Ale veď tým ešte nikomu neberiem slobodu rozhodnúť sa. Viete, ja som jednoznačne proti akýmkoľvek krížovým výpravam, keď niekto chcel nasilu obrátiť svet k tomu, aby poslúchal učenie ľudí tváriac sa, že tak ľudia budú spasení. Ako by mohli byť, keď museli prijať nasilu proti svojej vôli to, čomu sami neveria? Bola v tom láska? Bola v tom sloboda? Ani jedno ani druhé, niet divu, že tam nie je ani viera. Leda ak viera v bludy. Ak kážeme Božiu lásku v Kristovom kríži a vzkriesení v pravde, v tom posolstve je aj sloboda. Ale nie taká sloboda, ktorá by hovorila “rob čo chceš, je to jedno”, to nie je sloboda, to je ľahostajnosť k pravde a k životu iného človeka. Sloboda je v tom, keď povieme človeku pravdu, nech je akokoľvek tvrdá a dáme mu možnosť aj odmietnuť. Tak sa to stáva jeho vlastnou voľbou. Ďalšou vecou je to spomínané racionálne myslenie. Správne, my sme sa ho v určitej forme zriekli. Ale nie preto, že by sme chceli byť hlúpi, ale preto, že sme spoznali, že je tu Niekto múdrejší ako my a my vpravde hlúpi sme. Jednoducho sme si priznali pravdu. A faktom je, čomu oni neveria, že tento múdry a živý Boh k nám naozaj rozpráva a učí nás. Takže v skutočnosti prijímame múdrosť sponad hraníc ľudskej múdrosti. Dobre, to sú ale vysvetlenia iba k tomu, prečo veríme a prečo hlásame evanjelium. Prečo sa ale tešíme na koniec sveta? Tešíme sa na odsúdenie nespravodlivých? To bolo totiž jedno z obvinení. Vôbec nie, netešíme. V skutočnosti ale fakt, že oni sami sa vidia v roli odsúdených, odhľajuje, že im to svedčí samo ich vlastné svedomie. Ja nechcem, aby niekto zahynul vo večnom ohni. Ale ak vytrvalo odmieta nový život v Kristu Ježišovi, prečo chce obviňovať mňa alebo iných kresťanov, že sa teším na jeho odsúdenie? Keby som vedel, čo presne v tej moment, keď príde tá chvíľa, budem cítiť, rád by som to povedal presne. Zatiaľ ale vnímam to, že s Pánom som už zažil chvíle, kedy som bol smutný, úplne zlomený žiaľom a plný radosti zároveň; niečo, čo som nikdy predtým ani nevedel pochopiť, ani len pripustiť, že je to dokopy možné cítiť. A tak si predstavujem, že keď príde Pán a naplní naše srdcia úplným poznaním Jeho cítenia a videnia vecí, tak si myslím, že hriech uvidíme v jeho najhnusnejších farbách a veľkosť milosti, ktorá nám bola darovaná, presiahne všetky naše očakávania. A tak aj Jeho očami uvidíme rozhodnutia tých, ktorí odmietli, a nech to budú ľudia akokoľvek nám predtým blízki, uvidiac skryté veci ich sŕdc, ktoré vyplávajú na svetlo, budeme súhlasiť s ich odsúdením. Nie však tešiť sa z toho. Ani Boh sa neteší, keď musí niekoho spravodlivo odsúdiť len preto, že odmietol odpustenie. O tom je však sloboda rozhodnutia. My sa netešíme na odsúdenie hriešnikov, ale na novú zem a nové nebo, bez trápenia, bez bolesti, bez hriechu. Preto vás všetkých, ktorí zatiaľ odmietate, prosíme ako vyslanci Boha - dajte sa zachrániť, zmierte sa s Bohom. Nech sa aj vy môžete spolu s nami radovať.