V súčasnosti musím s hanbou priznať, že ich mám podstatne poskromnejšie, ale moja túžba po komôrkach, aké som s Pánom zažil, sa opäť derie dopredu. Niežeby som s Pánom netrávil čas, ale – mojou vinou – s Ním netrávim tie vzácne chvíle, keď sme spolu len On aj ja počas niekoľkých hodín. Teraz to býva tak pár minút.
Mal som ale obdobie, ktoré túžim, aby Pán vo svojej milosti obnovil, a snáď aj v inom lesku, keď som s Ním prebdel nejednu noc a rovno z komôrky som išiel do práce, bez jedinej známky únavy. Niet divu, veď On je život a On je môj odpočinok. Neraz som zažil, že spánok človek nepotrebuje, keď je s Ním.
Čas na komôrku som si vyhradil vždy v noci, keď všetci členovia rodiny už spali a ja som mohol nerušene venovať všetku svoju pozornosť živému Pánovi. Niekedy som bol ale z končiaceho sa dňa taký vymlátený, že som si musel predtým aspoň na hodinku, dve, zdriemnuť, lebo som nebol v stave prikázať svojej mysli a telu, aby vyčkali, kým príde do komôrky aj Pán. V podstate On tam bol skorej ako ja, ale tá ľudskosť človeku je častokrát na obtiaž a trvá pár chvíľ, kým človek dokáže odložiť všetky rušivé myšlienky odvíjajúce sa v hlave a naozaj všetko, čo má, podriadi duchu.
V takých chvíľach, keď som bol naozaj unavený, som zvykol pred tým, ako som si ľahol, poprosiť Pána, aby ma zobudil, že naozaj chcem byť s Ním v Jeho prítomnosti a náruči. A On bol vždy verný a zobudil ma, plus-mínus, okolo polnoci. Až raz...
Líhal som si do postele opäť raz vymletý z celého dňa a modlil som sa k svojmu Pánovi, aby ma zobudil, keď si oddýchnem dostatočne na to, aby som bol pripravený venovať sa iba Jemu.
Zobudil som sa však až ráno okolo siedmej. A vôbec som si nespomenul na to, o čo som večer prosil. Urobil som si kávu a posadil sa v kuchyni k čítaniu Biblie. Vtedy som si spomenul a moje srdce naplnil smútok.
Povedal som Pánovi: - Prečo si ma nezobudil? Ty si nechcel byť so mnou?
A odpoveď prišla v okamihu: - Môj milovaný, a vari som ťa nezobudil teraz ráno? Vari som ti nepripravil čas a miesto pre nás dvoch? Pozri – celá rodina ti ešte spí.
Okamžite mi srdca zaplavila vlna úžasu nad tým, že Boh vie lepšie ako ja, čo potrebujem a nad tým, ako odlišne vidí veci On na rozdiel od nás. Moje srdce sa naplnilo vďačnosťou a láskou, horkosť smútku bola v okamihu preč.
Mal pravdu. Deti obvykle už okolo pol siedmej zvykli vstať. Ale toho dňa spali. Spali až do deviatej, aj manželka. A do tej deviatej sme mali spolu s Pánom Ježišom prekrásny čas. Zobudil ma až ráno, pretože som to tak potreboval.
Iz 55.8-9 Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov - ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.
Komentáre