selah

Na začiatku by som chcel vyjasniť, že v celom kontexte článkov o slobode, nenazývam zákonom len starozákonné požiadavky a predpisy, ale rovnako tiež všetky možné snahy ľudí určovať iným čo majú, smú, nesmú robiť alebo vyžadovanie niečoho, čo sa od nich očakáva. Očakávanie je to, keď vás niekto vyzýva alebo nabáda aby ste ‘skočili latku‘, ktorú vám kladie človek a nie Boh. Častokrát to ale prezentujú ako Božiu požiadavku či očakávanie, neraz s dodatkom, že ak skočíte, Boh vás požehná.
A vo vzduchu ostáva vysieť nevyslovená časť rovnice, že ak neskočíte, Boh vás nepožehná...

Viete, tak presne tomuto ja neverím. V prvom rade za požehnanie nepokladám iba prosperitu, či už finančnú alebo zdravotnú. Za požehnanie pokladám život s Kristom, Jeho blízkosť, Jeho lásku a večný život s Ním. Byť bohatý a zdravý vôbec nemusí byť požehnanie.

Ale vráťme sa ku vzťahom...
Opakom slobody vo vzťahoch je závislosť na ľuďoch. Je veľmi ťažké pre každého človeka zistiť nakoľko je závislý na iných, pretože skutky zákona a skutky lásky sú neraz na chlp rovnaké. Jediné, čo ich odlišuje, je postoj srdca, motív a tie môže skúmať len každý sám v Božej prítomnosti, ktorá pozná skryté veci.

Raz sme sa s manželkou večer rozprávali na posteli o nejakých bežných veciach, keď ku mne zrazu prehovoril Pán Ježiš veľmi zreteľne - doslova nám skočil do rozhovoru - a povedal mi: “Ja som sa ti nikdy nesmial...“ ...vôbec som nechápal o čom točí. Zaželal som manželke dobrú noc a presunul sa do obývačky, do svojej nočnej komôrky, aby som bol s Ním. A On pokračoval: “Ja som sa ti nikdy nesmial, keď ťa v detstve trápilo to, že más veľké brucho. Všetkým blízkym si bol na smiech, zdalo sa im to malicherné, ale pre mňa bolo dôležité tvoje trápenie, ja som to bral vážne. Ja si ťa vážim.“ Od mladosti som mal – ako sa hovorí – pupok, a kým som nezačal športovať, svalovej hmoty asi ako komár, takže ma v rodine zo srandy volali pavúk.
Vtedy som si uvedomil, aké hlboké zranenie je vo mne. Celú dobu to bolo vo mne a ja som o tom nevedel. Čas to prikryl svojím plášťom, ale nebolo to uzdravené. A Pán mi ukazoval ďalej, že kvôli mojim komplexom som nenávidel svoje vlastné telo a keď som začal dospievať, zameral som sa na jedinú časť môjho tela, ktorá mi robila radosť... a privedlo ma to do závislosti na masturbácii a pornografii.
Celú, naozaj celú celučičkú noc som plakal pred Pánom, z hĺbky srdca vediac, aký som pre Neho dôležitý, aké sú dôležité pre Neho moje trápenia a aký je plný milosti, keď mi ukazuje korene mojich hriechov a vôbec ma za ne neodsudzoval. Nie, neplakal som. Reval som ako ranené zviera. Rynulo sa to zo mňa niekoľko hodín.
Bolo to oslobodzujúce a uzdravujúce. Dnes už nemám na seba také prehnané nároky, nedržím diéty a nie som športový narcis. Boh ma stvoril pupkatého, aby mi ukázal svoj záujem o mňa a to, ako veľmi hlboko mi rozumie.

Inokedy, musím sa usmiať, lebo opäť na posteli s manželkou... akurát, že teraz sme sa nerozprávali. Boli sme – no ani nie tak povadení ako skôr v situácii, keď manželka mala v živote nejaký hriech a ja som robil všetko možné, aby som ju od neho oddelil. Ona ticho, zatrpknutá, a ja som volal k Bohu, nech ju zmení, veď 100% to vidím správne, potrebuje pokánie. Vtedy opäť Pán prejavil svoju milosť a povedal mi: “Nemôžem. Musel by som ti polámať ruky.“ Ty kokso! Tak ja som prekážka? V mojom srdci som ju držal pevne, ja sám som ju chcel zmeniť! V tom momente mi bolo jasné – ona nepatrí mne, ja nie som jej pán, moja manželka náleží Kristu. Doslova som vnímal, ako sa tie moje neviditeľné ruky otvárajú... a v priebehu niekoľkých sekúnd mi dal Pán vidieť, aká bude moja manželka po tej premene a ja som sa radostne smial. Zároveň objal Duch Svätý manželku a tá plakala pokáním. To by ste museli vidieť, to bol obraz!
Klamal by som, keby som povedal, že odvtedy som nemal na manželku žiadne očakávania, ale začal som aspoň chápať čo to o slobode vo vzťahoch. K manželstvu chcem napísať samostatný (nasledujúci) článok.

Proste verím, že ak má vládnuť vzťahom láska, musí byť v nich sloboda. Nemajte očakávania od ľudí a preskúmajte aj očakávania, ktoré máte ohľadne Boha. Nesnažíte sa Ho niektorými zviazať?
Rovnako sa tiež nedajte zväzovať očakávaním iných. Ste povolaní do slobody. Ani vlastný manžel, manželka, ani vedúci zboru nemajú právo na váš život. Je potrebné dať slobodu, aby mal človek priestor pre rozhodnutie sa z lásky. (Dokonca nepatríte ani sami sebe...)

Ruka v ruke s tým ide milosť. Viete, ak mi nedáte milosť, keď ma budete poznať, nebudeme mať spolu vzťah, pretože je milión vecí, kvôli ktorým by ste ma mohli právoplatne odsúdiť. To je to, do čoho nás volá Pán: milovať sa navzájom, dávať milosť jeden druhému aj vtedy, keď si to nezaslúži a dávať slobodu.
Tým nenegujem, čo som napísal predtým, že sa máme napomínať. Láska nie je ľahostajná voči stavu, v ktorom je brat.

Potrebujeme spoznávať hĺbku slobody, do ktorej nás Ježiš pozýva. Slobody nielen od hriechu a mŕtvych skutkov, ale aj slobody od dobrých vecí. Práve tie sú neraz prekážkou Božím túžbam, tým, že si na nich zakladáme viac, než na Pánovej blízkosti.
Potrebujeme zažívať slobodu vo vzťahoch, aby mal priestor Pán, ktorý túži medzi nami konať, aby mohol uzdravovať.

Buďte smelí a odvážni, o slobodu je treba niekedy zabojovať, pretože je tu nepriateľ, ktorý nám ju chce odoprieť. Nemusíte bojovať, keď nechcete... máte slobodu rozhodnúť sa aj pre otroctvo. Ale uisťujem vás, že Pán si vás privedie naspäť, do slobody, postaví vás na nohy a podoprie vám ruky.
Pretože Jemu na vás záleží.