selah

Odpustite mi teda, prosím, že táto séria článkov bude dosť neutriedená, články v nej nebudú nadväzovať jeden na druhý, pretože každý bude písaný ako odpoveď pre človeka, ktorý sa ma na danú tému pýta.

Jedna z prvých otázok, ktorá mi bola položená bola ohľadom Biblie – prečo by sme ju mali brať ako nezmenenú, prečo by sme jej mali dôverovať, prečo by sme ju mali chápať ako neomylné vodítko pre našu vieru, oporu, o ktorú sa môžeme oprieť, keď istým veciam nerozumieme a podobne?

Takže - prečo verím, že Biblia je dokonalé Božie slovo?
Nebolo tomu vždy tam. V čase, keď som nehľadal Boha a stačil som si sám so svojím vedomím môjho duchovného poznania, v čase, keď som praktikoval new age, pozitívne myslenie a okultizmus, to, čomu som veril, nevychádzalo z Biblie.
Dlhé roky som sa venoval laickému štúdiu rôznych východných filozofií. Taktiež som s niekoľkými priateľmi dlhé noci rozvíjal všelijaké teórie o časopriestorových špirálach. Po pravde povedané, všetko to začalo skúsenosťou s klinickou smrťou, aspoň ja si myslím, že sa o ňu jednalo. Spomínam to vo svojom svedectvo Dlhá cesta. A tento zážitok v mojich 14tich rokoch mi dal jednoznačné vedomie toho, že duša môže telo opustiť, a teda smrťou tela nenastáva absolútny koniec, ako som si dovtedy myslel. Urobil som však chybu najhrubšieho kalibru, keď som sa vydal skúmať tajomstvá duchovného sveta sám na vlastnú päsť, namiesto toho, aby som prosil Boha, aby mi tie tajomstvá zjavoval On.

Jedna z vecí, prečo som tak urobil, bolo to, že som vlastne neveril, že Boh je živá bytosť, ktorá môže rozprávať s človekom. Radšej som sa spoliehal sám na seba.

Prepadol myšlienkam new age, ktoré hlása bezmedznú slobodu ľudskej vôle a privlastnila si vyjadrenie: Boh je láska. Táto veta je z Biblie. Lenže učenie new age, ktoré sa spolieha na gnosticizmus – to jest cestu poznania, keď hovorí, že človek sám z vlastnej sily a snahy môže dospieť k poznaniu duchovného sveta, neverí, že Boh je osoba. New age sa snaží človeka presvedčiť, že človek je boh. Že človek je súčasť akejsi univerzálnej energie, podstaty lásky, že božstvo je v nás. Naša duša je vraj súčasťou boha.
Vtedy som to nevedel, ale v skutočnosti všetky tieto myšlienky vychádzajú z prekrútenia vecí, ktoré hlása Biblia.
Budete ako bohovia – povedal diabol Eve, keď ju naviedol na hriech. Boh je láska – je priamo z Biblie, lenže ak človek uverí, že on je boh, tak verí, že je dobrý.
New age hlása dobru človeka. Presne ako humanizmus alebo mnohé svetové náboženstvá. To, prečo sa vraj deje zlo na svete nie je kvôli tomu, že sú ľudia zlí, ale kvôli tomu, že nemajú poznanie, nie sú osvietení, v podstate nevedia, že sú dobrí. Všetko, čo potrebujú urobiť, je spoznať určité pravdy o duchovnom svete a o sebe.

V tej dobe som veril, že Biblia bola upravovaná a prepisovaná. Veril som, že niektoré pasáže z nej vyrvali a schovali, aby mohli ľudí manipulovať. Veril som, že originály sú uschované vo Vatikáne. Atď. atď.
To najzaujímavejšie na tom bolo ale to, že toto presvedčenie som nemal od žiadneho človeka. Nikto z ľudí mi to nepovedal. Jednoducho som to spoznal sám. Myslel som si, že moje duchovné poznanie je tak obrovské, že ja to jednoducho vidím správne.
O to pevnejšie presvedčenie o tom prišlo vtedy, keď som spoznal ďalších ľudí, ktorí tomu verili rovnako ako ja.

Bibliu som postupne začal čítať viac a viac a bol som nesmierne prekvapený a potešený, že v nej vidím potvrdenie všetkého toho, čomu som veril. Všetko v nej som si vedel vyložiť tak, ako sa mi hodilo v súlade s mojím chápaním duchovného sveta.
Pohŕdavo som si sa na internete bavil s kresťanmi, ktorí v nej videli Boha, ktorý je oddelený od ľudí a ktorý vyžaduje od ľudí poslušnosť. Aká úzkoprsosť, myslel som si.
Bibliou som si vedel obhájiť aj moju vieru v reinkarnáciu. Úprimne sa vyznávam, že som bol tak pyšný na veľkosť svojho duchovného rozhľadu, že som si namýšľal, že som reinkarnovaný Ježiš Kristus, ktorý bol opäť poslaný na zem vysvetliť ľuďom, ako to vlastne všetko je. Tak bytostne som tomu veril, že na stránke forum.sk, ktorá vtedy bola lídrom v internetových diskusiách, som si dal nick inri.

Moje napredovanie však rázne zmenilo smer. Jednou z hlavných vecí, ktoré ma ovplyvnili boli veci, ktoré napísal Watchman Nee v knihe Duchovný človek, keď vysvetľuje existenciu duchovnej bytosti človeka v jeho tele a dosť markantne tieto dve prirodzenosti, telesnú a duchovnú, odlišuje. V spomínanej knihe tiež veľmi prostým spôsobom poukazuje na fakt, že človek je stvorený ako trojjedinná bytosť, keď má telo, dušu a ducha. Nepoznám veľa kresťanských autorov, ktorí by to dokázali tak dobre vysvetliť ako on.

Vtedy sa vo mne odohralo niečo veľmi zvláštne. Pri čítaní Biblie som odrazu začal vidieť to, o čom písal Watchman, a nie to, čo som tam predtým videl ja. Zrazu to celé začalo do seba zapadať akosi lepšie. Bolo to pevnejšie. Moja viera v new age myšlienky sa začala rozpadať ako stará búda.

A vtedy urobil Boh ešte niečo väčšie. Ukázal mi smerom na Ježiša. Zrazu som videl, že viedol podstatne iný život ako ja. Nestíham za ním ani v morálnych záležitostiach, nieto ešte mocou, ktorou robil zázraky. Uzdravenia, ktoré som spravil ja pôsobením parapsychológie, hypnózy a podobných hókusov pókusov v porovnaní s Jeho prirodzeným vystupovaním v moci, v ktorej konal, bledli do stratena.

Neviem vám presne povedať, kde nastal ten moment, keď som uveril, že Ježiš je Boh. Že to nie som ja. Že nie som ani Ježiš, ani Boh nemá so mnou vôbec nič spoločné, je oddelený odo mňa. Keď som prijal tieto fakty, totálne sa zmenil môj pohľad na seba samého. Boh bol so mnou veľmi vytrvalý a každý večer mi premietol ubehnutý deň pred mojimi očami – lenže z Jeho pohľadu.
Začal som vidieť, aký som skazený, aký som pyšný, aký som samospravodlivý, ako chcem mať za každú cenu pravdu a nezriedka kvôli tomu zmením názor, ba čo viac, tvárim sa, že ten názor som nezmenil, ale mal som ho od počiatku taký. Ohýbal som slová, ako sa mi hodilo, len aby som bol ja víťaz v debate, aby som mal ja navrch nad ľuďmi. Zrazu som videl svoje vlastné srdce ako hlboku a tmavú dieru, akoby studňu, jaskyňu v zemi, z ktorej vystupoval otrasný smrad a krik. Žalostný a zúrivý krik môjho vlastného ja, ktoré bojovalo so sebou samým.

Už mi bolo jedno, ako to s tou Bibliou je. Už som sa nesnažil dokazovať, že tá kniha nemá pravdu. Keď som ju čítal, hovorila ku mne. Dnes viem o nej zopár tajomstiev a jedno, asi také najhlavnejšie je, že Boh ju napísal (skrze ľudí, ktorým kládol na srdce slová, čo majú napísať), proste Boh ju napísal tak predivne, že Biblia je zvláštne zrkadlo ľudského srdca. Znamená to, že

každý človek nájde v Biblii to, čo chce nájsť.

Toto nedokáže žiadna iná kniha. Keď ju vezme do ruky niekto, kto si ňou chce obhájiť svoj názor, svoj postoj, svoje videnie veci, obháji si to. Keď v nej niekto chce uvidieť Boha, ktorý je zlý, krutý a pomstychtivý, uvidí Ho.

Lenže to neznamená, že je to pravda o Bohu. Je to pravda o ľudskom srdci.
Je to zaujímavý fenomén – Boh dovoľuje uvidieť človeku to, čo sám chce v Biblii vidieť, aby ho tak postrčil v jeho vlastnom nasmerovaní. Biblia vás nebude presviedčať, že nemáte pravdu.
Biblia vám nebude brať vašu vieru, vaše presvedčenie. Keď v nej niekto vidí kopec nezrovnalostí a protikladov, je to preto, že ten človek sám je plný protikladov a jeho áno nie je áno a nie nie je nie. Človek, ktorý sa vykrúca v živote tak, ako sa mu práve hodí.

Jediný správny spôsob, ako nájsť v Biblii pravdu, je prísť s prázdnymi rukami.

Ak ju človek ide čítať a už vopred má svoj názor, Boh mu ho nebude brať. Keď sa však niekto podujme skúmať Bibliu takým spôsobom, že svoj názor položí nabok a požiada Boha, aby mu ukázal ten Jeho názor, vtedy a len vtedy môže spoznať Boží pohľad v danej veci. Aj v tej, či je Biblia Jeho slovo.
Znamená to, že jediný správny interpret Biblie je Duch Boží. Iba On pozná Božie hlbiny a môže ich zjavovať.
Ak niekto číta cez filter svojich názorov, ktoré prijal od iných duchov, Duch Svätý sa do toho nebude pliesť, pretože dáva človeku slobodu.
A to aj slobodu odmietnuť Boha.

Boh má zvláštny prístup – ak chce niekto hľadať pravdu, pomôže mu v tom, a ak chce niekto potvrdzovať svoje lži, pomôže mu v tom. Slovami Písma: kto sa posväcuje, nech sa posväcuje viac a kto sa pošpiňuje, nech sa špiní viac.
Kto sa chce zatvrdiť, tomu pomôže zatvrdiť sa viac. Boh sa totiž nemusí vôbec obhajovať. K Nemu nemôže nikto prísť s postojom, že by Ho chcel obviňovať. Môže Ho obviňovať, ale Boh sa otočí chrbtom a nechá človeka s jeho zlým srdcom samého. Boh nikoho nebude nasilu presviedčať, Jeho nikto nevtiahne do argumentačnej diskusie.

Ak niekto naozaj túži spoznať pravdu o Bohu, potrebuje uznať prvú a najzákladnejšiu vec – že Boh je Pán. A ak je Pán, tak moje názory musia ísť bokom. Pane, ukáž mi Ty, ako to vidíš.
A toto vysvetľuje aj mnohé rozdiely v učení rôznych kresťanských skupinách. Veľa učiteľov a kazateľov totiž prichádzajú k Biblii presne s tým postojom – hoci si to vôbec nemusia uvedomovať a môžu sa dokonca aj modliť, aby im Boh zjavil pravdu v danej veci – že svoj názor nepoložia na ten pomyselný oltár, ale držiac si ho v srdci sa podujmú čítať Bibliu. Hádajte, čo v nej nájdu?
Opakujem – nie ľudská múdrosť dokáže objaviť pravdy o duchovných tajomstvách v Biblii, ale iba Duch Pánov ich môže a má právo vysvetľovať.

Nechcem vás tu zaťažovať štatistikami o tom, že Biblia je prakticky jediná kniha, ktorá obsahuje proroctvá, ktoré sa napĺňajú tak brutálne skutočne a v takom počte, že všetci možní „proroci“ vrátane Nostradama by si šklbali vlasy od zúfalstva, ani vás nechcem nudiť dokazovaním výkladu jednotlivých pasáží, ktoré mnohí považujú za protichodné. Nechám to na vás samých, máte možnosť prosiť Ducha Svätého, aby vám jeho slovo vykladal sám.

Ak ho neprizvete, slovo, ktoré budete čítať, vám bude na ale iba na smrť, nie na život. Bez Ducha je to mŕtva litera. Presne o tom to je.
Neexistuje iná kniha, ktorá, by to dokázala.

Poviem vám ale to, že to moje bývalé presvedčenie o tom, že bola prepisovaná, vyvrátil Boh, nie človek. Taktiež dnes viem, že to presvedčenie – ktoré som nezískal od človeka – že totiž by mala byť Biblia prepisovaná, bolo niečo, čo mi podvrhli démoni.
Démonom sa totiž veľmi hodí, keď ľudia zo sveta stotožňujú Kristovu cirkev s organizáciou rímsko katolíckej inštitúcie. A keďže ľudia milujú tajomné veci a spiklenecké teórie, úplne chmatnavo hlcú rozprávky o tom, že Vatikán niečo ukrýva. A Vatikánu sa to tiež hodí, vyzerá mystickejší, dôležitejší a vplyvnejší, a tak rozširuje moc, ktorou manipuluje mysle tých, čo nepoznajú pravdu.

Pravdu, že Boh je úprimný ku každému úprimnému a rád sa dáva osobne spoznať človeku.

Navyše na Bibliu nemá žiadny monopol nielen Vatikán, a ani žiadny iný ľudský spolok. Aj o tom sama Biblia hovori - viď 1Kor 14.36
Stačí si uvedomiť napríklad, že Starú zmluvu dal Boh Židom, nie kresťanom. A do Biblie ju začlenili kresťania tak, že požiadali Židov, aby im ucelili kanonické knihy Starej Zmluvy, ku ktorým pričlenili Novú.

A to je slovo, ktoré je tiež veľmi podstatné spomenúť:

Biblia je zmluva.

Boh vo svojej zvrchovanosti sa sklonil v láske k ľuďom a uzavrel s nimi zmluvu. Nie je to obojstranná dohoda, je to zmluva daná jednou stranou, Bohom, k tomu, aby mal človek jasno, wo co go.
Boh vo svojej zmluve ustanovuje podmienky o tom, čo je dobré a čo nie, čo je pre Neho prijateľné a čo nie. O tom je Stará zmluva, ktorú zvykneme nazývať Zákon.
Nová, ktorá je plynulým prechodom Zákona do milosti, je zmluva milosti. Ježiš sám na sebe naplnil všetky požiadavky Zákona, keď ako jediný žil dokonale, čisto a bez hriechu, aby niesol trest za porušenie Zákona, ktorý náležal nám. Tak milosť, ktorá nám nepatrila, mohla byť prostredníctvom Jeho smrti pripísaná na náš účet.
To, že Biblia je svojom podstatou zmluva, ma napĺňa úžasnou istotou a pokojom, že Boh nám zjavuje svoje videnie vecí.

Žiadna iná náboženská kniha, či už korán, védy alebo čokoľvek iné, nenesú prvky zmluvy, ktoré zmluva má mať. Židovská Tóra, Zákon, ktorý mám aj ja vo svojej Biblii, je bez Novej Zmluvy neúplná, hovorí len o požiadavkach, ale nehovorí o tom, ako ich naplniť. Dokonca hovorí o tom, že to nikto nedokáže.
Preto je tak dôležitá a úžasná Nova zmluva, ktorou Boh pokračuje v jednaní s človekom.
Boh odpravdávna jednal s ľuďmi na základe zmluvy. V Biblii hovorí, že mal zmluvu s Adamom, uzatvára zmluvu s Abrahámom, atď.

Boh je Bohom zmluvy. Je to z Jeho strany krok, ktorým sa takpovediac obmedzuje, alebo impresionisticky povedané skôr odhlaľuje – odhlaľuje svoju podstatu, svoj charakter. Sám sa dobrovoľne zaväzuje k určitým veciam, pričom z Jeho postavenia to robiť vôbec nemusel. Celá Biblia je písaná úplne opačným prístupom ako iné vieroučné knihy, ktoré hovoria o tom, ako nájsť Boha, prísť k Nemu a uspokojiť Jeho požiadavky na spravodlivosť a dobro v našom živote.

Biblia je naopak celá písaná v tom duchu, že Boh prichádza k človeku. On prišiel k Noáchovi, On oslovil Abrama, Xkrát prichádzal k nevernému Izraelu... až napokon prichádza ku každému človeku skrze Ježiša Krista a Jeho kríž, keď nám posiela svojho Svätého Ducha, aby prebýval v nás.
Zabudnite na iné knihy.

Korán? Viete o tom, že Mohamed písal korán na popud anjela, ktorý sa mu zjavil? Dobre, dajte dva a dva dokopy - Biblia už v tej dobe jasne hovorila:

Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, - nech je prekliaty! Ako sme prv povedali, aj teraz znovu hovorím: ak vám niekto zvestuje iné evanjelium miesto toho, ktoré ste prijali, - nech je prekliaty! (Gal 1.8-9)

– čím si absolútne nárokuje na odsúdenie koránu ako knihy, na ktorej spočíva Božia kliatba. Biblia vám dáva slobodu prijať jej slová alebo nie, ale ak prijmete, uvidíte, aká je ohromne jednoznačná, čo sa týka lží.

Biblia je pre mňa ľúbostný román o mne a o mojom Pánovi, ktorý mi napísal On, Boh, ktorý ma úplne bláznivo miluje. Vrúcne, divoko a pritom nežne. Zjavuje mi v nej to, aký je On, aj to, kto vlastne je, ale aj to, kto som ja pre Neho, čo má pre mňa teraz tu a čo pre mňa má pripravené na potom. Zjavuje mi moje chyby, aby mi vzápätí zjavil, že to nie sú pre Neho žiadne neprekonateľné prekážky vo vzťahu ku mne, aby ich nedokázal odstrániť.
Zjavuje mi v nej múdrosť ako žiť v praktických oblastiach každodenného života, zjavuje mi v nej čo je podľa Neho dobré a čo zlé a nadto všetko mi zjavuje milosť. Mnohokrát slová v nej akoby vyskočili zo stránky a prehovorili mi tak živo, akoby ich tam Boh napísal len a len kvôli mne.
A keď mi zjavuje mnohé pravdy na iných veciach v živote, napríklad pri obyčajných každodenných činnostiach, Duch mi to pri zjavení nejakej pravdy neraz potvrdzuje veršami z Biblie.
Alebo keď sa v duchu modlím, aby mi Boh pomohol sa rozhodnúť, alebo si pýtam odpoveď na niečo – skúste uhádnuť, čo mi častokrát položil do srdca!? Niektoré slová z Biblie.

Ak by som mal len Bibliu, bol by som veľmi úbohá sirota. Ale On mi dal aj spoločenstvo s Duchom Svätým. A s Ním je Biblia niečím úžasným.

Želám vám veľa osobných skúseností s Jeho láskou aj pri čítaní Jeho ľúbostného románu pre vás.