selah

Takže: dve obete.

Prečo píšem dve obete, keď vieme, že Pánova obeť na kríži bola jediná, dokonalá a dokonaná? Už ste niekedy našli v Písme vec, ktorú ste nechápali, najskôr ste ju prešli takmer bez povšimnutia, keď ste ju ale čítali neskôr, objavil sa opäť v srdci ten pocit zamrzenia, že tomu nerozumiete a chceli by ste, no nijak to nezapadá do toho, čo poznáte o Pánovi, neviete prečo je to v Písme a zas a zas sa to vracia, kedykoľvek prejdete cez tú pasáž?

Napríklad táto:

3M 16.1Hospodin prehovoril k Mojžišovi po smrti dvoch synov Áronových, ktorí zomreli, keď predstupovali pred Hospodina. 2Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vrchnák, ktorý je na truhle, aby nezomrel, lebo v oblaku sa budem zjavovať nad vrchnákom. 3Len takto smie Áron vstúpiť do svätyne: s jedným juncom na obeť za hriech a s baranom na spaľovanú obeť. 4Nech si oblečie posvätný ľanový spodný odev; na tele má mať ľanové spodky, nech sa opáše ľanovým pásom a uviaže si ľanový turban. To je posvätný úbor. Nech si umyje telo vodou a potom si ho oblečie. 5Od zboru Izraelcov prevezme dvoch kozlov na obeť za hriech a jedného barana na spaľovanú obeť. 6Áron nech privedie junca, určeného na obeť za hriech, a nech vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom. 7Potom nech vezme dvoch kozlov, postaví ich pred Hospodina ku vchodu do svätostánku; 8Áron hodí žreb o oboch kozloch, jeden žreb pre Hospodina a druhý pre Azázéla. 9Potom Áron privedie kozla, na ktorého padol žreb pre Hospodina, a pripraví ho na obeť za hriech. 10Kozla však, na ktorého padol žreb pre Azázéla, treba postaviť živého pred Hospodina, vykonať ním obrad zmierenia a vyhnať ho Azázélovi na púšť. 11Áron nech privedie junca, ktorého má na obeť za hriech, a nech ním vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom; zabije totiž junca, ktorého má na obeť za hriech. 12Vezme plnú lopatku uhlíkov z oltára spred Hospodina a plné priehrštie roztlčeného vonného kadidla. Vnesie to za oponu 13a položí kadidlo na oheň pred Hospodinom; oblak z kadidla zahalí vrchnák, ktorý je na Svedectve; tak neumrie. 14Potom nech vezme z krvi junca, prstom nech pokropí vrchnák smerom k východnej strane a pred vrchnákom sedem razy prstom rozfŕka krv. 15Potom zabije kozla, určeného na obeť za hriech ľudu, jeho krv vnesie do vnútra za oponu a s jeho krvou naloží ako s krvou junca: nech ju vykropí na vrchnák a pred vrchnák. 16Tak nech vykoná obrad zmierenia za svätyňu pre všetky nečistoty Izraelcov a pre ich priestupky a všetky hriechy; tak nech urobí aj so svätostánkom, ktorý stojí medzi nimi uprostred ich nečistôt. 17Nech niet nikoho v svätostánku, keď vstúpi do svätyne na vykonanie obradu zmierenia, pokiaľ nevyjde a nevykoná obrad zmierenia za seba, za svoj dom a za celé zhromaždenie Izraela. 18Potom nech vyjde k oltáru, ktorý je pred Hospodinom, a vykoná na ňom obrad zmierenia: nech vezme z krvi junca a kozla a nech dookola pomaže rohy oltára. 19sedem razy nech ho prstom pokropí čiastkou krvi, tak nech ho očistí od nečistôt Izraelcov a posvätí ho. 20Keď dokončil obrad zmierenia za svätyňu, svätostánok a oltár, nech privedie živého kozla; 21Áron nech položí svoje ruky na hlavu živého kozla a vyzná nad ním všetky viny Izraelcov, všetky ich priestupky so všetkými hriechmi. Keď ich tak zloží na hlavu kozla, nech ho na to pripravený muž vyženie na púšť. 22Keď vyženie kozla na púšť, on odnesie na sebe všetky viny do odľahlého kraja. 23Potom nech Áron vstúpi do svätostánku, vyzlečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol, aby vstúpil do svätyne, a nech ho tam uloží. 24Nech si na posvätnom mieste umyje telo vodou, oblečie si svoje šaty, vyjde a pripraví svoju spaľovanú obeť i spaľovanú obeť ľudu, a tak vykoná obrad zmierenia za seba i za ľud. 25Tuk obete za hriech nech spáli na oltári. 26Ten však, ktorý vyhnal kozla Azázélovi, nech si operie šaty a telo umyje vodou, a len potom smie vstúpiť do tábora. 27Junca i kozla na obeť za hriech, ktorých krv bola vnesená na vykonanie obradu zmierenia vo svätyni, treba vyniesť za tábor; ich kožu, mäso aj ich trus nech spália. 28Ten, kto ich spáli, nech si operie šaty, umyje sa vodou, a len potom smie vstúpiť do tábora. 29Toto nech vám je večným ustanovením: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu, a to ani domorodec ani cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami. 30Lebo v tento deň sa vykoná za vás obrad zmierenia, aby vás očistil; čistí budete pred Hospodinom od všetkých svojich hriechov. 31Je to pre vás veľký deň sviatočného odpočinku,  a vy sa musíte kajať; to je večné ustanovenie. 32Obrad zmierenia nech vykoná kňaz, ktorého pomažú a uvedú do úradu, aby konal kňazskú službu po svojom otcovi; nech si oblečie posvätné ľanové rúcho, 33a nech sprostredkuje zmierenie pre svätyňu, pre svätostánok a pre oltár. On vykoná obrad zmierenia i za kňazov aj za všetok ľud zhromaždenia. 34Toto vám bude večným ustanovením: nech sa koná raz do roka obrad zmierenia za Izraelcov, na zbavenie všetkých ich hriechov. Mojžiš urobil tak, ako mu prikázal Hospodin.

Jedná sa o obeť za hriechy vo veľký deň zmierenia. Deň, ktorý bol jeden jediný v roku. Pascha sa konala 14. deň v 1. mesiaci (3M 23.5), tento obrad sa konal 10. deň v 7. mesiaci (3M 16.29). Dva veľké dni, dve obete.

Všetkým kresťanom je známe, že pascha bola predobraz Pánovej smrti na kríži, i Jeho ukrižovanie sa udialo počas tohoto sviatku. Ale ako sa v Pánovej obeti zosobňuje deň zmierenia? Prečo Boh ustanovil pre túto obeť iný deň? Čo tým všetkým chcel Boh povedať?

Pascha bola dňom vyslobodenia. Obeť baránka počas predvečera exodu Izraela z Egypta a potretie verají domu krvou tohto baránka zabezpečilo Židom život tam, kde Egypt navštívil anjel smrti. Obeť, ktorá zlomila pýchu faraóna a definitívne uvoľnila Židov z jeho otroctva. Teda definitívne... no... záverečnou bodkou bol krst vo vodách Červeného mora, ktorým Izrael prešiel a egypťania sa v ňom utopili, všakže...

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že všetky ostatné paschy, ktoré sa v Izraeli obetovali boli len pripomienkou tejto jedinej slávnej pri východe z Egypta? (Kdežto obeť v deň zmierenia bola obeťou na reálne odpustenie hriechov, nie pripomienkou.) Ja som si to dlho myslel...

...no Boh ide v duchovnej podstate týchto obetí oveľa hlbšie. Opakovaním obetí zdôrazňuje: musí sa to diať znova a znova! Tak ako sa zakaždým znova a znova musíte zmierovať so mnou v deň zmierenia, pretože znova a znova prestupuje moje príkazy, rovnako tak znova a znova musím byť vyslobodzovať vaše srdcia a myšlienky z pohanských ciest v deň paschy.

Pascha v prvom mesiaci v roku a deň zmierenia v siedmom. Dve obete. Prvá na vyslobodenie, prvý krok bez ktorého ani nechodíme s Bohom, druhá pre nie náhodou v siedmom mesiaci, akoby chcel Boh naznačiť siedmy deň – deň pokoja, deň odpočinku, keď si môže človek odpočinúť od svojich bremien.

Obidve obete sa spájajú v Ježišovi Kristovi. On nás spasil (vyslobodil) aj zmieril s Otcom na kríži. Písmo o obidvoch efektoch Jeho dokonalej obete hovorí nespočetnekrát, ani sa nejdem unúvať vkladať citáty.

Lenže prečo sa unúval Hospodin v Starej zmluve rozdeliť to na dve obete, na dva rôzne obrady?

Pozrime sa bližšie na veľký deň zmierenia...

Všimli ste si niekedy v Písme, že pre Pána je tu postavených až 5 zvierat?

Najskôr je tu junec, mladý býček, a mladý baran pre Árona; a potom dva kozly, mladé capy a baran pre Židov.

Ani náhodou to nie je 5 baránkov.

To, čo budem teraz rozpisovať nenájdete v žiadnych teologických skriptách a učebniciach, všetko je to len to, čo sa odohráva v mojom srdci a ani v najmenšom si netrúfam povedať, že je to neomylne tak. Prosím, berte to skôr ako inšpiráciu k premýšľaniu.

Keď sa pozrieme na obeť v deň zmierenia novozmluvným pohľadom, tak tým kňazom, ktorý obetoval, je v prvom rade Pán, no Písmo hovorí aj o nás, kresťanoch, že sme kňazi a máme prinášať Bohu seba ako obete.

Nie síce ako obete, ktoré by mali moc spasiť niekoho, ale dovolím si tvrdiť, že obete obrovskej duchovnej hodnoty, ktoré nenecháva Boh bez povšimnutia.

Tak mi dovoľte pozrieť sa na to z oboch strán.

Keď vezmeme ako obetujúceho Pána, tak junec nebol ako obeť za hriechy (keďže Pán žiaden nemal), ale obeť mladého býka symbolizuje zlomenie. Položenie vlastnej sily k Božím nohám. Pán nikdy nejednal vlastnou silou, ale mocou Ducha a v autorite Otca.

Baran bol obeťou spaľovanou a v tomto význame to znamená horieť v Božej ruke láskou pre Božie veci. Pána Ježiša spaľovala horlivosť za Boha.

Takto by sme mohli zhrnúť to, ako seba obetoval Pán Ježiš Bohu.

Ďalšie 3 zvieratá, ktoré v deň zmierenia prichádzali na rad, boli 2 kozly a ďalší baran. Zosobňujú to, ako Pán Ježiš obetoval seba za nás. Baran opäť figuroval ako obeť spaľovaná, Pán kládol svoj život za nás, rovnako ako miloval Otca, miloval aj nás. Rovnako spaľujúcou láskou. Láskou, ktorou nás samých zapálil.

Nemenej zaujímavé sú ale aj tie dva kozly. Jeden je zabitý a druhý vyhnaný Azazélovi na púšť potom, čo boli na neho zložené ruky a modlitbou na jeho hlavu položené hriechy ľudu.

Zabitý kozol je o smrti nášho starého hriešneho srdca, ktoré Pán pribil v sebe na kríž.

A ten vyhnaný kozol je náš starý spôsob života, ktorý je od nás odňatý posvätením. Inými slovami povedané – vďaka moci Kristovho kríža sa vieme vzdávať všetkého starého, v čom sme predtým žili a vypovedať to zo svojich životov, vyhnať to na púšť.

A to je dôvod, prečo sme na púšti častejšie ako treba. Sú chvíle, kedy nás na púšť zavedie Pán, aby sa o nás uchádzal a dal sa nám spoznať novým spôsobom, ako aj Pána vyviedol Duch na púšť; no častokrát sa na púšti ocitáme preto, že sme nezložili ruky preč z toho druhého kozla, pretože milujeme náš starý život a utekáme na púšť s ním. A čo tam s nami? Dostávame sa do Azazelových rúk.

Niektoré pramene uvádzajú, že Azazel bol démon púšte, čo by znamenalo v našom výklade, že tak upadáme do satanovej moci, no starodávnejšie pramene hovoria, že Azazel je miesto istej smrti, drsné útesy, púšť a kamene. Inak povedané – údolie smrti. Čo je tiež miesto, kde satan mocne pôsobí.

Tak či onak, verím, že som tam bol, a neželám to nikomu.

No teraz mi dovoľte prejsť k druhému pohľadu na deň zmierenia, a to je dôvod, kvôli ktorému som celú tému otvoril. Novozmluvný pohľad na veľý deň zmierenia z pohľadu, keď v kňazovi je predobraz kresťana.

A o tom už v pokračovaní, keďže toto je už dlhé...