selah

Nemusite davat desiatky. Viete o tom? Nemusite, ale mozete. Ste slobodni. Ktokolvek vam hovori, ze musite, klame. Ktokolvek vam hovori, ze Bohu musite dat 10%, klame. Ak patrite Kristovi, ak ste mu odovzdali svoj zivot, patrite mu so vsetkym, co ste a co mate. Patri mu vasich 100%. A ak patrite celi Kristovi, mali by ste sa ho pytat, ako chce On, aby ste nalozili s peniazmi, ktore vam dava. A On to urobi jednoducho: polozi vam to na srdce, kam mate kolko dat.
Nemusite davat ani milodary. Ak davate peniaze do zbierky preto, ze vas niekto ziada a vas nuti svedomie dat len kvoli tomu, ze vidite ako davaju ini, tak radsej nedajte nic. Ktokolvek hlada vase veci a nie vas samych, nevedie vas v Duchu Kristovom.
Ak predstaveni vasho zboru tvrdia, ze musite davat desiatky na chod zboru a milodary na jeho aktivity, nepoznaju bohatstvo Krista, ktoremu patri vsetko. On nie je zavisly na nasich daroch, ale ludia. Ludia, ktori nepoznaju slobodu.

Ja davam desiatky. Daval som desiatky aj vtedy, ked som pocas troch rokov nechodil do ziadneho zboru. Nedavam ich ale do zboru. Odkladam ich bokom, a ked mi Pan polozi na srdce niekoho nudzneho, pozehnam mu. Ked som pred rokmi zacal chodit do spolocenstva svatych, prijal som za svoj vers Gal 6.6 a daval som cast zo vsetkeho, cim mi Pan pozehnal. Daval som cast z urody zahrady. Vzdy som vedel, ze nemusim, ale mal som aj tak viac, ako sme spotrebovali my, nasa rodina, tak by bolo hlupe, ak by to nemalo byt aj na uzitok inym. Vyslo by to navnivoc.
Jedneho dna mi moj pastor povedal, ze nechce, aby som to robil. Myslel si, ze to robim kvoli sebe, aby som sa citil spravodlivo. Tak som daval inym. Davam aj neveriacim. Moj Boh ma pozehnava nadbytkom a ja viem, ze On je stedry, a mne robi velku radost davat inym, vidiet ich radostne tvare a som rad, ked su ludia vdacni Bohu. Nie mne, ale Jemu, vsetko je to z Jeho ruky.
Nerobim nic mimoriadne, davam zo svojho nadbytku, nie ako ta stara zena, ktora dala zo svojho nedostatku.  

Davam desiatky zo svojho hrubeho prijmu. Davam skor Bohu ako cisarovi dan. Ale jedno viem: nemusim to robit. Ani to nerobim preto, aby som sa Bohu zapacil, aby som ziskal Jeho pozehnanie. Robim to preto, aby som odkladal nieco pre inych, ktori to budu potrebovat. Nesnazim sa kupcit s tym, co mi Boh dal.  

Mam tri deti. A viem o com to je. Boh mi dava preto, pretoze ma lubi. Nic odo mna neziada. Nehlada mojich veci, hlada mna, moje srdce, moju lasku. Urobte si test na detoch, pochopite, o com to je. Dajte malemu dietatu nieco, co ma rado, napriklad sladkost. Potesi sa. A potom sa ho spytajte, ci vam z toho kusok neda. Da. Vdacne dieta naplnene laskou vam ponukne z toho. A viete co? Ja som na to ani nemal chut, jedine co som chcel, ucit deti stedrosti. Ked mi ponukli z tej dobroty, tak som sa podakoval a odmietol som. Neslo mi o ten dar, ale o ich srdce ochotne dat.  

Ako prvy dal desiatky Abraham Melchizedekovi. Ale nemusel, urobil to v slobode. Neskor sa desiatky stali sucastou zakona a ludia, ktori nerozumeju slobode, ich stale vnimaju zakonicky, hoci si to nemyslia. Ja verim, ze je dobre davat desiatky a milodary, ze je vseobecne dobre davat, pretoze to prinasa pozehnanie inym. Ale ak by mi niekto tvrdil, ze to musim robit, tak rozhodne nesuhlasim, ak by mi niekto tvrdil, ze na tom zavisi to, ci ma Boh pozehna alebo nie, tak si stojim za svojim, ze nepozna Jezisa dost dobre. Boh ma slobodu pozehnat ma, aj ked nedavam a slobodu nepozehnat ma, aj ked davam.  

Rozumejte ma spravne. Som za odluku cirkvi od statu, myslim si, ze cirkev by nemala dostat ani gros, ani cent od statu a uz vobec by si nemala pytat. Stat by mal mat slobodu, ci prispeje alebo nie, ci da nejaku danovu ulavu alebo nie, nemalo by to byt garantovane ziadnou zmluvou, malo by to byt dobrovolne. Cirkev by mala zjavovat slobodu a davat slobodu. Cirkev by nemala pytat, mala by davat.  

A viem aj to, ze mnohi predstaveni niektorych zborov sa sami zviazali do jarma otroctva tym, ze nie su slobodni od ludi vo svojich zboroch, ked ziju z pastorskych platov, ktore su z desiatkov. Koho chlieb jes, toho piesen spievaj... a preto mnohi kazatelia nie su slobodni kazat vsetko, co od nich Pan chce, aby kazali, pretoze by mohli upadnut do nemilosti vlastnych ludi, ktori ich platia a keby tito odisli zo zboru, ostali by bez vyplaty. Nespoliehaju sa na Pana, ktory ich zaopatri, ale na ludi, ktorych im Pan dal, aby ich viedli k slobode. Ako to ale dokazu, ked sami nie su slobodni od nich?
(Tu rad zdoraznim, ze sa nejedna o vsetkych kazatelov a pastorov, ale faktom ostava, ze tato pasca tu je)

Prijal som nadherne vysvetlenie toho, co predstavuju peniaze: zosobnuju ludsku namahu za pracu, za ktoru boli vyplatene. Zhmotnuju kus ludskeho zivota, ktory clovek musel venovat ich zarobeniu. Preto je s nimi treba narabat s uctou, pretoze sa za nimi skryva pot, namaha, kus ludskeho zivota. Ak by som vam daroval napriklad moj dvojdnovy zarobok, znamena to, ze dva dni svojho zivota som vam daroval. V takomto chapani maju peniaze uplne iny rozmer a vahu, a preto je naozaj potrebne rozmyslat ako chce Pan, aby sme nalozili s tym, co nam dal...