Tešila sa, že donesie Nettovi prvú výplatu. Teraz konečne ukáže, že v nej niečo je. Nett bude dnes určite dlho, našiel prácu až na druhej strane mesta. Dovtedy sa vráti domov a bude vidieť jeho natešenú tvár, keď mu ukáže svoju plácu.
Nemala ani potuchy aké predstavenie sa má dnes hrať, iba to, že to bude korenistá komédia, no Luc ju ubezpečoval, že tých niekoľko viet, ktoré jej dal, aby sa ich naučila, jej šepkár v správny čas našepká. Luc ospevoval Annabellinu krásu a predpovedal jej veľkú budúcnosť. Cítila sa dôležitá, konečne našla miesto, ktoré je pre ňu ako stvorené.
Predstavenie začalo. Keď vystúpila na pódium, cítila sa ako v mrákotách, ako opitá. Akoby by to zrazu nebola ona. Nerozumela tomu. Ťahalo ju to akousi zvláštnou neviditeľnou mocou. Chcela tomu porozumieť, ale akoby ten kľúč, ten moment pochopenia toho zvláštneho pocitu, to jadro otázky čo sa deje, akoby to bolo vždy krok pred ňou. Snažiac sa to dostihnúť, uchopiť išla za tým... vhupla do role.
Počula sa, ako rozpráva svoju prvú vetu. Druhú. Tretiu. Točila sa jej hlava, hľadisko už pre ňu neexistovalo, svet sa zúžil iba na pódium. Zrazu si uvedomila, že Luc, ktorý hral hlavnú rolu, jej vyzlieka vrchné šaty, začala sa brániť. Obecenstvo začalo pískať a pohukovať. Luc jej pošepkal:
- Ak chceš peniaze, tak sa prestaň brániť, - šmahol ruky z nej strhol šaty, takže ostala len v spodnej bielizni a zvalil ju na sofa, čo bolo na pódiu. Vedľa už ležala druhá herečka.
Kolegyňa herečka začala po nich striekať všelijaké omáčky, ohadzovať ich lacnými tortami, Luc jej to vracal a obaja začali ohadzovať aj Annabelle.
Luc sa priblížil tvárou zozadu k jej šiji tak blízko, až jeho horúci dych mrazil na koži. Annabelle zadržala dych, triasla sa divným pocitom, keď sa jej Luc dotkol na ruke, prebehla jej celým telom pálivá iskra zimnice. Hanbila sa.
V tej chvíli sa zdvihla vlna kriku v obecenstve. Niekto pri dverách chytil pod krk uvádzača za to, že si pýtal zaplatiť vstupné. Annabelle sa strhla a pozrela tým smerom.
Vo dverách divadla stál Nett. Ako sa vracal domov cez mesto, zachytil hluk baviaceho sa davu a podišiel bližšie. Sám nevedel prečo. Až kým neuvidel scénu na pódiu. Jeho srdce prebodol šíp veľký ako oštep a Nettoy zo seba vydal mučivý ston. Rev. Ručal ako ranená zver.
Práve na ten rev si ho všimol uvádzač. Keď Nett pustil sklesnutého uvádzača na zem, otočil sa a rozbehol domov. Bolestný výkrik stále znel z jeho prebodnutého srdca a ťahavým kvílením sa dral cez pery von.
Všetkým naokolo, čo ho počuli, meraveli údy.
Elle bolo v tej chvíli všetko jedno. Taká, aká bola, zoskočila z pódia a začala sa predierať pomedzi hustý dav mužov v obecenstve, ktorí ju obchytkávali.
Ako dobehla uplakaná a polonahá domov, Nett už zúril ako divoký býk rozbíjajúc všetko zariadenie domu, ktoré mu prišlo pod ruku.
Keď uvidel stáť vo dverách zúboženú, zahanbenú, uplakanú a zneužitú Elle, svoju milovanú Elle, zostal stáť aj s ďalšou vecou v rukách, ktorú sa práve chystal šmariť o stenu. Ešte stále mu z úst vychádzal prerývaný vzlyk umierajúceho srdca.
Komentáre