selah

Dnes večer sme mali opäť krásny a požehnaný čas s manželkou a rád by som sa s vami podelil o zjavenie, ktoré vyslovila ona a v momente, keď ho vyslovila, rozsvietilo sa nám obom.

Rastlina nemôže žiť bez vody. Semeno zasadené do zeme nie je povolané k životu, ale k smrti, musí puknúť, rozlomiť sa, odumrieť, aby z neho vyklíčil nový život. A tento nový život je to, čo potrebuje k životu vodu.

Verím, že je vám všetkým jasné, že hovorím v podobenstve o živote človeka, o starom a novom stvorení v Kristu.

Je ale zaujímavé, že Pán v podobenstvách o rastlinách nikdy nehovoril o tom, že ich treba polievať ručne. (Myslím tie rastliny, nie podobenstvá ;) Ale opakovane hovoril o zalievaní poľa ďažďom z neba. Písmo o polievaní človekom vlastne hovorí veľmi skromne, ak sa nemýlim, tak len v jedinej pasáži - v 1Kor 3.6-9, a to mi teraz, po dnešnom rozhovore s manželkou, príde veľmi zaujímavé.

Dnes manželka povedala: keď nadmerne zalievaš rastlinu, odhnije.

Semeno dokáže čakať v pôde veľmi dlhý čas na vlahu, aby absorbovalo silu vyklíčiť. Avšak ak dostane vody priveľa, odhnije od koreňa, a to aj v prípade už vyrastenej rastliny. Týka sa to ako semena, tak aj rastliny.

Hniloba neprichádza zhora, ale zospodu, ničí korene.

Povedala však aj ďalšiu vec: aj priveľa hnojiva škodí, to spáli korene... a ja som sa len chytal za hlavu, aké pecky rozpráva.

Tak som sa rozhodol o tom napísať a začali mi prichádzať ďalšie fakty, ako napríklad, že umelo vitamínmi nadopované rastliny plodia plody síce veľkých rozmerov, avšak takmer bez chute. Zväčša tie miniatúrne plody majú v sebe viac chute a vône ako tie umelo napumpované. Zoberte si len lesné jahody, alebo chilli papričky...

Viete o čom hovorím? Stále hovorím o človeku.

Mnohí kresťania si myslia, že všetko potrebné k tomu, aby obrátili neveriaceho, je kŕmiť ho životom - jemným Božím slovom a neustálym prejavovaním lásky bez súdu.

Láska, ktorá však absentuje súd, nie je úplnou a Božie slovo nie sú princípy ako žiť. Neustálym zalievaním takouto vodou semeno Božie v srdci toho človeka častokrát zhnije skôr, ako vyrastie. Niektorí kresťania sa rozhodli zalievať srdcia svojich neveriacich priateľov jednoducho Božími princípmi (čo ja nazývam zákon) a úplne ignorujú základnú vec, do ktorej sme povolaní - kázať evanjelium kríža.

Kríž je to, čo tomu semenu udrie na škrupinu a ono pukne. Ak budeme kázať Božie slovo bez kríža, semená nám budú hniť pred očami a zriedkakedy niečo vyklíči.

Podobne aj nadmerné zalievanie už vyrastenej rastliny (znovuzrodený kresťan) spôsobuje hnilobu koreňov, a toto je o tom, keď sa kresťan sýti z ruky človeka. Mačky, ktoré sa naučili chodiť jesť k domu svojich pánov, chytajú oveľa menej myší, ak vôbec nejaké. Zvykli si, že je jedno, či chytia alebo nie, aj tak budú nasýtené, a navyše - už tie myši nemusia žrať. Už ich nelovia z prirodzenej potreby.

S kresťanom, ktorý si však zvykol, že duchovnú potravu dostane prakticky neustále a so železnou pravidelnosťou od človeka, je to však horšie - začnú odhnívať korene jeho duchovného života, ktoré mal zapustené do Krista Ježiša.

Rastlina potrebuje byť v určitej miere vydaná napospas hladu a smädu, pretože práve to ju núti vetviť a zapúšťať korene hlbšie a vodu hľadať. A dobrý Boh dá dostatok v pravý čas. On je dobrý gazda a rozumie svojmu poľu.

A veľké korene potom vedia vyživiť veľký strom.

Podobne tak s hnojivami, ťažko stráviteľnou potravou, ktorá je náročná na rozklad. Navyše ak sú to hnojivá umelé, táto umelina sa odrazí aj v zložení plodov. No aj prírodné hnojivá sú vo veľkej koncentrácii žeravinou pre korene rastliny.

A na záver tie nabobtnané plody - to, čo bolo odkázané na rast takpovediac na divoko, má lepšiu chuť a vôňu. To, čo z našich životoch vyrastie skrze vlastné svedectvo a nie skrze nadopovanie sa vitamínmi odinakiaľ, má oveľa výraznejšiu chuť a Kristovu vôňu, hoci je to možno vzrastom podstatne menšie, ako to, čo sa nadúva v životoch iných.

Nepozerajte na veľkosť, pozerajte na chuť a vôňu. Poznáte ten obrovský rozdiel medzi umelo vypestovanými zimnými paradajkami a tými, ktoré sa urodia prirodzene? Tie prvé sú bez chute, síce veľké, ale suché. Tie druhé majú oveľa krajšiu červeň, chuť aj vôňu a sú omnoho šťavnatejšie.

Nepolievajte nadmieru a nenechajte sa polievať nadmieru. Dajte Bohu priestor, aby najmä On zalieval v príhodný čas ďažďom z neba svoje pole, nesnažte sa silou mocou pomáhať Mu, aby ste neprivodili hnilobu koreňov...

selah.