Strach. Kto by ho nepoznal. Zväzuje, škrtí a kradne život. Každý kresťan sa niečoho bojí. O mnohých veciach však ani nevieme, že v nich kráčame strachom. Je ako motor, ktorý nás poháňa konať a rozhodovať sa. Kým ale nevieme, že nás vedie strach a nie sloboda a láska, naša duša chradne v jeho okovách. Skrýva sa, klame, tvári sa, že neexistuje, len, aby sme ho neobjavili. Rád sa stavia do pozície nášho vládcu. Správa sa presne ako jeho otec, diabol.
Z čoho všetkého mávajú kresťania strach? Predovšetkým zo zlých rozhodnutí. Pretože sa boja odvrhnutia, nepoznajúc Božiu lásku, ktorá je verná, zvykneme sa báť Božieho súdu. Straty spasenia. Bojíme sa hrešiť. Bojíme sa vlastného srdca, vlastnej pýchy. Máme strach z napomenutia od bratov, z odsúdenia ľudí, zo samoty. Strach zo súženia, z bolesti, z utrpenia posledných dní, posledného súdu. Zo zlyhania, z toho, že nebudeme dosť dobrí, dosť svätí. Bojíme sa Boha, hrozného Sudcu.
A tak sa rozhodujeme podľa nášho strachu. Bojujeme s vlastným hriechom, s vlastnou pýchou, pretože sa bojíme Boha, nie preto, aby sme mu robili radosť. A padáme. Prečo? Pretože naším pánom je strach.
Bojíme sa, že nebudeme vedieť správne nasledovať Ježiša, a tak svoje životy úplne odovzdávame do zodpovednosti svojim ľudským vodcom, aby sme sa uchlálolili tým, že to už nebude naša zodpovednosť. Hádžeme ju na iných. Stávame sa závislými na ľuďoch, je to pre nás pohodlné. Zriekame sa slobody, aby sme utiekli pred strachom. Zo strachu. A tak sa do neho len hlbšie ponárame, pohlcuje nás viac a viac.
Utekáme sami od seba, od svojho srdca ako človek z horiaceho domu, pretože sa desíme sami seba, namiesto toho, aby sme utekali za Pánom ako dieťa do náručia svojho otca, keď ho vidí prichádzať domov. Prečo? Pretože sa nášho nebeského Otca bojíme, nedôverujeme mu. Bojíme sa, lebo vždy, keď Jemu alebo ľuďom odkryjeme svoje srdce, dostaneme do neho kopanec. Príde súženie. Bojíme sa, že Boh nás nemiluje. Že všetko je to len Jeho vlastná hra s nami, aby sa On dokázal Svätý na našej neschopnosti.
Ústa máme ale plné nábožných slov, ktorými to popierame. Vyznávame, že Boh je dobrý. Klameme samých seba, a tak nemôžeme spoznať pravdu. V hĺbke srdca máme veľké pochybnosti o Jeho láske k nám.
Z nedostatku poznania Otcovej lásky k nám pramení každý strach.
Ešte ako tak veríme v Kristovu lásku, veď On za nás dobrovoľne zomieral na kríži, horšie je to ale s Otcovou láskou. Veď biblia hovorí, že sa máme Boha báť!
Otec bol ale na kríži tiež. Kristov kríž bolestivo preniká Otcove srdce od večnosti. Kríž je podstatou Boha, Božej lásky. Kríž rozpráva o tom, že Boh sa zriekne radšej sám seba, ako teba, brat môj, sestra moja. Nemusíš sa Ho báť. Môžeš sa tešiť z dokonale vernej lásky a ustavičnej milosti voči tebe.
Keď som sa rozhodoval odovzdať svoj život Pánovi, vyznal som mu, že ja nedokážem žiť dobre. Povedal: “Ja viem. Mne to nevadí.“ A vložil do mňa svojho Svätého Ducha.
Nezmenil sa. On veľmi dobre vie, že nie som dosť dobrý. Ale nebráni mu to milovať ma. Jeho láska ma uzdravuje, očisťuje, mení a posväcuje. Ak to so mnou nezvládne On, tak nikto. Ja určite nie. A On povedal, že si ma privedie k sebe do slávy, čistého a bez úhony. Tak čoho sa mám báť?
Preto budem stáť radostne v slobode. Nemusím sa báť toho, čo povedia ľudia, aj keby som bol v tom sám na svete, ako Noe, ktorého mali všetci na posmech, viem, komu som sa odovzdal do starostlivosti.
Bojíš sa bolesti? Utrpenia? Poviem ti to takto: tak ešte príliš miluješ svoj starý život a málo dôveruješ Pánovi, že ten nový je oveľa lepší. Boh ťa tak moc miluje, ako Ježiša. Keď ťa niečo bolí, bolí to aj Jeho. Keď ťa niečo trápi, trápi to aj Jeho.
Strach je nepriateľ, ktorému dovolil Otec vkročiť do našich životov, aby v nás vypôsobil odvahu. Horlivosť. Bojovnosť.
Všetko nepríjemne a bolestivé, čo nás stretáva, je na naše budovanie. Ak by sme neboli schopní to s Ním zvládnuť, nedopustil by, aby sa to dialo.
Mnohí majú dokonca strach z rozdelenia cirkvi. Boja sa, že keby odpadli od zboru, automaticky tak odpadli od Boha. A preto radšej držia hubu, keď s niečím nesúhlasia, pretože atmosféra strachu ich presviedča, že každý nesúhlas je vzbura proti pomazaným Božím. Veríte naozaj, že Boh je taký? Ja nie.
Pravda sa nebojí otázok, láska sa nebojí o svoje miesto.
Nebojte sa napomenutia a nebojte sa napomenúť. Keď niekto hovorí o rozdelení, uvedomte si, akú jednotu hľadá Pán. Jednotu medzi kresťanmi? Rozhodne nie. Boh nestojí o ľudskú jednotu. Jej najlepším príkladom je babylonská veža. Dvaja úhlavní nepriatelia sa skamarátili práve odsúdením Ježiša Krista – Pilát a Herodes.
Boh hľadá jednotu, v ktorej každý kresťan je zajedno s Kristom. Z tejto jednoty pramení potom aj jednota medzi bratmi. A rovnako je to aj s rozdelením. Ide o to, kto alebo čo prináša rozdelenie s Kristom... vedie k tomu sloboda byť priamy, zvedavý a skúmať písma? Alebo letargia, strach a kvetnaté zbožné rečičky, ktoré si držia odstup od srdca?
Božie slovo je meč a Ježiš jasne povedal, že priniesol meč a nie pokoj. Že prišiel rozdeliť najbližších...
Vyjdite zo svojich ulít a buďte slobodní od strachu. Od strachu z ľudí, od strachu zo seba. Nebojte sa svojho srdca, Boh ho pozná a predsa vás povolal.
Môžete VŠETKO. Nech jediným motorom pre váš život, pre vaše rozhodovanie sa, pre vaše myšlienky a motívy je Božia láska.
Áno, Boh vás bude súdiť. Ale ono je to trochu inak, než aby ste sa toho mali báť: Boží súd prichádza z lásky. Oddelí vo vás dobré od zlého, aby ste mali svetlo, čo je čo, aby vás voviedol do slobody vzdať sa tých zlých vecí. Súd sám o sebe nie je nič zlé, je to len vymedzenie hranice medzi dobrým a zlým. Boh vás nesúdi kvôli tomu, aby vás odsúdil, ale aby oddelil svetlo od tmy a povolal vás opäť do svetla. Aby ste hlbšie spoznali Jeho samého. Aby ste mu boli bližsie a mohli prijímať viac Jeho lásky.
A ako je s tým, že sa máme báť Boha? Majte bázeň potom, čo vám ukáže Jeho vôľu, rozhodnúť sa inak. Prečo? Nie preto, že by vás Boh odsúdil, ale preto, že je to hriech, ktorý ublíži vám samým. Hriech, ktorý vás zotročí a ukradne vám slobodu. Otec sa vás ale nevzdá, akurát, že bude musieť jednať s vami nabudúce tvrdšie, aby vás zlomil. Aby vás priviedol naspäť k sebe. A verte, že viem, o čom hovorím.
Vzoprite sa strachu, nekonajte podľa neho. Lebo tým mu len priznaváte panstvo nad vami. Buďte slobodní vo všetkom. Pritúľte sa k Pánovi, poláska vás a zjaví vám svoju lásku.
Potom budete slobodní konať z lásky. Budete slobodní od seba samého.
Bude vás to stáť všetko, celý ten starý život.
Boh nás povolal k novému životu, životu, v ktorom prirodzene, nie úsilím a premáhaním sa, máme kráčať v Jeho vôli. Preto musíme byť oslobodení Jeho láskou. Potom to pre nás vôbec nebude ťažké jarmo.
Viem jedno – ja nie som víťaz, ale On áno. To On víťazí nad mojim hriechom, nad mojím starým ja, nado mnou samým. Preto sa nemám prečo, koho a čoho báť. On je totálny frajer, ktorý nehrá svalovca, On naozaj na to má.
Komentáre