selah

Našu 10-mesačnú čistokrvnú bíglicu Nelu nedávno zrazilo auto. Doniesol nám ju sused v náručí, ležala na ceste. Triasla ňou zimnica, potom sa ukľudnila. Tíško sa nechala hojdať na rukách, zatiaľ čo sme rýchlo vybrali auto a viezli ju k veterinárovi.

Je správne krstiť bábätká, alebo nie? Táto dilema sa rieši v cirkvi už niekoľko storočí, a to aj napriek tomu, ako tvrdím, že je v Písme veľmi jasne napísané, o čom krst je, ako sa má robiť a pre koho je určený. Krst nemluvniat praktizuje ako katolícka, tak aj evanjelická cirkev. Ale je to vôbec krst?

Napriek tomu, že tento článok úzko súvísí s článkami v téme Herézy a pravdy, nezaradím ho do tej série, pretože ak to, o čom budem tu písať, vidí niekto trochu inak ako ja, nedovolím si to nazvať herézou. V mojom pohľade to môže byť nanajvýš tým druhým zatiaľ nepoznaná vec.

Dnes som si uvedomil jednu vec, ktorú som už síce viackrát povedal a v niektorých článkoch spomenul, ale až dnes som si uvedomil, aká hlboká lož to je. Preto som sa rozhodol napísať tento článok a zároveň vysvetliť, prečo som sa vlastne dal na napísanie tejto - pre mnohých poburujúcej – série, alebo knihy, ak chcete, Herézy a pravda.

Rád by som zdôraznil, že týmto, čo tu idem preberať, nemám v úmysle útočiť na žiadnu denomináciu, ktorá si dáva prívlastok kresťanská, mojou túžbou je prekopať korene viery, aby strom rástol zdravo. Nezaujíma ma pritom žiadna tradícia, nech už ako dlhá, ktorou by sa niekto oháňal, nezaujíma ma ani to, čo mi na to poviete.

V dobe predtým, než som zveril svoj život do Ježišových rúk, keď som praktikoval okultizmus, hypnotizoval ľudí a rukami im odstraňoval bolesti, cvičil transcendentálnu meditáciu a nadúval sa, že som dobrý človek, som veril v reinkarnáciu.

Alebo lepšie: Smrť a podsvetie.

Mnohí ľudia sa domnievajú, že protestantizmus vznikol mnoho storočí po Kristovi ako odpor proti spôsobom a praktikám RKC.

KTO JE MOJA MATKA? (Mt 12.48; Mk 3.33) – Pýta sa dodnes Ježiš Kristus všetkých, ktorí hovoria: ideme za tvojou matkou, aby nás viedla k tebe.

Doba premlčania – termín, s ktorým sa stretávame v justícii, poisťovníctve a podobne. Znamená asi toľko, že keď sa niekto proti niečomu neozve, nepostaví proti tomu, alebo to nechá bez riešenia istý čas, po dobe premlčania sa daná téma už neotvára, pokladá sa za vyriešenú, respektíve za tému, ktorá sa už riešiť nebude, pretože je neaktuálna.

Asi by ste si pomysleli, že mi rajbe, keby som vás takto presviedčal, nie? Ale mne sa to naozaj raz stalo. Kúpil som čerstvé mlieko a bolo kyslé. Čo s tým? Prestať kupovať mlieko?

Najčastejšie citovanou pasážou z Písma k téme napomínanie v cirkevnom spoločenstve je bezpochyby:

V úvode uvediem úryvok z knihy Kňažstvo od Richarda M. Bennetta, bývalého rímskokatolíckeho farára:

Mám na srdci otvoriť v poradí už tretiu sériu článkov, no neviem presne ako začať. Toľko mám toho na srdci a neviem, z ktorého konca začať. Vôbec netúžim pobúriť niektorých z vás, čo budete toto čítať, ale naopak, mám v srdci hlbokú túžbu, aby ste sa podujali rozmýšľať, skúmať a pýtať sa Pána Ježiša, ako to naozaj je.

Poviete si, čo je to za kravina. Veď náboženstvo vedie ľudí k Bohu. Lenže tak to nie je.

Tento krátky román chcem venovať osobe, ktorá ma vyučuje hlbinám Božieho srdca, Duchu Svätému.

Nettov hnev zlikvidoval dom. Príliš ich to ale netrápilo. Mali v srdci obaja radosť z toho, ako jeden o druhého stoja.

Pozerali mlčky jeden na druhého. Obaja čakali, že začne ten druhý.