selah

Asi by ste si pomysleli, že mi rajbe, keby som vás takto presviedčal, nie? Ale mne sa to naozaj raz stalo. Kúpil som čerstvé mlieko a bolo kyslé. Čo s tým? Prestať kupovať mlieko?

Najčastejšie citovanou pasážou z Písma k téme napomínanie v cirkevnom spoločenstve je bezpochyby:

V úvode uvediem úryvok z knihy Kňažstvo od Richarda M. Bennetta, bývalého rímskokatolíckeho farára:

Mám na srdci otvoriť v poradí už tretiu sériu článkov, no neviem presne ako začať. Toľko mám toho na srdci a neviem, z ktorého konca začať. Vôbec netúžim pobúriť niektorých z vás, čo budete toto čítať, ale naopak, mám v srdci hlbokú túžbu, aby ste sa podujali rozmýšľať, skúmať a pýtať sa Pána Ježiša, ako to naozaj je.

Poviete si, čo je to za kravina. Veď náboženstvo vedie ľudí k Bohu. Lenže tak to nie je.

Tento krátky román chcem venovať osobe, ktorá ma vyučuje hlbinám Božieho srdca, Duchu Svätému.

Nettov hnev zlikvidoval dom. Príliš ich to ale netrápilo. Mali v srdci obaja radosť z toho, ako jeden o druhého stoja.

Pozerali mlčky jeden na druhého. Obaja čakali, že začne ten druhý.

Annabelle prijala Lucovu ponuku účinkovať v dnešnom večernom predstavení potulného divadla.

Už niekoľko mesiacov žili Nett a Elle spolu v malom domčeku na predmestí Paríža a vychutnávali si spoločnú lásku.

Uprostred tmavých a ponurých uličiek zapadlej štvrte Paríža devätnásteho storočia, s ponevierajúcimi sa prostitútkami, zlodejmi a bedármi, v jednej malej zafajčenej putike plnej stratených existencií, zapíjal Nett, celým menom Nettoyeur de Coeur, syn starého šľachtického rodu, svoj žiaľ nad samotou, keď sa vzdal všetkého, čo mu náležalo rodom. Bola mu zasľúbená krásna a vznešená dievčina, ktorá však o neho vôbec nestála a vždy ho v spoločnosti ponižovala a uťahovala si z jeho citlivého srdca. Mnohokrát sa pokúšal získať si jej priazeň, ona však, vedomá si svojej krásy a pôvodu, na každú jeho ústretovosť odpovedala pohŕdaním.

Začínam si zvykať, že Pán mi ukáže, o čom mám písať, lebo zväčša si niečo predstavujem a On mi ukáže čosi úplne iné... tak aj dnes. Dnes mi dosť mocne položil na srdce tému, ktorá mi ani len nenapadla. Úteky mužov. Tak želám veľa Božieho požehnania pri čítaní.

A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech zavládol nad smrťou, aj milosť panovala nad spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista. Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie. Ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom?

Pod slovom zjavenie rozumiem odhalenie pravdy, na ktorú človek hľadí možno roky, okolo ktorej chodí, a pritom ju nevidí. Je to ako keď sa vám odrazu rozsvieti a vaše vnútro naplní úžas nad tým, aký je Boh a vy viete, že ste objavili niečo neskutočne hlboké.

Po niekoľkých mesiacoch mám na srdci napísať článok o téme, ktorej som sa v sérii Život v slobode venoval pozvoľna hneď v niekoľkých článkoch, ale nikdy som jej nevenoval samostatné miesto. A verím, že to potrebujem urobiť.

Pôvodne som chcel túto poslednú časť nazvať Sloboda od samého seba, ale názov, ktorý som tejto časti dal, sa mi zdá výstižnejší. Pochopíte prečo...

Rozumiem tvojmu trápeniu. Hanba ťa zviera, obkľučuje a nedovolí zdvihnúť hlavu.

Za tie roky, čo patrím Pánovi, ma učil rôznymi spôsobmi spoliehať sa na Neho a nie na seba, ani na okolnosti vôkol mňa. Väčšinu času som ale neposlušným a nepozorným žiakom a mám sklony rýchlo zabúdať. Preto som dostal jeden predmet navyše - pripomínanie si.

Myslím, že po nasledujúcich dvoch článkoch stratím sympatie mnohých, ale rozhodol som sa byť k vám úprimný. A hoci vám nepoviem všetko, pretože sú veci, ktoré nedokážem vypovedať, budem sa snažiť.